Predstavte si, že by ste si pamätali najdrobnejšie detaily z udalosti, ktorá sa stala pred mnohými rokmi. Presne to pociťujú ľudia, ktorí trpia touto poruchou.
Hypertymézia je extrémne vzácna porucha. Zdroj: iStock/metamorworks
Pamätáte si, čo ste v dnešný deň pred dvomi rokmi jedli na večeru alebo čo ste robili? Väčšina ľudí o tom nemá ani potuchy. Existuje však malé percento populácie, ktoré si pamätá aj takéto detaily. Ide o poruchu zvanú hypertymézia (HSAM), ktorá je extrémne vzácna. Celosvetovo bolo identifikovaných len 33 vedecky potvrdených prípadov, ale je pravdepodobné, že ich je viac. Keďže ide o veľmi malé množstvo, sťažuje to diagnostiku.
Ľudia s hypertyméziou majú takmer dokonalú pamäť. Dokážu si spomenúť na každý jeden deň svojho života vrátane mnohých presných detailov. To však neznamená, že sa ľahšie učia nové pojmy, a v testoch inteligencie zvyčajne dosahujú priemerné výsledky. Majú schopnosť pamätať si výnimočné informácie.
Pamätajú si detaily dávnych udalostí
Tento termín po prvýkrát použili neurobiológovia z Kalifornskej univerzity v meste Irvine, aby opísali pozoruhodnú pamäť pacientky Jill Priceovej. V rozsiahlych testoch preukázala schopnosť spomenúť si na podrobnosti udalostí, ktoré sa stali v konkrétne dni, a to v priebehu desiatok rokov svojho života. Mnohé z jej spomienok vedci dokázali overiť. Hoci týmto syndrómom trpí iba malé percento ľudí a nemáme tak dostatočné informácie, odborníci dúfajú, že sa dozvedia viac, aby mohli pomôcť ľuďom s poruchami pamäti, napríklad s amnéziou alebo s poraneniami mozgu.
Priemerný človek si bežne zapamätá významné udalosti, no na tie, ktoré mozog považuje za menej dôležité, neraz zabudne. Keď si aj spomeniete na minulé zážitky, detaily zvyčajne nie sú úplne presné. Preto môžu mať dvaja ľudia odlišné spomienky na rovnaký zážitok.
Mnohé udalosti, ktoré nepovažujeme za dôležité, si nepamätáme. Zdroj: iStock/Khosrork
Ľudia s hypertyméziou si však pamätajú všetko, čo zažili. Ich pamäť uchováva naučené informácie a dokážu si spomenúť na konkrétne detaily miesta a času, kedy sa ich dozvedeli. Pamätajú si presné dátumy, historické informácie, fakty, štatistiky či udalosti.
Ako funguje takýto mozog?
Štruktúra mozgu a úroveň jeho činnosti sa môžu u ľudí s hypertyméziou líšiť. Každá oblasť mozgu má svoju úlohu. Amygdala je časť mozgu zodpovedná za spracovanie pamäti, pokiaľ ide o emócie, ako je vytváranie spomienok spojených s pozitívnymi a negatívnymi emocionálnymi zážitkami. Hipokampus je zodpovedný za učenie sa a tvorbu pamäti týkajúcej sa každodenných udalostí, ako sú dátumy a miesta.
Výskum pomocou zobrazovania mozgu ukazuje, že ľudia s hypertyméziou majú väčšiu pravú amygdalu a zlepšené spojenie medzi amygdalou a hipokampom. Môžu vykazovať zvýšenú aktivitu v mozgu v porovnaní s ľuďmi bez tohto syndrómu. To znamená, že mozog môže vysielať a prijímať viac signálov.
Pozrite si
Každý náš bežný zážitok mozog ukladá do krátkodobej pamäti a potom naň zabudneme. Napríklad si nepamätáme až tak dobre, čo sme mali na sebe oblečené v predchádzajúce dni. Ak bol zážitok významný, môže byť uložený na neurčito do dlhodobej pamäti. Ľudia si väčšinou pamätajú, kde boli, keď sa zasnúbili, alebo kde dostali prvý bozk. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sú uložené v rôznych oblastiach mozgu. Ľudia s hypertyméziou spracúvajú krátkodobé spomienky rovnako, vedci z Trusted Source však zistili, že na rozdiel od bežných ľudí sa im presnosť a detailnosť spomienok časom zlepšuje.
