Na Slovensku ňou trpí 50-tisíc až 60-tisíc ľudí, francúzsko-kanadský test ju však dokáže včasne diagnostikovať.
Čuchový vnem. Zdroj: iStockphoto.com
Keď začneme strácať pamäť, je už takmer neskoro. Je to preto, že poškodenie mozgu spojené s Alzheimerovou chorobou môže byť dávno aktívne a ani o tom nemusíme vedieť. Aj to je jedným z dôvodov, prečo má vedecká komunita veľký záujem hľadať spôsoby, ako včas odhaliť prítomnosť choroby. Vedci veria, že by jednoduché testy, pri ktorých identifikuje pacient vône, mohli pomôcť sledovať progres ochorenia skôr, ako sa objavia prvé neurodegeneratívne symptómy späté s pamäťou.
Demencia
Téma demencií je dnes vysoko aktuálna, pretože naša populácia starne a vedci predpokladajú, že v roku 2050 bude žiť na svete viac ľudí nad šesťdesiatpäť rokov ako detí do pätnásť.
Termín demencia označuje súbor rôznych ochorení s charakteristickými symptómami, ktoré sú zapríčinené viacerými poruchami mozgu. Slovo demencia pochádza z latinského demens – nerozum, nepríčetnosť. Postihuje prevažne ľudí nad šesťdesiatpäť rokov, ale aj mladších. V populácii ľudí nad osemdesiatpäť rokov trpí demenciou približne každý druhý človek.
Prejavy demencie:
- porucha intelektuálnych funkcií, ktoré bránia normálnej aktivite človeka. Je porušená pamäť (krátkodobá, neskôr aj dlhodobá), orientácia, abstrakcia, schopnosť učiť sa, vizuálna a priestorová orientácia a schopnosť vykonávať niektoré praktické činnosti,
- strata schopnosti riešiť problémy a udržiavať emocionálnu kontrolu. V neskoršom štádiu strácajú ľudia aj sociálne návyky,
- poruchy osobnosti a správania,
- dezorientácia v čase a na známych miestach.
Podľa WHO trpí celosvetovo demenciou až 55 miliónov ľudí. Alzheimerova choroba je jej najčastejšou formou, ktorá postihuje šesťdesiat až sedemdesiat percent ľudí s demenciou.
Alojz Alzheimer bol prvý, kto uskutočnil zásadné objavy vo výskume demencie vďaka mikroskopickej analýze. V mozgovej kôre pacientov pozoroval veľa buniek, ktoré obsahovali vláskovité vlákna – fibrily združujúce sa do hrubších zväzkov. V neskorších štádiách choroby dochádza k rozpadu celej bunky a zostáva v nej len husté a tmavé zoskupenie vlákien. Okrem tohto ničivého procesu objavil Alzheimer plaky v celej mozgovej kôre. Neskôr vedci zistili, že za ich vznikom stojí proteín beta amyloid.
Proteíny sú prítomné v neurónoch aj u zdravého človeka, avšak u chorého ich štiepia iné enzýmy, čoho výsledkom je vznik dlhších fragmentov. Tie nie sú ničím odbúravané, takže sa hromadia a sú neurotoxické. V oblasti, kde sú prítomné plaky, odumierajú neuróny a tkanivo degeneruje. Plaky sú preto typickým znakom Alzheimerovej choroby.
Kľúčom je včasná diagnostika
Zmierniť neurodegeneratívne ochorenie, akým je aj Alzheimerova choroba, môžeme včasnou diagnostikou ešte počas bezpríznakového štádia. Keď následne začneme s vhodnou terapiou, spomalíme nástup klinických symptómov. Ak dokážeme oddialiť nástup symptómov len o päť rokov, mali by sme byť schopní znížiť ich výskyt a závažnosť o viac ako päťdesiat percent.
Poruchy čuchu sú jedným z prvým príznakov neurogeneratívnych ochorení, môžeme ich považovať za ich predzvesť. Výskumy zatiaľ ukázali, že slabý čuch v spojení s nedostatočným uvedomovaním si ochorenia, sú prognostickými faktormi mierneho kognitívneho poškodenia. Podľa Diagnostického a štatistického manuálu mentálnych porúch (DSM) môže byť kognitívny deficit na začiatku Alzheimerovej choroby mierny (malá neurokognitívna porucha) alebo zreteľný (závažná neurokognitívna porucha).
Test čuchu so zakrytými očami. Zdroj: iStockphoto.com
Mozgová oblasť, konkrétne čuchový bulbus, do ktorého prichádzajú informácie o čuchu, a entorinálna mozgová kôra (zapojená do pamäti a pomenovávania pachov) patria medzi mozgové štruktúry, ktoré sú ochorením postihnuté ako prvé. Počas bezpríznakovej fázy dochádza k postupnej degenerácii primárnej kôry, ktorá potom postupuje do hipokampu, talamu, insuly a orbitofrontálneho kortexu.
Čuchový test
Vo viacerých štúdiách spájali zníženú schopnosť identifikácie pachov s rýchlejším poklesom kognitívnych funkcií.
