Vedci z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR chcú vyvinúť vakcíny proti čiernemu kašľu, ktoré budú brániť aj šíreniu infekcie.
Baktéria B. pertussis naviazaná na ľudské riasinkové bunky dýchacej sliznice zobrazená elektrónovým mikroskopom (obr. vľavo) a fluorescenčným mikroskopom (obr. vpravo). Autor: Oldřich Benada, MBÚ AV ČR (obr. vľavo), Ladislav Bumba, MBÚ AV ČR (obr. vpravo)
Štátny zdravotný ústav ČR eviduje od začiatku tohto roka vyše 13 000 prípadov čierneho kašľa, čo zodpovedá stavu zo 60. rokov minulého storočia. Týždenne pribúda viac ako tisíc nakazených. V tomto roku už na čierny kašeľ v Česku zomreli traja ľudia, z toho jeden novorodenec.
K lepšiemu porozumeniu ochorenia a vývoju efektívnejších vakcín má prispieť nový výskum vedcov z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied ČR (AV ČR), Mikrobiologického ústavu AV ČR a Fakultnej Thomayerovej nemocnice v Prahe. Vedci a lekári teraz hľadajú dobrovoľníkov, ktorí ochorenie prekonali a sú ochotní zapojiť sa do jedinečnej štúdie.
Imunitné bunky pod mikroskopom
Pôvodcom vysoko nákazlivého čierneho kašľa je baktéria Bordetella pertussis, ktorá infikuje horné dýchacie cesty. Množenie baktérií v nosohltane potom vedie k rozvoju ochorenia a k zostupu infekcie do dolných dýchacích ciest.
V prípade najmladších detí, ktoré ešte neboli zaočkované, a tiež dojčiat môže vyvolať závažný zápal pľúc s rizikom smrti. Veľmi dôležité je preto porozumieť, ako zasahuje imunitný systém proti nákaze na sliznici dýchacích ciest a ako môže zabrániť závažnému priebehu ochorenia a jeho prenosu na iné osoby.
„O imunitnej odpovedi na baktériu, ktorá spôsobuje čierny kašeľ v nosnej sliznici, je toho zatiaľ známe len veľmi málo. Potrebujeme preto získať od darcov s nedávno diagnostikovaným ochorením čierneho kašľa a od nenakazených kontrolných darcov imunitné bunky sterom zo sliznice nosnej dutiny. Získané bunky budeme následne študovať pomocou najmodernejších techník, ktoré umožňujú skúmať identitu každej jednotlivej bunky,“ vysvetľuje Ondřej Štěpánek, vedúci Laboratória adaptívnej imunity Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR.
Vývoj novej generácie účinnejších vakcín
Cieľom štúdie je charakterizovať rôznorodosť populácií imunitných buniek zapojených do odpovede človeka na infekciu vyvolanú pôvodcom čierneho kašľa. „Budeme zisťovať, ako sa líši ich zastúpenie u nedávno infikovaných pacientov a u zdravých dobrovoľníkov. Výsledky z tejto štúdie prispejú k lepšiemu pochopeniu úlohy jednotlivých typov imunitných buniek počas infekcie. To potom môže významne prispieť k vývoju novej generácie účinnejších vakcín proti čiernemu kašľu, ktoré budú okrem záchrany životov dojčiat tiež brániť šíreniu infekcie,“ dopĺňa Peter Šebo, vedúci Laboratória molekulárnej biológie bakteriálnych patogénov Mikrobiologického ústavu AV ČR.
Skúsenosti z pandémie covidu-19 a experimentálnych štúdií
Napriek tomu, že sa podobné štúdie robili celosvetovo počas nedávnej pandémie vírusu SARS-CoV-2, imunitná odpoveď sliznice dýchacích ciest na iné patogény zostáva nepreskúmaná. Spoločný výskum tímov z Ústavu molekulárnej genetiky AV ČR a Mikrobiologického ústavu AV ČR v rámci projektu Národného inštitútu virológie a bakteriológie teraz ukázal, že imunitná odpoveď myší na infekciu spôsobenú pôvodcom čierneho kašľa sa veľmi líši od odpovede na infekciu vírusom chrípky. Vedci preto teraz hľadajú dobrovoľníkov, ktorí nedávno prekonali čierny kašeľ a sú ochotní zúčastniť sa na štúdii.
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
