Otázkou sa zaoberalo v septembrovom vydaní magazínu Science devätnásť odborníkov z oblasti zdravotníctva a etiky.
Vedci vypracovali trojfázový návrh, ktorého cieľom je nielen znížiť počet úmrtí a zdravotných následkov, ale prihliadať aj na hospodársku situáciu krajiny.
V súčasnosti je v tretej fáze klinických štúdií viacero vakcín. K pokročilejšiemu testovaniu sa dostala spoločnosť Moderna Therapeutics, ktorá spolupracuje s americkým Národným inštitútom zdravia (NIH), čínska firma Sinopharm, austrálsky výskumný inštitút Murdoch Children´s Research Institute alebo nemecká firma BIONTech v spolupráci s americkým Pfizerom a čínskym Fosun Pharma.
Ak aj vedci vyvinú účinné vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2, ich množstvo bude nevyhnutne obmedzené. Pandémia je celosvetovým problémom. Počet fabrík, ktoré budú schopné vakcínu vyrobiť, je limitovaný. A postaviť novú výrobnú jednotku tiež nie je možné z jedného dňa na druhý.
Čo znamená spravodlivé rozdelenie?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), svetoví lídri aj výrobcovia vakcín preto už dnes čelia otázke, ako dostupné množstvo vakcín rozdeliť medzi jednotlivé krajiny. Hoci nahlas zaznel záväzok rozdeliť ich spravodlivo, odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, čo to v praxi znamená.
V princípe sa objavili dva návrhy ako vakcíny distribuovať. Jedna skupina vedcov tvrdí, že najprv by mali byť zaočkovaní zdravotnícki pracovníci a vysokoriziková časť populácie, najmä obyvatelia nad 65 rokov. Na druhej strane odborníci z WHO navrhujú, aby jednotlivé krajiny dostali také množstvo vakcín, ktoré bude priamo úmerné veľkosti ich populácie.
„Myšlienka distribúcie vakcíny podľa populácie znie ako spravodlivá stratégia,“ konštatoval v tlačovej správe Pensylvánskej univerzity doktor Ezekiel J. Emanuel, hlavný autor článku v magazíne Science.
„Faktom však je, že za normálnych okolností rozdeľujeme veci podľa toho, aká vážna je situácia na danom mieste. V tomto prípade tvrdíme, že hlavným meradlom utrpenia by mal byť počet predčasných úmrtí, ktorým by vakcína zabránila.“
Model férovej priority
Odborníci v článku vypracovali Model férovej priority. Jeho nosným pilierom sú tri hodnoty: prínos pre ľudí a obmedzenie škôd, uprednostnenie znevýhodnených osôb a tiež rovnaký prístup k jednotlivcom bez diskriminácie.
Podľa tohto plánu by v prvej fáze mali vakcínu dostať krajiny, v ktorých hrozí najviac úmrtí, zatiaľ čo v druhej fáze by ich prerozdelenie záviselo od ekonomických a spoločenských škôd spôsobených vírusom.
V tretej fáze dostanú prednosť krajiny s vyššou mierou prenosu nákazy, aby sa zabránilo komunitnému šíreniu COVID-19.
Všetky krajiny by však mali získať dostatok vakcín, pričom hlavným cieľom je zaočkovať 60 až 70 percent obyvateľov, aby sa šírenie vírusu SARS-CoV-2 zastavilo.
Plán WHO
Plán WHO začína z opačného konca. Navrhuje najprv zaočkovať 3 percentá obyvateľov každej krajiny. Ďalej by sa mali vakcíny prideľovať jednotlivým krajinám úmerne podľa počtu obyvateľov, kým v každej nedosiahne počet zaočkovaných 20 percent.
Doktor Ezekiel J. Emanuel zdôrazňuje, že hoci môže byť tento plán politicky udržateľný, má určité trhliny. Mylne totiž predpokladá, že rovnosť znamená rovnaké zaobchádzanie s odlišne situovanými krajinami a nie spravodlivé reagovanie na ich rozličné potreby.
V skutočnosti totiž krajiny s rovnakým počtom obyvateľov čelia dramaticky rôznym počtom úmrtí aj rôznorodej hospodárskej devastácii z pandémie.
Spolu s ďalšími autormi článku namieta aj proti plánu rozdeľovať vakcíny na základe počtu pracovníkov v prvej línii či podielu osôb nad 65 rokov v populácii.
Argumentujú tým, že preferenčné očkovanie zdravotníckych pracovníkov, ktorí už majú prístup k osobným ochranným prostriedkom a ďalším pokrokovým metódam umožňujúcich prevenciu pred infekčnými chorobami, by v krajinách s vyššími príjmami nemuselo viesť k zníženiu šírenia vírusu a minimalizovaniu počtu obetí.
Okrem toho krajiny s nízkym a stredným príjmom na obyvateľa majú menší počet starších obyvateľov, rovnako ako aj zdravotníckych pracovníkov než krajiny s vyššími príjmami.
„Nakoniec skončíme tak, že budeme dávať veľa vakcín do bohatých krajín, čo sa nejaví ako cieľ spravodlivej distribúcie,“ hovorí Emanuel.
Spolu s ostatnými odborníkmi dospeli k záveru, že Model férovej priority najlepšie zohľadňuje etické hodnoty, limituje škody spôsobené pandémiou, a to aj v prospech znevýhodnených osôb, a zároveň prejavuje záujem o všetkých ľudí v populácii.
Zdroj: DOI 10.1126/science.abe2803