Vedci po šiestich mesiacoch pozorovali nárast sivej mozgovej hmoty v štyroch obzvlášť dôležitých centrách vnímania, konkrétne v pamäťových centrách mozočka.
Vedci zistili, že hudba má pozitívny vplyv na starnutie mozgu. U účastníkov štúdie, ktorí mali počas šiestich mesiacov lekcie klavíra, zaznamenali nárast sivej mozgovej hmoty. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Hranie na hudobnom nástroji a aktívne počúvanie hudby spomaľujú pokles duševnej výkonnosti u zdravých starších ľudí. Ukázala to švajčiarska štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 132 starších ľudí. Počas trvania výskumu sa učili hrať na klavíri alebo sa zúčastňovali na kurzoch, kde počúvali hudbu.
Na pilotnej štúdii Ženevskej univerzity, Univerzity aplikovaných vied v západom Švajčiarsku a Federálneho technologického inštitútu v Lausanne, ktorá bola uverejnená v časopise Neuroimage: Reports, sa zúčastnili starší ľudia vo veku 62 až 78 rokov. Podmienkou účasti bolo, že nikdy neabsolvovali hodiny hudby dlhšie ako pol roka.
Účastníkov náhodne rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina chodila raz týždenne na hodiny klavíra. Druhá skupina mala lekcie aktívneho počúvania, ktoré zahŕňali rozpoznávanie nástrojov, ako aj analýzu diel v rámci širokého spektra hudobných štýlov.
Výsledky po šiestich mesiacoch
Po šiestich mesiacoch výskumníci zistili, že sa v prípade oboch skupín prejavili prvé účinky. V neurozobrazovacej štúdii sa u všetkých účastníkov preukázal nárast sivej mozgovej hmoty v štyroch obzvlášť dôležitých centrách vnímania, konkrétne v pamäťových centrách mozočka.
Výkonnosť sa zvýšila o šesť percent. Výsledky priamo súviseli s tvárnosťou mozočka, uviedla v tlačovej správe Clara Jamesová, neurologička zo Ženevskej univerzity a hlavná autorka štúdie. Vedci tiež prišli na to, že na mieru zlepšenia výkonnosti mali vplyv aj kvalita spánku, počet absolvovaných hodín a každodenný tréning.
Rozdiely v jednej oblasti mozgu
Vedci však zistili, že medzi aktívnymi hudobníkmi a poslucháčmi je jeden rozdiel: mozgová hmota v pravej primárnej sluchovej kôre – oblasti špecializovanej na spracovanie zvukov – zostala rovnaká u osôb, ktoré mali pravidelné lekcie klavíra, zatiaľ čo u tých, ktorí hudbu len počúvali, hoci aktívne, sa znížila.
U všetkých účastníkov sa ukázalo, že celkový všeobecný úbytok mozgovej hmoty pokračoval. „Hudobné aktivity nedokážu mozog omladiť, ale iba spomaliť starnutie niektorých jeho oblastí,“ uviedol prvý autor štúdie Damien Marie zo Ženevskej univerzity. V ďalšom kroku chcú odborníci skúmať vplyv hudby na ľudí s miernym úbytkom výkonu mozgu na rozhraní starnutia a demencie.
Zdroj: scienceORF
(zh)
