Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V Amerike schválili liek, ktorý spomaľuje Alzheimerovu chorobu. Európa čaká

VEDA NA DOSAH

Imunoterapia odstraňuje zhluky bielkoviny známe ako beta-amyloidy.

Podávanie intravenóznej infúzie. Zdroj: iStockphoto.com

Zdroj: iStockphoto.com

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv minulý štvrtok 6. júna 2023 plne schválil liek Leqembi (v Európe je známy ako liečivo lecanemab) proti Alzheimerovej chorobe, pri ktorom sa počas klinického testovania dokázalo, že spomaľuje jej priebeh.

Bojuje proti amyloidným plakom

Liek Leqembi, ktorý vyvinula japonská farmaceutická spoločnosť Eisai, cieli na typ proteínu v mozgu nazývaný beta-amyloid, o ktorom si vedci dlho mysleli, že je jednou zo základných príčin Alzheimerovej choroby. Terapia je založená na využití humanizovanej monoklonálnej protilátky imunoglobulínu gama 1 (IgG1). „Imunoterapia je dokonalý nástroj na liečbu Alzheimerovej choroby,“ povedal riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied Norbert Žilka.

Je to druhá schválená antiamyloidná liečba Alzheimerovej choroby po liečive aducanumab od spoločnosti Biogen, ktorá však nezožala veľký úspech a jej schválenie je kontroverzné.

Zatiaľ je terapia prístupná len v Amerike, no spoločnosť Eisai predložila organizácii MAA žiadosť o povolenie na uvedenie lieku na trh v januári 2023 a Európska lieková agentúra (EMA) ju prijala.

„Imunitný systém amyloidné plaky v mozgu sám od seba nedokáže zlikvidovať, pretože sú to bielkoviny telu vlastné. Vedci však našli spôsob, ako imunitnému systému vysvetliť, že amyloidné plaky v mozgu nemajú čo hľadať,“ konštatoval Žilka.

Seniorka s bolesťou hlavy v nemocničnej izbe. Zdroj: iStockphoto.com

Dezorientácia seniorov sa vďaka lieku výrazne zníži. Zdroj: iStockphoto.com

Pre koho je liek určený?

Liek Leqembi je určený pre pacientov, ktorí sú buď v štádiu miernej kognitívnej poruchy, alebo miernej demencie a majú potvrdenú prítomnosť amyloidných plakov v mozgu.

V klinickom skúšaní počas tretej fázy s 1 795 pacientmi dokázal spomaliť progres ochorenia o 27 percent počas 18 mesiacov. Konkrétne išlo o kognitívne funkcie pacientov s neurodegeneratívnym ochorením (pamäť, orientácia, úsudok a riešenie problémov, účasť v komunite, domácnosť a osobná starostlivosť) a liek musel byť podaný v jeho ranej fáze.

Protilátka sa podáva intravenóznou infúziou dva razy mesačne a je prínosom pre viac ako 55 miliónov alzheimerikov na celom svete. Liek pacientov nevylieči z Alzheimerovej choroby, ale môže ju výrazne spomaliť, a tak môže ľuďom v skorých štádiách poskytnúť viac času na to, aby sa vedeli sami o seba postarať, tráviť čas s blízkymi a robiť veci, ktoré ich bavia.

Treba rátať s vedľajšími účinkami

Samozrejme, ani táto liečba nie je bez vedľajších účinkov. Približne 13 percent z 1 795 účastníkov klinickej štúdie trpelo opuchom mozgu alebo krvácaním. Počas podávania Leqembi musia lekári priebežne monitorovať mozog pomocou skenovania. Liečba je rizikovejšia pre ľudí, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi alebo sú geneticky predisponovaní k rozvoju Alzheimerovej choroby (homozygoti pre alelu ApoE ε4).

Pred začatím užívania lieku by sa pacienti mali podrobiť genetickému testovaniu, aby lepšie porozumeli riziku vedľajších účinkov.

„Jednou z možných ciest pre liečbu Alzheimerovej choroby sa môže stať kombinovaná terapia, čiže kombinácia viacerých liečiv súčasne,“ vysvetlil Žilka.

Zdroj: NewAtlas, Themedicinemaker, Clinicaltrialsarena, VND

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky