Tri mesiace z toho vracal, mal kŕče v nohách, zvonilo mu v ušiach... A liečil sa ďalšie dva mesiace.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Lekári v Britskom zdravotníckom žurnále (BMJ) varujú pred nadmerným užívaním déčka a doplnkov výživy po tom, ako liečili muža, ktorý to s nimi prehnal.
Išlo o muža v strednom veku. Rodinný lekár ho poslal do nemocnice, pretože sa sťažoval na opakujúce sa vracanie, nevoľnosť, bolesti brucha, kŕče v nohách, tinitus (zvonenie v ušiach), sucho v ústach, zvýšený smäd, hnačku a na to, že schudol takmer trinásť kilogramov. Tieto symptómy mal takmer tri mesiace. Objavili sa približne mesiac po tom, ako na radu výživového poradcu začal brať intenzívne vitamínové doplnky.
Muž mal rôzne zdravotné problémy vrátane tuberkulózy, nádoru vnútorného ucha, ktorý mal za následok hluchotu v uchu, hromadenie tekutiny v mozgu (hydrocefalus), bakteriálnu meningitídu a chronickú sinusitídu.
Pozrite si
Užíval vyše osemdesiatnásobne viac déčka
Denne užíval vysoké dávky vyše dvadsiatich voľne predajných doplnkov: vitamín D v množstve 50 000 mg (čo je 83-krát viac ako odporúčaná denná potreba, t. j. 600 mg alebo 400 IU); vitamín K2 v množstve 100 mg (denná potreba 100 – 300 μg); vitamín C a vitamín B9 v množstve po 1000 mg (denná potreba 400 μg); vitamín B2 (riboflavín), vitamín B6 a omega-3 po 2000 mg dvakrát denne (denná potreba 200 – 500 mg) a niekoľko ďalších vitamínových, minerálnych, výživových a probiotických doplnkov. Keď sa uňho rozvinuli vyššie opísané príznaky, svoj každodenný kokteil výživových doplnkov síce vysadil, ale naďalej mu bolo rovnako zle.
Výsledky krvných testov, ktoré nariadil jeho rodinný lekár, odhalili, že okrem sedemnásobne vyššej hladiny déčka, ako je pre zdravie potrebná, mal aj veľmi vysoké hladiny vápnika a mierne zvýšené hladiny horčíka. Testy tiež ukázali, že má akútne poškodené obličky.
Muž zostal v nemocnici osem dní, počas ktorých dostával do žíl tekutiny na prepláchnutie krvi a bisfosfonáty – lieky, ktoré sa bežne používajú na posilnenie kostí alebo zníženie nadmernej hladiny vápnika v krvi. Tá sa mu vrátila do normálu dva mesiace po prepustení z nemocnice, ale hladinu vitamínu D mal stále abnormálne vysokú.
Trend predávkovania vitamínmi narastá
Lekári upozorňujú, že to nie je jediný človek s podobnými problémami. „Celosvetovo narastá trend hypervitaminózy D (predávkovania vitamínom D),“ píšu autori. Odporúčané hladiny vitamínu D možno získať zo stravy (konzumáciou napríklad lesných húb a mastných rýb), opaľovaním sa a aj doplnkami výživy. „Vzhľadom na to, že organizmus ho absorbuje pomaly (polčas rozpadu je približne dva mesiace) a zatiaľ v ňom pôsobí ako jed, môžu symptómy trvať niekoľko týždňov,“ varujú doktori.
Lekári poukazujú, že príznaky predávkovania déčkom sú mnohé a rôznorodé, ale väčšinou ich sprevádza nadbytok vápnika v krvi. Spravidla tiež zahŕňajú ospalosť, zmätenosť, apatiu, psychózu, depresiu, stuhnutosť, kómu, nechutenstvo, bolesti brucha, vracanie, zápchu, peptické vredy, pankreatitídu, vysoký krvný tlak, abnormálny srdcový rytmus a abnormality obličiek vrátane zlyhania obličiek.
Dodávajú, že hlásenia o predávkovaní déčkom svedčia aj o ďalších súvisiacich príznakoch, ako je keratopatia (zápalové ochorenie očí), stuhnutosť kĺbov (artralgia) a strata sluchu alebo hluchota.