Diagnostika je zložitá
V súčasnosti neexistuje individuálny diagnostický test na tento syndróm. Možno ho však identifikovať pomocou kombinácie skríningových nástrojov, a to najmä pomocou pamäťových testov, kognitívneho testovania, rozhovorov s odborníkom a metódami zobrazovania mozgu, napríklad pomocou magnetickej rezonancie. U ľudí s touto poruchou môže vzniknúť podozrenie na dobrú pamäť už vo veľmi mladom veku, keď si dokážu vybaviť detaily, ktoré si iné deti nepamätajú. To môže viesť k ďalšiemu hodnoteniu a testovaniu kvalifikovaným zdravotníckym odborníkom, ako je neurológ alebo psychológ.
Výhodou syndrómu je napríklad to, že pacienti sa nemusia toľko učiť na písomky či skúšky alebo že si dokonale pamätajú všetky narodeniny či iné dôležité udalosti. Jednou z nevýhod je, že si pamätajú všetky životné udalosti do najmenších detailov, dokonca aj tie nepríjemné. Prílišné sústredenie sa najmä na zážitky, na ktoré by sme najradšej zabudli, môže nepriaznivo ovplyvniť spánok a zvýšiť riziko vzniku úzkosti a depresie.
Štúdium atypického kognitívneho fungovania by mohlo vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako funguje autobiografická pamäť, ako aj neurologické poruchy, ktoré ju ovplyvňujú.
Pacienti si dokonale pamätajú dátumy narodenín ostatných ľudí či iné dôležité udalosti. Zdroj: iStock/Makhbubakhon Ismatova
Vedci skúmali prípad dievčaťa, ktoré dokáže kontrolovať všetky spomienky. Na jednej strane si dokonale pamätá učivo zo školy, pričom tieto spomienky nenesú žiadny osobitný emocionálny význam. Na druhej strane sú spomienky na jej život usporiadané v rámci sofistikovaného mentálneho priestoru, ktorý si dokáže na požiadanie vizualizovať.
Spomienky boli intenzívne a živé
Výskumníkom chýbajú spoľahlivé nástroje na overenie toho, či sú spomienky ľudí trpiacich touto poruchou spoľahlivé, najmä ak sa týkajú veľmi vzdialených období. Podobne ako ostatná populácia aj ľudia trpiaci hypertyméziou sú náchylní na falošné spomienky a skreslenie pamäti.
Vedci otestovali spomínané dievča pomocou epizodického testu autobiografickej pamäti (TEMPau) a pripravili preňho úlohu časovo rozšírenej autobiografickej pamäti (TEEAM), ktoré hodnotia, ako ľahko dokážu ľudia mentálne cestovať v čase, bohatosť spomienok, ktoré uvádzajú, a ich vzťah k vlastnému rozprávaniu.
Zo zistení vyplýva, že pacientka prežíva momenty svojho života s mimoriadnou intenzitou a živosťou. Niekedy ako vonkajší pozorovateľ, inokedy ako protagonista dokáže znovu preskúmať detaily z rôznych uhlov pohľadu.
Keď ju výskumníci požiadali, aby si predstavila budúce udalosti, poskytla nezvyčajne bohaté množstvo časových, priestorových a percepčných informácií, ďaleko presahujúcich to, čo dokáže vyprodukovať bežný človek.
Dokonalú pamäť má len veľmi malé percento ľudí. Zdroj: iStock/Viorel Kurnosov
Tieto pozorovania posilňujú myšlienku, že mentálne cestovanie do budúcnosti sa opiera o mechanizmy podobné tým, ktoré sa používajú pri vedomom skúmaní minulosti. Zdá sa, že v oboch prípadoch hrajú kľúčovú úlohu zmyslové informácie.
„Zdá sa, že autobiografická hypertymézia úzko súvisí aj so synestéziou, neurologickým stavom, pri ktorom sa na spracovaní jednej zmyslovej modality podieľajú najmenej dva zmysly. Synestetici môžu napríklad počuť farby, vidieť zvuky alebo cítiť chuť hudby. Aj keď TL nie je synestetička, niekoľko členov jej rodiny synestetikmi sú. Bolo by zaujímavé preskúmať túto súvislosť,“ tvrdí Laurent Cohen, neurológ a hlavný autor výskumu.
Niektoré štúdie naznačujú, že hypertymézia súvisí s nadmernou aktiváciou mozgových sietí zapojených do autobiografickej pamäti a určitých vizuálnych oblastí. Zatiaľ sa však nezistili žiadne neuroanatomické rozdiely medzi ľuďmi s hypertyméziou a jedincami s autobiografickou pamäťou.
Zdroje: Healthline, Very Well Health, BBC, Medical News Today, National Library of Medicine, Earth
(RR)
