Spánková deprivácia zvyšuje riziko depresie, vyhorenia a nedostatku empatie.
Zdroj: iStockphoto.com
Nedostatok spánku (spánková deprivácia) môže mať dramatický vplyv na duševné zdravie a kognitívne schopnosti človeka. Znižuje bdelosť, zhoršuje koncentráciu a vedie ku skreslenému rozhodovaniu.
Počas spánku nastáva regenerácia mozgových funkcií. Náš mozog si triedi myšlienky a vďaka tomu sa slabé spomienkové asociácie menia na silné spomienky. Preto je ďalším dôsledkom jeho nedostatku porucha pamäti, odborne nazývaná amnézia. Zatiaľ nie je úplné zrejmé, či je spôsobená stratou informácií, alebo neschopnosťou sa k nim dostať.
Najnovší výskum publikovaný v časopise Current Biology zistil, že amnéziu spôsobenú nedostatkom spánku možno zvrátiť a že pomôcť môže aj zaužívaný liek na liečbu astmy, ktorý obnovuje stratené spomienky.
Zhoršené vybavovanie spomienok
Youri Bolsius z Univerzity v Groningene v Holandsku a jeho kolegovia použili najmodernejšiu techniku nazývanú optogenetika, aby zistili, ako nedostatok spánku ovplyvňuje novovzniknuté spomienky. Na to im poslúžili geneticky upravené myši. V ich mozgových neurónoch sa vďaka tejto technike aktivoval svetlocitlivý proteín nazývaný channelrhodopsín, ktorý bol prítomný počas tvorby pamäti. Vedci potom dali myšiam za úlohu naučiť sa priestorové usporiadanie objektov v miestnosti.
Myši museli o päť dní znova prejsť tým istým testom, ale s jednou obmenou: presunuli im jeden objekt. Tie, ktoré sa pred testom nevyspali, si túto zmenu nevšimli. Nedostatok spánku teda zasiahol ich predchádzajúce spomienky. Nestratili sa však úplne.
Mozog. Zdroj: iStockphoto.com
Obnovenie pamäti
Výskumníci použili pulzy laserového svetla, ktoré prechádzali cez optické vlákna do mozgu, a reaktivovali tým neuróny, ktoré boli aktívne počas uchovávania spomienok.
Myši si potom vedeli vybaviť pôvodné rozmiestnenie predmetov a všimli si aj zmenu, keď úlohu zopakovali. To naznačuje, že vinou spánkovej deprivácie si myši nevedeli spomenúť na získané informácie, ktoré sa pre ne stali nedostupnými. No nezmizli úplne. Reaktivácia pamäťového engramu (fyzickej stopy pamäti) spomienky obnovila.
Liek na astmu môže pomôcť
Nedostatok spánku znižuje hladinu signálnej molekuly cAMP v hipokampe, mozgovej štruktúre, ktorá je kľúčová pri tvorbe pamäti. Niektoré lieky, ako napríklad roflumilast, ktorý sa predpisuje pacientom s astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, zvyšujú hladiny cAMP-u.
Vedci podali tento liek myšiam a zistili, že zabránil pamäťovým deficitom spôsobeným nedostatkom spánku a obnovil ich spomienky. Liečba liekmi alebo optogenetická reaktivácia spomienok fungovala až osem dní po tom, čo zviera pociťovalo spánkovú depriváciu. Spojením oboch metód došlo k dlhodobej obnove spomienok.
Spánková deprivácia môže viesť k pamäťovým deficitom tým, že bráni reaktivácii siete hipokampálnych pamäťových neurónov. Dochádza k narušenému upevňovaniu spomienok, zviera sa akoby nevie dostať k informáciám, aj keď sú niekde zapísané. Tie sa v hipokampe uchovávajú, ale sú neprístupné. To možno vhodnou technikou zvrátiť.
Výskumníci predpokladajú, že liek roflumilast môže obnoviť pamäť svojím excitačným účinkom na hipokampálne neuróny. Výsledky sú prínosné pre potenciálnu liečbu pamäťových deficitov pri stavoch, ako je Alzheimerova choroba.
Na čo všetko vplýva nedostatok spánku?
Určite ste to už zažili: prehadzovali ste sa v posteli a vedeli ste, ako sa budete nasledujúci deň cítiť – unavení, mrzutí a nie vo svojej koži. Nedostatok spánku alebo jeho znížená kvalita však ovplyvňuje omnoho viac. Nepravidelný spánok môže v konečnom dôsledku viesť k zdravotným následkom, ktoré postihnú celé telo.
Telo potrebuje na svoje fungovanie spánok rovnako ako vzduch a jedlo. Počas spánku sa telo lieči samo a obnovuje svoju chemickú rovnováhu. Bez spánku mozog a telesné sústavy nebudú normálne fungovať, dokonca sa môže dramaticky znížiť kvalita vášho života.
Krátkodobé problémy zahŕňajú:
- nedostatok bdelosti: dokonca aj vynechanie 1,5 hodiny môže mať vplyv na to, ako sa cítite,
- nadmernú ospalosť,
- zhoršenie pamäti,
- náladu,
- kvalitu života,
- zníženie pozornosti, čo môže vyústiť do zvýšeného rizika dopravných nehôd.
Pri dlhodobom spánkovom deficite sa prejavia vážne zdravotné problémy, napríklad vysoký krvný tlak a cukrovka, s dôsledkami, ako je infarkt, srdcové zlyhanie alebo mŕtvica. Medzi ďalšie potenciálne problémy patrí obezita, depresia, znížená funkcia imunitného systému a znížené libido.
Nedostatok spánku. Zdroj: iStockphoto.com
Ako sa vyspať lepšie
Dobrý spánok môžu narušiť viaceré faktory od pracovného stresu cez rodinné povinnosti až po choroby. Hoci sa nedajú kontrolovať všetky vplyvy, ktoré zhoršujú spánok, môžete si osvojiť návyky, ktoré ho podporujú.
Začať môžete s týmito jednoduchými tipmi:
- Vytvorte si spánkový režim. Choďte spať a vstávajte každý deň vrátane víkendov v rovnakom čase. Dôslednosť posilňuje cyklus spánku a bdenia. Ak nezaspíte do 20 minút, vstaňte z postele a choďte robiť niečo relaxačné. Čítajte si alebo počúvajte upokojujúcu hudbu.
- Dávajte si pozor na to, čo jete a pijete pred spaním. Nechoďte spať hladní alebo preplnení a pred spaním sa vyhnite ťažkým jedlám a veľkým porciám. Dávajte si pozor na nikotín, kofeín a alkohol.
- Vytvorte si pokojné prostredie. Nemajte v izbe príliš vysokú teplotu, vhodné je tmavé a tiché prostredie. Vystavenie sa svetlu vo večerných hodinách môže spôsobiť, že budete ťažšie zaspávať.
- Obmedzte dlhé zdriemnutia počas dňa. Pridlhé zdriemnutia môžu narušiť nočný spánok. Nespite viac ako hodinu a vyhnite sa neskorému poobednému zdriemnutiu.
- Pravidelná fyzická aktivita tiež môže prispieť k lepšiemu spánku.
Zdroj: Healthline, BigThink, DOI: 10.1016/j.cub.2022.12.006, Clevelandclinic, Mayoclinic
