Kým neobjavíme superhráča, ktorý nad vírusom zvíťazí, skúšame súčasné farmaká.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Zopár nádejných dostupných liečiv už zo zápasu vypadlo. Iné sa síce javia ako kontroverzné, ale zatiaľ sa používajú. A na scéne sa neustále objavujú ďalšie, do ktorých, pochopiteľne, vkladáme nádej.
Ivermektín už nie
Na Slovensku takúto nádej naposledy vyvolali lieky s účinnou látkou ivermektín, ktorá sa používa na liečbu parazitických červov u ľudí aj v prípade zvierat. O tom, že jej pozitívny efekt pri liečbe covidu-19 sa doposiaľ vedecky spoľahlivo nepreukázal, sme na našom portáli podrobnejšie písali tu. Ivermektín na Slovensku nebol dostupný, preto si ho ľudia dovážali aj dávkovali sami, a to podľa pokynov pre liečbu oviec, kôz či vtákov.
Ministerstvo zdravotníctva SR ešte pod vedením Mareka Krajčího povolilo jeho dovoz pre liečbu ochorenia COVID-19 12. februára. V pondelok 22. marca však Európska lieková agentúra (EMA) vydala vyhlásenie, že preskúmala najnovšie dôkazy o efekte Ivermektínu na prevenciu a liečbu covidu-19. Dospela k záveru, že dostupné údaje jeho použitie v tomto smere nepodporujú.
Pozrite si
Čo ešte nefunguje
Na začiatku pandémie sa veľa očakávalo od lieku Remdezivir, ktorý vedci pôvodne vyvinuli na liečbu eboly. Začiatkom decembra minulého roku uverejnila skupina expertov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v The New England Journal of Medicine výsledky rozsiahleho prieskumu (v 405 nemocniciach v 30 krajinách na 11 330 dospelých). Vyplýva z neho, že Remdezivir, Lopinavir (na liečbu HIV), ale aj látky hydroxychlorochín (na liečbu malárie) a interferóny (ktoré ľudský organizmus produkuje v reakcii na vírusy a baktérie prirodzene) mali malý alebo nemali žiadny účinok na hospitalizovaných pacientov s covidom-19. Dokazuje to celková úmrtnosť, začiatok ventilácie a dĺžka pobytu v nemocnici.
Ďalšie správy o liekoch, ktoré pri liečbe covidu-19 zlyhali, priniesol pred pár dňami Medscape, portál, ktorý poskytuje odborné informácie pre lekárov. Cituje MUDr. Rajesha T. Gandhiho, predsedu panelu odborníkov Americkej spoločnosti pre infekčné choroby (IDSA), ktorý aktualizuje usmernenia o liečbe ochorenia COVID-19. „Teraz, teda po roku boja s pandémiou, vieme, že hydroxychlorochín nefunguje. Ritonavir, liek na HIV, nefunguje. Azitromycín, antibakteriálny prostriedok, nefunguje.“ Vedecké dôkazy však podľa jeho slov naznačujú, že okrem niektorých monoklonálnych protilátok pri tejto nebezpečnej vírusovej nákaze účinkujú, napríklad steroid dexametazón, protizápalový baricitinib a antivírusový Remdezivir (ako vidíme, experti sa v názoroch na to, čo funguje a čo nie, môžu stále rozchádzať).
Sľubné monoklonálne látky
Pozrime sa však na liečivá, ktoré majú momentálne dobré vyhliadky. Európska lieková agentúra (EMA) nedávno dokončila prieskum používania spomínaných monoklonálnych protilátok bamlanivimab a etesevimab pri liečbe pacientov s covidom-19. Pôvodne boli vyvinuté na liečbu rakoviny a sú „zostrojené“ tak, aby sa naviazali na S-proteín na povrchu koronavírusu SARS-CoV-2 (keď si ho predstavíte, tak hovoríme o jeho hrotoch). Tým, že sa na vírus „prilepia“, zabránia jeho vstupu do ľudských buniek a môžu zamedziť tomu, aby sa choroba ďalej rozvíjala.
Na základe výsledkov prieskumu EMA prijala Európska únia odborné stanovisko, ktoré môže podporiť vnútroštátne rozhodovanie o možnom použití týchto liečiv ešte pred ich registráciou. Na Slovensku môže povolenie na ich používanie udeliť Ministerstvo zdravotníctva SR.
Kým u nás sa zatiaľ o bamlanivimabe a etesevimabe verejne neuvažuje, v Maďarsku, Česku aj Nemecku nimi už liečia.
Zhruba o mesiac skôr ako EMA udelil Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) povolenie na ich núdzové použitie. The New York Times aj iné zahraničné médiá sa domnievajú, že k tomu výrazne prispel exprezident USA Donald Trump, keď zverejnil, že ich užíval počas ochorenia Covid-19, kým v praxi sa často nepoužívali.
Protilátky blokujú koronavírus SARS-CoV-2 tak, že mu znemožňujú vstúpiť do ľudskej bunky. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa portálu českého SÚKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv) sa bamlanivimab a etesevimab môžu použiť spoločne na liečbu pacientov s covidom-19, u ktorých sa nevyžaduje doplnková liečba kyslíkom, a u pacientov s vysokým rizikom zhoršenia tohto ochorenia. Inak povedané, u pacientov, ktorí nemajú dosť silné príznaky ochorenia COVID-19 na to, aby museli byť prevezení do nemocnice, ale je veľké riziko, že sa ich stav zhorší. EMA sa zaoberala aj použitím bamlanivimabu samostatne a dospela k záveru, že napriek určitej neistote ohľadom prínosov pri jeho samostatnom použití tiež patrí k vhodným možnostiam liečby.
