Potvrdzuje to nová štúdia londýnskych vedcov, ktorú priniesol časopis New England Journal of Medicine.
Odborníci z Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurovied na King’s College London a South London and Maudsley NHS Foundation Trust (SLaM) v novej štúdii dokázali, že liek na báze zlúčeniny halucinogénnych húb môže až na 12 týždňov zlepšiť symptómy ťažkej depresie. Vďaka tomuto objavu sa podľa vedcov zvyšuje predpoklad, že pacienti v terapii uspejú.
Väčšina z 233 pacientov z 10 krajín Európy a Severnej Ameriky, ktorí sa zúčastnili na výskume zverejnenom v New England Journal of Medicine, mala okolo 40 rokov a bola v ťažkej depresii viac ako rok. Vedci im podali psilocybín v troch rôznych dávkach: 1 mg, 10 mg a 25 mg. Najlepšie výsledky mala podľa štúdie skupina, ktorá užila poslednú z nich.
Pacienti dostali len jednu dávku psilocybínu Comp360 a ďalej pokračovali psychoterapiou. Po troch týždňoch nebola tretina pacientov diagnostikovaná ako depresívna a do 12 týždňov sa výrazne zlepšil stav každému piatemu pacientovi.
Vedci skúmajú účinky psilocybínu na duševné zdravie už roky, počet depresívnych ľudí totiž stále rastie. Klinickou depresiou, ktorú nedokáže zmierniť žiadna dostupná liečba, dnes na svete trpí približne sto miliónov ľudí. Tridsať percent z nich sa pokúsi aj o samovraždu. Tieto dáta nenechajú nikoho chladným. No na to, aby mohli vedci adekvátne posúdiť dlhodobejšie a trvalé pozitívne účinky psilocybínu, budú ešte potrebné ďalšie štúdie.
Uvádza mozog do flexibilnejšieho stavu
Psychiater a hlavný autor štúdie James Rucker predpokladá, že liek má priamy účinok na mozog – uvádza ho do flexibilnejšieho stavu, vďaka čomu sa môže depresívny človek pustiť do komplexnejšej liečby.
Jeden z pacientov, ktorí si zažili psychedelický výlet pod vplyvom kontrolovanej dávky psilocybínu, opísal stav, v ktorom sa nachádzal, ako bdelý sen. Účastníci štúdie mali podobnú skúsenosť. Trvala spravidla šesť až osem hodín a nebola každému zrovna príjemná. „Súčasne s pocitom opätovného spojenia sa so sebou samým a svojimi pocitmi sa môžu objaviť napríklad ťaživé spomienky z minulosti,“ uviedol Rucker pre BBC.
Krátkodobé vedľajšie účinky konzumácie psilocybínu – bolesť hlavy, nevoľnosť, extrémna únava a v niektorých prípadoch aj myšlienky na samovraždu – môžu pacientov vydesiť tiež. Preto musia mať po užití dávky a v čase, kým sa odplaví droga z tela, vždy po ruke niekoho, kto im bude v prípade potreby oporou. Podľa vedcov nejde o nič nezvyčajné, no považujú to za možné bezpečnostné riziko.
O pacientov zaradených do štúdie bolo v tomto smere dobre postarané. Počas nasledujúceho dňa a po celý ďalší týždeň mali k dispozícii skupinu psychológov, ktorým sa mohli zveriť so svojimi prežitkami.
Psychológovia, ktorí sa na štúdii podieľali, napokon zaznamenali zásadný posun v ich premýšľaní. Zrazu sa nepýtali, čo je to s nimi, ale kládli si otázku: „Čo sa mi to stalo?”
Po dvanástich týždňoch sa účinok vytráca
Podľa najnovších náznakov by sa psilocybín skutočne mohol jedného dňa stať žiadanou alternatívou k antidepresívam, po ktorých psychiatri a terapeuti v snahe pomôcť depresívnym pacientom siahajú už po celé desaťročia.
Má to však jeden háčik. Účinok drogy vedci zatiaľ zdokumentovali len v horizonte 12 týždňov. Po tomto čase sa vraj postupne vytráca. Potrebná je preto ďalšia, rozsiahlejšia štúdia, ktorá sa zameria na to, koľko dávok psilocybínu treba, aby sa depresia pacientom viac nevrátila. Kým teda takýto liek oficiálne schvália a zaradia do medicínskej praxe, môže to trvať ešte roky.
Zdroj: BBC, New England Journal of Medicine
(af)