Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ibuprofén vyrobený z odpadu papierenského priemyslu? Áno, aj tadiaľ vedie cesta

VEDA NA DOSAH

Odborníci z Univerzity v Bathe v Spojenom kráľovstve prišli na spôsob, ako spojiť farmáciu s ekológiou.

Lieky vo forme tabletiek. Zdroj: iStockphoto.com

Lieky vo forme tabletiek. Zdroj: iStockphoto.com

Súčasťou výroby bežných liekov, napríklad s obsahom paracetamolu a ibuprofénu, sú chemikálie pochádzajúce z ropy. Ak chceme znížiť spotrebu fosílnych palív, aj toto je vetva, na ktorú sa musí ľudstvo zamerať. Odborníci z Univerzity v Bathe v Spojenom kráľovstve prišli na spôsob, ako spojiť farmáciu s ekológiou a využiť odpadový produkt papierenského priemyslu.

Musíme sa zamerať aj na ekologickú stránku

Podľa štúdie The Conversation z roku 2019 farmaceutické spoločnosti vyprodukujú viac ton oxidu uhličitého ako automobilový priemysel. Farmaceutický trh je síce o 28 percent menší, no produkuje o 13 percent viac znečistenia. Na farmaceutické spoločnosti sa preto tlačí, aby znižovali emisie oxidu uhličitého.

V správe Európskeho parlamentu z roku 2020 sa uvádza, že 60 až 80 percent aktívnych farmaceutických zložiek (API) sa vyrába v Indii alebo Číne, a to znamená transport produktov na veľké vzdialenosti.

Esenciálny olej z borovice. Zdroj: iStockphoto.com

Esenciálny olej obsahujúci terpentín z borovice. Zdroj: iStockphoto.com

Z papiera liek  

V štúdii publikovanej v časopise ChemSusChem tím vedcov opisuje proces, ktorý využíva premenu beta-pinénu, zložky nachádzajúcej sa v terpentíne, na farmaceutické prekurzory, ktoré sa dajú použiť na syntézu analgetík, ako je paracetamol a ibuprofén. Tých sa vyrobí približne stotisíc ton ročne.

Terpentín je vedľajším odpadovým produktom papierenského priemyslu a vyprodukujeme ho viac ako 350 000 ton ročne. Vedci ho využili na syntézu 4-HAP (4-izopropenylcyklohexanón), prekurzora beta-blokátorov, inhalačného lieku na astmu a na rad čistiacich prostriedkov pre domácnosť. Metóda využíva takzvané kontinuálne prietokové reaktory.

„Náš model biorafinérie na báze terpentínu využíva odpadové chemické vedľajšie produkty z papierenského priemyslu na výrobu spektra cenných, udržateľných chemikálií, ktoré možno použiť v širokej škále aplikácií od parfumov až po lieky, ako je paracetamol,“ povedal Josh Tibbetts, chemik z Univerzity v Bathe.

Okrem toho, že je tento proces udržateľnejší, mohol by viesť k stabilnejším cenám liekov, pretože terpentín nepodlieha rovnakým geopolitickým tlakom, ktoré môžu spôsobiť prudký nárast cien energie a ropy. Zásadným úskalím tohto prístupu však je to, že výroba liekov z terpentínu stojí viac ako výroba z ropy.

Výroba liekov. Zdroj: iStockphoto.com

Výroba liekov. Zdroj: iStockphoto.com

Posun k zelenej

V roku 2021 energetický a automatizačný gigant Schneider Electric – v tom istom roku zaradený medzi najudržateľnejšiu korporáciu na svete – spustil program Energize na zlepšenie prístupu farmaceutického priemyslu k obnoviteľnej energii.

Prostredníctvom Energize výrobcovia liekov dostanú možnosť prístupu a zmluvy o obnoviteľnej energii v celom ich hodnotovom reťazci. Desať globálnych farmaceutických spoločností sa prihlásilo, aby podporili iniciatívu a povzbudili svojich dodávateľov k dekarbonizácii pomocou obnoviteľných zdrojov. Sú to firmy ako AstraZeneca, Biogen, GSK, Johnson & Johnson (J&J), MSD, Novartis, Pfizer, Novo Nordisk, Sanofi a Takeda.

Spoločnosť Pfizer sa zaviazala, že do roku 2030 bude uhlíkovo neutrálna a okrem iných stratégií zníži priame emisie o 46 percent a nakúpi 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Pfizer očakáva, že jej prevádzky v Severnej Amerike budú do konca roka 2023 poháňané len solárnou energiou.

Podobne je na tom aj Novartis v Európe, ktorý pracuje na dosiahnutí uhlíkovej neutrality vo svojich prevádzkach do roku 2025 a v celom dodávateľskom reťazci do roku 2030. Do roku 2022 znížili svoje emisie oxidu uhličitého o 34 percent v porovnaní s rokom 2016.

 

Zdroj: Univerzita v Bathe, Cervest, Pharmaceutical-technology

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky