Škodlivé účinky arzénu boli potvrdené už dávnejšie, pôsobí negatívne prakticky na každú skupinu obyvateľstva. Je to nebezpečný karcinogén, ktorý spôsobuje rakovinu močového mechúra, pľúc a kože a môže navodiť aj poškodenie obličiek či rakovinu pečene. Štúdie tiež zistili, že arzén stojí za vznikom srdcových chorôb, cukrovky či poškodením nervového systému; napáda srdce a cievy, spôsobuje vážne kožné problémy. Môže tiež stáť za vrodenými chybami či reprodukčnými problémami.
Projekt Expozícia karcinogénnym kovom v baníckych profesiách, ktorého riešiteľkou je Ing. Veronika Ferenčíková z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sa zaoberá stanovením a rozborom karcinogénneho prvku – arzénu v podmienkach baníctva. „Dôvod, prečo som sa na túto tému zamerala, je, že úmrtnosť baníkov na karcinómy pľúc je známa už od 17. storočia. Jednou z príčin je inhalačná expozícia prachu s obsahom karcinogénnych prvkov (hlavne arzén). Karcinogénne účinky sú spôsobené priamym poškodením štruktúry DNA, inhibíciou DNA reparačných procesov alebo poruchou génovej expresie. U pracovníkov baní rastie riziko vzniku karcinómu s dĺžkou expozície a s obsahom karcinogénnych látok v pracovnom prostredí.“
Do organizmu sa podľa odborníčky tieto škodlivé látky dostávajú z ovzdušia hlavne inhalačne, čiastočne i perorálne. Ďalej tvrdí, že okrem baníkov sú ohrozenou skupinou i obyvatelia z hornonitrianskeho regiónu, kde sa karcinogény prostredníctvom dažďových zrážok transportujú na veľké vzdialenosti a dostávajú sa do vody, pôdy i ovzdušia. „Kvantitatívne stanovenie vybraného karcinogénneho kovu môže prispieť k rozšíreniu poznatkov o trende expozície v minulosti a dnes, či už v životnom alebo pracovnom prostredí. Na základe informácií o výskyte karcinogénnych prvkov pri ťažbe surovín v baniach je vhodné monitorovať pracovníkov baní, ale i obyvateľov hornonitrianskeho regiónu, na čo sa veľmi zabúda.“
Na projekt Expozícia karcinogénnym kovom v baníckych profesiách bol udelený grant v rámci grantovej schémy UK.
Cieľom práce Ing. Veroniky Ferenčíkovej je teda hlavne u pacientov (s baníckou profesiou) z radov kliniky kvantitatívne stanoviť pomocou Indukčne viazanej argónovej plazmy s hmotnostnou spektrometriou (ICP-MS: Inductively coupled plasma with mass spectrometry) expozíciu vybraným karcinogénnym prvkom a porovnať výsledky s kontrolnou skupinou dobrovoľníkov bez expozície. „Práca je v štádiu zhromažďovania vhodných adeptov na analýzu, s ktorými sa samozrejme spisuje dotazník, aby sme ich vedeli zaradiť do jednotlivej skupiny a následne je im odoberaný biologický materiál (heparínová krv a moč).“
*********************************************
Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje Granty UK už 22 rokov. Zo 419 podaných projektov doktorandov podporila univerzita 253. Vedecké, pedagogické a umelecké projekty doktorandov do 30 rokov si rozdelilo sumu 243 340,00 eur. Každý projekt získal v priemere sumu 960,00 eur. Najviac podaných i podporených projektov pochádza tradične z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá predložila 144 žiadostí o grant, z nich uspelo 88. Jesseniova lekárska fakulta UK predložila 61 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 37. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK bolo podporených 40 z 59 podaných projektov.
Odborný garant textu a fotografie poskytla: Ing. Veronika Ferenčíková, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