Predávkovanie vitamínom D je stále pomerne zriedkavé, ale je na vzostupe. Ľudia si možno neuvedomujú, že je možné predávkovať sa vitamínom a aké to môže mať dôsledky. Týmto prípadom chcú lekári poukázať na potenciálnu toxicitu doplnkov, ktoré sa väčšinou považujú za bezpečné, kým sa neužívajú v neprimeraných množstvách alebo v nebezpečných kombináciách.
Ilustračný obrázok. Zdroj. iStockphoto.com
Popularitu déčka zvýšila pandémia
K nevídanej popularite vitamínu D pravdepodobne prispela pandémia nového koronavírusu a správy, že zmierňuje priebeh ochorenia COVID-19. Vo Veľkej Británii ho preto dokonca rozdávali zadarmo a najnovšie britskí vedci vypestovali paradajky, ktoré geneticky upravili tak, aby prirodzene produkovali viac vitamínu D. Ich štúdiu uverejnil v máji tohto roku magazín Nature.
Na otázku, či má podpora imunity prostredníctvom vitamínu D špeciálny význam v dobe covidu, hľadali odpoveď viaceré vedecké štúdie.
Obrovská kohortová štúdia (čiže štúdia, v rámci ktorej sa porovnávajú jedinci s nejakou spoločnou charakteristikou, napríklad sú narodení v jednom kalendárnom roku, pričom jedna skupina z nich je vystavená pôsobeniu sledovaného faktora a druhá nie) sledovala dosah hladiny déčka v súvislosti s covidom u 4,6 milióna detí do osemnásť rokov v Barcelone od apríla 2019 do februára 2020.
Pozrite si
Vedci dospeli k záveru, že deti, ktoré užívali vitamín D, aby ho nemali nedostatok, boli pred infekciou SARS-CoV2 mierne chránené. Mali nižšie riziko infekcie SARS-CoV2, nižšie riziko závažného ochorenia COVID-19 a nižšiu úmrtnosť na ochorenie COVID-19 ako tie, ktoré ho mali nedostatok.
Výsledok porovnávacej štúdie, uverejnenej vo februári tohto roku v magazíne Frontiers, je opatrnejší. Autori skúmali a porovnávali viaceré štúdie o vitamíne D a hovoria, že v súčasnosti nie je možné poskytnúť žiadne odporúčania týkajúce sa jeho úlohy pri liečbe covidu. Potvrdzujú však, že správna hodnota koncentrácie vitamínu D v krvi podporuje menej komplikovaný priebeh ochorenia.
I keď si môžete vygoogliť množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú menšiu či väčšiu úlohu pri prevencii covidu a jeho liečbe, nájdete aj množstvo takých, ktoré ju vyvracajú. Seriózne vedecké, ale aj spravodajské portály dnes jednoducho konštatujú, že dosah vitamínu D v tomto smere nie je dostatočne zrejmý.
Vo všeobecnosti platí, že ľudia s primeranou hladinou vitamínu D ho v slnečných mesiacoch nepotrebujú dopĺňať, pretože ho získajú prirodzeným spôsobom (stačí pritom, aby boli denne pol hodinu vonku). „Dopovanie sa” déčkom sa odporúča až v jesenných a zimných mesiacoch, keď je menej slnečných lúčov, a to maximálne v dávke 4 000 IU denne. Ak máte pocit, že ho potrebujete viac, mal vy to overiť lekár a aj prípadné vyššie dávky déčka by mal stanoviť on. Po pár mesiacoch užívania by sa vám mala hladina vitamínu v krvi upraviť a dávkovanie by ste mali znížiť.
Ako sa prejavuje nedostatok vitamínu D:
- časté angíny, chrípky, ochorenia dýchacích ciest,
- pocit únavy,
- bolesti svalov a kostí,
- úzkosti a depresie,
- zhoršené hojenie rán,
- rednutie kostí.
Zdroje: BMJ; Nature; Healthline.com; doi: 10.1007/s40618-021-01639-9; Frontiers