Testy na kontrolu čuchu zahŕňali v minulosti prezentáciu súboru pachov, ku ktorým mali testovaní ľudia priradiť názov jednej zo štyroch až piatich vôní. Výsledky čuchovej identifikácie výrazne odlišovali pacientov s Alzheimerovou chorobou od zdravej populácie. Dokonca sa domnievali, že čuchový test môže lepšie predpokladať prítomnosť ochorenia ako test epizodickej pamäti, ktorá nám slúži na uchovanie a vybavenie si udalostí i príhod. Výsledky zaužívaných kognitívnych testov boli podľa vedcov porovnateľné s čuchovými testami.
Vedecké poznatky však neviedli k ich pravidelnému využívaniu v lekárskej praxi, pretože sú časovo veľmi náročné a lekári sa nedokážu zhodnúť na tom, ktoré z nich sú vhodné. Všetky doteraz dostupné testy hodnotili v skupinách ľudí s miernou kognitívnou poruchou a nepoužívajú sa ako doplnok k predčasnej diagnóze Alzheimerovej choroby.
Francúzsko-kanadský test
Vedecký tím z Centra pamäti vo Francúzsku a Kanade vyvinul spoľahlivý čuchový test. Ich poznatky publikovali v časopise PLOS ONE.
Nový test zohľadňuje klinické, kultúrne a molekulárne aspekty a používa pachy s jednoduchou molekulárnou štruktúrou. Dali mu názov TODA (počítačový čuchový test na diagnostiku Alzheimerovej choroby). Jeho výhodou je plná optimalizácia a automatizácia cez počítačové rozhranie. Vďaka automatizácii ho lekári dokážu spoľahlivo a reprodukovateľne vyhodnotiť, čo im ušetrí čas.
Pozrite si
Jednotlivé vône vytvoril Inštitút chémie na Univerzite v Nice Cote d’Azur. Použili dokopy štrnásť rôznych vôní, a to vôňu citrusu, dreva, čokolády, jahody, trávy, mäty, kokosu, čistej ruže, vanilky, mandle, jazmínu, levandule a hrušky, pričom každú prezentovali v štyroch rôznych koncentráciách. Tie nám môžu napovedať, ako veľmi ochorenie napreduje. Ak necítime len slabé koncentrácie, čuchová oblasť mozgu nie je ešte natoľko zasiahnutá. Ak však necítime silné koncentrácie, vieme, že ochorenie je už v progrese.
Test vyhodnocuje počítač a pacienti vyberajú správnu odpoveď vo forme obrázkov. Tie sú pre človeka s Alzheimerovou chorobou, ktorý už môže mať problémy s vyjadrovaním a rečou, ľahšie uchopiteľné.
Zaujímavosťou je, že niektoré výsledky testov sa napríklad v prípade francúzskej a kanadskej populácie líšili. Naprieč kultúrami sú totiž ľudia naučení na iné pachy, v rozličných klimatických podmienkach môže mať ovocie inú vôňu. Vedci preto dodávajú, že nevyhnutným predpokladom úspechu je správna kalibrácia. To ale nemení nič na tom, že ich test úspešne rozlíšil zdravých ľudí a ľudí s demenciou.
Jednoduchý pachový test nám poskytuje dobré informácie o progresii ochorenia a jeho výsledok je porovnateľný s oveľa invazívnejším a nákladnejším testom mozgovomiechového moku, ktorý sa v súčasnosti používa.
Muž skladajúci puzzle – siluetu ľudskej tváre. Zdroj: iStockphoto.com
Ako znížiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby
Slovenská Alzheimerova spoločnosť zastáva všeobecné pravidlo: „Čo je dobré pre srdce, je dobré pre mozog, o obe by sme sa teda mali starať v rovnakej miere vyváženou stravou, pravidelným pohybom a rozumovými cvičeniami.“
Ďalej odporúča spôsoby, ako môžeme redukovať riziko rozvoja demencie.
- Starostlivosť o srdce: fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, diabetes a obezita zvyšujú riziko infarktu a cievnej mozgovej príhody. Taktiež môžu zvýšiť pravdepodobnosť rozvoja demencie.
- Fyzická aktivita: vyššia fyzická aktivita (kardiorespiračné cvičenie) je u starších ľudí spojené so zníženým rizikom vzniku demencie.
- Zdravá strava: stredomorská strava bohatá na ovocie, obilniny, ryby, strukoviny, omega-3 mastné kyseliny a zeleninu pomáha znižovať riziko demencie. Jedlo s vysokým obsahom tukov a priemyselne spracovávané jedlo, ktoré obsahuje vysoký podiel nasýtených tukov, cukrov a soli, je spájané s vysokým rizikom srdcových chorôb.
- Precvičovanie mozgu: mozog je potrebné stimulovať novými aktivitami, ktoré pomáhajú vytvárať nové spojenia medzi neurónmi a zároveň ich aj upevňujú. Pomáha čítanie, písanie, vzdelávanie, učenie sa cudzieho jazyka, lúštenie hlavolamov, hranie logických hier, hra na hudobnom nástroji i umelecká činnosť.
- Sociálna aktivita: Kontakt s inými ľuďmi stimuluje mozog, komunikáciu a sociálne interakcie, ktoré pomáhajú znižovať riziko demencie a depresie.
Zdroje:
alzheimer.sk, neurology, McGill, News Medical, Solen, DOI: 10.1371/journal.pone.0265764
