Pri liečbe rakoviny môžu byť účinné látky pochádzajúce z rastlín z čeľade ľuľkovité.
Ilustračné foto. Zdroj: pixabay.com
Rakovina je v súčasnosti jednou z hlavných príčin úmrtí vo svete. Z tohto dôvodu vedci neustále vyvíjajú a skúmajú nové zlúčeniny, ktoré majú chemoterapeutický potenciál.
„Vedci z celého sveta neprestajne hľadajú lieky, ktoré budú smrteľné pre rakovinové bunky a súčasne bezpečné pre tie zdravé. Napriek pokroku v medicíne a silnému vývoju moderných liečebných techník to nie je jednoduché. Preto by sa možno oplatilo vrátiť k liečivým rastlinám, ktoré sa pred rokmi s úspechom používali na liečbu rôznych neduhov. Verím, že stojí za to znovu preskúmať ich vlastnosti a možno opäť objaviť ich potenciál,“ opisuje neľahkú úlohu vedcov odborníčka Magdalena Winkiel z Univerzity Adama Mickiewicza.
Jedna z takýchto účinných látok môže pochádzať z rastlín, ktoré sa bežne pestujú v úžitkových záhradách. Tím poľských vedcov skúmal glykoalkaloidy obsiahnuté v rastlinách z čeľade ľuľkovité. Svoje poznatky publikovali v odbornom časopise Frontiers in Pharmacology.
Aj jed môže liečiť
Winkiel a jej kolegovia sa zamerali na 5 glykoalkaloidov – solanín, chakonín, solasonín, solamargín a tomatín. Spomenuté látky sa nachádzajú v rastlinách z čeľade ľuľkovité, z ktorých sa niektoré pestujú i v úžitkových záhradách (napr. paprika ročná, rajčiak jedlý, ľuľok baklažánový a ľuľok zemiakový). Do tejto skupiny rastlín patria i viaceré toxické druhy – ľuľok čierny, blen čierny, durman obyčajný a ľuľkovec zlomocný. Ten je súčasne tiež najjedovatejším domácim druhom na našom území.
Rastliny z čeľade ľuľkovité obsahujú toxické alkaloidy, ktoré im slúžia ako obranná látka proti rôznym škodcom. Alkaloidy sú jedovaté aj pre ľudí. Avšak správna dávka môže zmeniť jed na liek. Ak vedci zistia, aké množstvo alkaloidov je bezpečné používať počas liečby, môžu byť uvedené látky veľmi užitočné.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Glykoalkaloidy potláčajú rast rakovinových buniek a môžu ich aj usmrcovať. Tieto vlastnosti sú v boji proti rakovine kľúčové. Výskumy naznačujú, že glykoalkaloidy nepoškodzujú DNA a nespôsobujú budúce nádory. Môžu však mať určitý vplyv na reprodukčný systém. Na odhalenie celého potenciálu týchto zlúčenín je ale potrebný ešte ďalší výskum.
„Hoci nemôžeme nahradiť súčasné lieky proti rakovine, je možné, že kombinovaná terapia zvýši účinnosť tejto liečby,“ vysvetľuje možné použitie glykoalkaloidov v liečbe onkologických ochorení spoluautorka štúdie Winkiel.
Liečivá zo záhrady
Vedci realizujú ďalšie výskumy in vitro (mimo ľudského tela, pozn. redakcie) a na zvieracích modeloch, aby lepšie porozumeli vlastnostiam glykoalkaloidov. Na ich základe dokážu zistiť, ktoré glykoalkaloidy sú bezpečné a vhodné na testovanie na ľuďoch.
Winkiel a jej kolegovia predpokladajú, že vhodnými adeptmi na ďalšie testovanie sú zlúčeniny zo zemiakov – solanín a chakonín. Solanín zastavuje premenu niektorých potenciálne karcinogénnych zlúčenín v tele na karcinogény. Okrem toho obmedzuje rast metastáz. Výskumy ukázali, že solanín dokáže zabíjať určitý typ leukemických buniek. Chakonín má protizápalové účinky s potenciálom liečiť sepsu.
Ďalší užitočný glykoalkaloid sa ukrýva v baklažánoch. Solamargín zastavuje rast a reprodukciu rakovinových buniek pečene. Vedci uvažujú, že práve solamargín by mohol byť doplnkovým liekom, pretože sa zameriava na rakovinové kmeňové bunky. Odborníci sa domnievajú, že tento typ buniek je zodpovedný za rezistenciu voči liekom proti rakovine. Podobné využitie by mohol mať aj solasonín. Tomatín, ktorý sa nachádza v rajčiakoch, podporuje reguláciu bunkového cyklu a môže byť využitý práve na zabíjanie rakovinových buniek.
Vedci sa domnievajú, že účinnosť glykoalkaloidov môže zvýšiť spracovanie pri vysokej teplote či použitie nanočastíc, ktoré dokážu zlepšiť ich prenos do rakovinových buniek. K aplikovaniu týchto zistení do praxe je však potrebné zrealizovať ešte ďalšie výskumy a preveriť aj možné zdravotné riziká, ktorým môžu byť potenciálni pacienti vystavení.
Zdroje: Tlačová správa Univerzity Adama Mickiewicza, DOI: 10.3389/fphar.2022.979451
