Nová štúdia naznačila, že profily ich duševného zdravia sú dokonca veľmi podobné profilom matematikov či vedcov.
Kreatívne typy ľudí – hudobníci, maliari, spisovatelia – pôsobia neraz utrápene a častejšie ich sužujú duševné problémy. Jedna skupina umelcov, iluzionisti a kúzelníci, sa však podľa novej štúdie dokáže celkom efektívne ukotviť v rovnováhe.
Výskum, ktorý publikovali minulý týždeň v časopise BJPsych Open, pracoval takmer s 200 kúzelníkmi a ich výsledky porovnával s inými skupinami umelcov a bežnou populáciou. Psychológovia z Aberystwythskej univerzity napokon potvrdili, že kúzelníci sú nielen zdravší ako iné typy umelcov, ale dokonca sú v lepšej kondícii než bežní ľudia.
Podľa Gila Greengrossa, ktorý výskum viedol, ide o prvú štúdiu, ktorá ukázala kreatívnu skupinu ľudí s nižším skóre psychotických znakov v porovnaní s bežnou populáciou. „Súvislosť medzi tvorivosťou a psychopatológiou je teda zložitejšia, než sa pôvodne predpokladalo,“ podotkol odborník.
Menej kognitívne dezorganizovaní
Štúdia priniesla jednoznačné výsledky. Napriek tomu, že mágovia denne pracujú s ilúziou a ponárajú sa spolu so svojimi divákmi do ríše tajomstiev, v reálnom živote zažívajú celkovo menej nezvyčajných situácií a halucinácií a menej často bývajú kognitívne dezorganizovaní.
Kúzelníci rovnako ako iní umelci dosahujú v testoch vo všeobecnosti nižšie skóre v takzvanej impulzívnej nekonformite. Je to vlastnosť, ktorá je spojená s antisociálnym správaním a nižšou sebakontrolou. Umelcom táto črta pridáva atraktivitu, ich činy často spochybňujú konvenčnú múdrosť, bývajú odvážne a ostré.
Mnohí kúzelníci sú síce takisto inovatívni a posúvajú hranice chápania, no väčšina sa, naopak, uchyľuje skôr k predvádzaniu známych trikov a variácií a potrebu inovovať svoje vystúpenia natoľko nepociťuje.
Mágia ako pomocníčka
Psychicky kompenzovanejší však môžu byť aj z ďalších dôvodov. Podľa newyorskej kúzelníčky Sary Crassonovej, ktorá sa na štúdii aktívne podieľala, môže byť mágia spôsob, ako prekonať nedostatok sociálnych zručností.
Ďalšou z vecí, ktoré podľa Crassonovej kúzelníkom pomáhajú, je, že sa s druhými delia o svoj príbeh, netaja, ako sa k mágii dostali. Je veľmi bežné, že muži kúzelníci sa dostávajú k tomuto remeslu už vo veku od 8 do 14 rokov a mágia im pomáha prekonať sociálny deficit.
„Mágia v mnohých prípadoch pomohla ľuďom prekonať nedostatok sociálnych zručností. Dodala im sebadôveru, pomohla im vybudovať ich identitu a prekonať problémy. Myslím si, že mágia jednoznačne pomáha,“ poznamenala kúzelníčka.
Podobní matematikom a vedcom
Štúdia zároveň naznačuje, že profily duševného zdravia kúzelníkov sú veľmi podobné profilom matematikov a ďalších vedcov. Ako je to možné? Celkom jednoducho.
„V tom, ako je kúzelníkovo dielo zhotovené, je totiž ohromná presnosť. Špičkový kúzelník si dáva záležať na každom pohybe, na každom slove, jeho vystúpenie má zmysel a myšlienku,“ konštatovala Crassonová.
Priateľská komunita
Iluzionisti a kúzelníci sú zároveň veľmi priateľská a otvorená komunita. Pre to, čomu sa venujú, majú obrovskú vášeň, no aj keď sú si navzájom veľkí konkurenti, zostávajú dobrými priateľmi. „Často si hovoríme, na čom pracujeme, radíme sa a inšpirujeme sa,“ prezradila Crassonová.
„Môj starý otec bol zubár a otec, ktorý bol tak ako ja kúzelník, rád hovoril: ,Zubári sa s vami nikdy nebudú deliť o svoje grify na lepenie zubov, no keď prídete za kúzelníkom, poviete mu, že sa vám jeho vystúpenie páčilo, a poprosíte ho, či by vás niečo nenaučil, určite vás neodmietne.ʻ Takáto forma prijatia je skutočne liečivá a mocná,“ uzavrela kúzelníčka.
Zdroj: The Guardian
(af)