Štúdia využívajúca citlivú magnetickú rezonanciu odhaľuje doteraz nepozorované zmeny mozgu.
Zdroj: iStockphoto.com
V momente, keď čítate tento článok, zažíva 15 percent svetovej populácie bolesť hlavy. Migréna však nie je klasická bolesť. Jej prejavy sú veľmi intenzívne, opakujú sa a vysiľujú celé telo. Niekedy tiež spôsobuje nevoľnosť spojenú s vracaním, slabosťou celého tela a citlivosťou na svetlo. Je tretím najčastejším ochorením ľudí stredného veku a postihuje trikrát častejšie ženy ako mužov. Na Slovensku máva záchvaty migrény podľa štatistík vyše 160-tisíc ľudí. Podľa najnovšieho výskumu postihuje celosvetovo až 14 percent ľudí.
Kde v mozgu treba pátrať po migréne?
Medzinárodný vedecký tím sa pozrel hlboko do ľudského mozgu, aby zistil, ako naň vplýva migréna. Výsledky štúdie prezentoval minulý týždeň na 108. ročníku stretnutí Rádiologickej spoločnosti Severnej Ameriky (RSNA).
Wilson Xu a jeho kolegovia boli zvedaví na takzvané perivaskulárne alebo aj Virchow-Robinove priestory v centrálnej oblasti (centrum semiovale) bielej hmoty mozgu priamo pod mozgovou kôrou. Tieto priestory si môžete predstaviť ako kanáliky naplnené tekutinou, ktoré sa nachádzajú v blízkosti krvných ciev. Najčastejšie sa vyskytujú v oblasti bazálnych ganglií, v bielej hmote a pozdĺž zrakového traktu.
Vedci zatiaľ nevedia, na čo všetko perivaskulárne priestory slúžia, ale podieľajú sa na pohybe a odvádzaní tekutiny z mozgu. Ich zväčšenie môže spôsobovať neurologické problémy, ako je napríklad demencia. „Štúdium toho, ako prispievajú k migréne, by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť zložitosť jej vzniku,“ hovorí Xu z Keck School of Medicine na Univerzite Južnej Kalifornie v Los Angeles.
Zdroj: iStockphoto.com
Bolesť môže súvisieť s perivaskulárnymi priestormi
V štúdii bolo zapojených 20 pacientov s migrénou vo veku 25 až 60 rokov. Jedna polovica z nich mala chronickú migrénu bez aury a druhá trpela epizodickou migrénou. Okrem toho bolo na porovnanie do kontrolnej skupiny zahrnutých aj päť zdravých pacientov.
Na štúdium mikrovaskulárnych zmien v dôsledku migrény využili vedci MRI s ultravysokým rozlíšením – 7-teslový magnet. V prípade klasického vyšetrenia sa bežne používa len 3-teslový magnet. Pomocou MRI zistili, že perivaskulárne priestory sú u migrenikov nezvyčajne zväčšené.
„U ľudí s chronickou migrénou a epizodickou migrénou bez aury dochádza k významným zmenám v perivaskulárnych priestoroch v oblasti mozgu, nazývanej centrum semiovale,“ povedal spoluautor štúdie Wilson Xu. Čo sa týka pozorovania zmien v týchto oblastiach a migrény, ide o prvotinu svojho druhu.
Na rozvoji migrény sa podieľa aj genetika. Pravdepodobnosť, že ju zdedíte je 34 – 64 percent.
Vedci okrem perivaskulárnych priestorov sledovali tiež hyperintenzitu bielej hmoty – lézie. Tie sa na MRI „rozsvietia“, lebo sú omnoho bledšie ako iné časti. Sú spôsobené malými škvrnami odumretého alebo čiastočne odumretého tkaniva, v ktorom je obmedzený prietok krvi. Výskumníci zistili, že počet zväčšených perivaskulárnych priestorov bol spojený s vyššou hyperintenzitou bielej hmoty migrenikov. To znamená, že zmeny v perivaskulárnych priestoroch môžu viesť v budúcnosti k rozvoju lézií bielej hmoty.
Zatiaľ však nie je úplne jasné, prečo by sa mali perivaskulárne priestory u migrenikov zväčšovať. Vedci predpokladajú, že by mohli predstavovať poruchy mozgového glymfatického systému, ktorý využíva perivaskulárne kanály na odplavovanie odpadových látok z mozgu. Vďaka novým zisteniam odborníci dúfajú, že by mohli v budúcnosti prísť s účinnou liečbou chronických ochorení tohto typu.
- Migréna bez aury postihuje približne 70 percent migrenikov, zatiaľ čo približne 30 percent trpí migrénou s aurou.
- Aura migrény je komplex neurologických príznakov, ktoré môžu predchádzať alebo sprevádzať fázu bolesti hlavy, alebo sa môžu objavovať aj izolovane.
- Aura môže byť viditeľná, senzorická, motorická.
- Najčastejším typom je zraková aura vo forme zábleskov alebo výpadkov zorného poľa.
Čo majú spoločné iónové kanály, genetika a migréna
Migréna je neurologické ochorenie. Iónové kanály v bunkách (aj nervových) zabezpečujú prechod iónov medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Ich koncentrácia je dôležitá z toho hľadiska, že určujú, ako budú naše nervy stimulované a ako budú reagovať. Gény, ktoré sú zapojené v prechode iónov cez bunkovú membránu, sa nazývajú gény iónových kanálov alebo transportné gény.
Na rozvoji migrény sa podieľa aj genetika. Pravdepodobnosť, že ju zdedíte je 34 – 64 percent. V roku 2010 našiel tím výskumníkov mutáciu v géne TRESK, ktorý je spojený s fungovaním draslíkových iónových kanálov. Tie sú dôležité na udržanie pokojového stavu nervovej bunky a mutácie v géne môžu viesť k nadmerne aktivite buniek, ktoré reagujú potom senzitívne na oveľa nižšie úrovne bolesti.
Mutácie niektorých génov spôsobujú i špecifické typy migrény. Jednou z nich je familiárna hemiplegická migréna s aurou. Ide je vzácne autozomálne dedičné ochorenie, ktoré je spojené s genetickým defektom na 19. chromozóme (vzácne na 1. a 2. chromozóme). Pri danom type identifikovali vedci tri gény – CACNA1A, ATP1A2 a SCN1A –, ktoré ochorenie podmieňujú. Tieto gény ovplyvňujú fungovanie iónových kanálov, čo má vplyv na nervovú aktivitu.
O príčinách vzniku a priebehu migrény, ako aj o jej rôznych prejavoch sme sa rozprávali aj v novembrovej Vede v CENTRE. Záznam z prednášky si môžete pozrieť na YouTube CVTI SR.
Zdroj: migrainetrust, solen, NIH, migrenajechoroba, RSNA, DOI: 10.1186/s10194-022-01402-2