Pozrite si
Čakáme na kasirivimab a imdevimab
Zatiaľ podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na Slovensku čakáme na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR ku kombinácii iných dvoch monoklonálnych protilátok, kasirivimabu a imdevimabu (známa aj ako REGN-COV2). EMA ich rovnako odporučila na liečbu pacientov, ktorí nepotrebujú doplnkovú liečbu kyslíkom a hrozí im riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19.
Podľa verejne dostupných údajov Ministerstvo zdravotníctva SR naposledy pre liečbu ochorenia COVID-19 vydalo povolenia na použitie baricitinibu pod názvom Olumiant (pôvodne určený na liečbu reumatoidnej artritídy a zápalových ochorení kĺbov) 17. decembra 2020 (ale len do 17. júna 2021) a dexametazónu (4. februára 2021).
Od rôznych odborníkov na liečbu covidu-19 u nás opakovane zaznieva, že máme nedostatok ďalších látok, ktoré môžu pomôcť, napríklad Isoprinosine, Inomed či Favipiravir. Zástupcovia lekárskych združení, ako sú Zväz ambulantných poskytovateľov a Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva, počas nedávneho stretnutia s prezidentkou Zuzanou Čaputovou hovorili, že by privítali nielen dostatok podpornej liečby, ale aj jasné liečebné postupy.
Špeciálny liek na COVID-19
Zatiaľ sa, samozrejme, hľadá liek, ktorý SARS-CoV-2 suverénne porazí. Nedávno preletela svetovými médiami správa, že takýto „zázrak“ vyvinuli v Ichilovovej nemocnici v Tel Avive. The Times of Israel píše, že zdravotný stav 29 z 30 vážne chorých na COVID-19, ktorých ním liečili, sa do dvoch dní významne zlepšil a všetci boli prepustení z nemocnice do 3 – 5 dní. Liek, ktorý nazvali EXO-CD24, sa podáva lokálne, pacient ho vdychuje priamo do pľúc. Údajne zamedzuje takzvanej cytokínovej búrke (imunitnej reakcii organizmu voči vírusu), ktorá často vedie k úmrtiam. O zázraku či istote môžeme hovoriť, až keď liek úspešne prejde rozsiahlejšími klinickými skúškami.
Napriek tomu brazílsky prezident Jair Bolsonaro pred pár dňami vyhlásil, že jeho vláda bude požadovať povolenie na núdzové použitie tohto izraelského lieku proti covidu-19 vo forme nosového spreja. Brazília patrí paradoxne medzi krajiny najviac postihnuté pandémiou aj vďaka tomu, že Bolsonaro nový koronavírus dlho podceňoval.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Molnupiravir mal liečiť chrípku
Medicínsky magazín Medscape dáva do pozornosti aj priebežné výsledky druhej fázy klinických skúšok experimentálneho lieku Molnupiravir (antivírusové liečivo pôvodne vyvinuté na liečbu chrípky). V malej štúdii tabletka významne znížila infekciu COVID-19 u pacientov, ktorí mali pozitívny test na COVID-19 a 4 dni trvajúce symptómy ochorenia, ale neboli hospitalizovaní. Išlo o randomizovanú, dvojito zaslepenú kontrolnú štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo 200 dospelých. Po 5 dňoch liečby boli účastníci výskumu, ktorí dostávali Molnupiravir, na vírus negatívni, kým 24 percent z tých, ktorí dostávali placebo, ostali pozitívni.
V USA už liečia ochorenie COVID-19 aj krvnou plazmou
Od začiatku pandémie sa uvažuje aj o liečbe krvnou plazmou. Ľuďom, ktorí prežijú vírusovú infekciu, by sa v nej mali vytvoriť protilátky, ktoré môžu byť po druhýkrát schopné ten istý vírus napadnúť. Krvná plazma sa teda môže odobrať ľuďom, ktorí sa z covidu-19 zotavili, a podať tým, ktorí s ním zápasia.
Podľa BBC News sa táto liečba teraz testuje vo viacerých krajinách, medzi nimi aj vo Veľkej Británii a v USA. Dve samostatné štúdie – jedna s pacientmi na jednotke intenzívnej starostlivosti a druhá s pacientmi v nemocniciach – aktuálne prebiehajú vo Veľkej Británii. Mimoriadne povolenie ohľadom použitia plazmy na liečbu pacientov s covidom-19 na základe sľubných výsledkov prvých pokusov vydal Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) – hoci niektorí odborníci tvrdia, že je príliš skoro na to, aby sme vedeli posúdiť, nakoľko je v tomto prípade liečba krvnou plazmou efektívna.
Prečo nám nestačia len vakcíny
Samozrejme, na celom svete sa paralelne testujú stovky liekov, ktoré by mohli pomôcť zastaviť pandémiu. Pri ich výbere pomáhajú nielen skúsenosti lekárov, ale aj umelá inteligencia, ktorá vytipovala už spomínaný baricitinib. A hoci sa momentálne viac zdôrazňuje dôležitosť vakcinácie proti covidu-19, aj hľadanie vhodných liečiv a ich kombinácií je mimoriadne dôležité. Koronavírus tu s nami bude totiž aj naďalej, kým účinok vakcín bude dočasný. Navyše sa nedajú zaočkovať všetci – mnohí z nejakého presvedčenia, iným v tom môžu brániť ďalšie choroby. Ak však budeme mať proti novému vírusu dostatočne účinné lieky, môže sa z neho stať menší strašiak alebo nebodaj celkom zanedbateľný „vírusík”.
