MUDr. Eva Rozprávková, uznávaná neurologička s množstvom absolvovaných odborných školení vo svojom odbore, je primárkou Neurologického oddelenia 1. súkromnej nemocnice Košice – Šaca. Prioritne sa venuje liečbe cievnych ochorení mozgu, najmä náhlych cievnych mozgových príhod. V prestížnej ankete Slovenka roka 2018 je nominovaná v kategórii Zdravotníctvo.
Eva Rozprávková študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, odbor Všeobecné lekárstvo, ktoré ukončila s červeným diplomom v roku 1985. V roku 1986 (po materskej dovolenke) nastúpila na Neurologické oddelenie Závodného ústavu národného zdravia Košice – Šaca, pod vedením primára MUDr. Miroslava Havlíka. V tejto nemocnici pracuje už 32 rokov, hoci nemocnica viackrát zmenila názov, t. č. je to 1. súkromná nemocnica, Košice – Šaca, člen skupiny Agel.
V roku 1989 získala MUDr. Rozprávková atestáciu I. st. v odbore Neurológia a v roku 1995 atestáciu II. st. v tom istom odbore. Na neurologickom oddelení pracovala najskôr ako sekundárny lekár a od roku 1999 ordinár pre záchvatové ochorenia centrálneho nervového systému a súčasne zástupkyňa primára oddelenia. Od roku 2003 je na poste primára neurologického oddelenia. Okrem manažérskej činnosti, jej hlavnou náplňou je práca na lôžkovom oddelení vrátane jednotky intenzívnej starostlivosti. Od roku 1997 sa na časť úväzku venuje ambulancii pre záchvatové ochorenia centrálneho nervového systému.
Absolvovala viacero školení a kurzov, s cieľom zdokonaliť sa v pomocných neurologických vyšetrovacích metódach, zameraných na Neurorádiodiagnostiku, Elektroencephalografiu, Neurofyziológiu, Duplexnú ultrasonografiu mozgových ciev, Manuálnu terapiu vertebrogénnych ochorení, Transkraniálnu ultrasonografiu mozgových ciev. V roku 2015 získala atestáciu v odbore Zdravotnícky manažment a financovanie. Má certifikát pre duplexné ultrasonografické vyšetrenie mozgových artérií, certifikát pre manuálnu terapiu vertebrogénnych ochorení i certifikačnú skúšku v Klinickom skúšaní liekov.
Absolvovala niekoľko študijných pobytov na neurologických pracoviskách v Rakúsku a v Nemecku. Je členkou Slovenskej neurologickej spoločnosti (SNS), Sekcie SNS pre cerebrovaskulárne ochorenia, Sekcie SNS pre štúdium porúch spánku, Slovenskej neuropsychiatrickej spoločnosti, Slovenskej neurochirurgickej spoločnosti. Tiež je členkou Angels Steering Comitee Slovenska, ktorého cieľom je zlepšiť liečbu náhlych cievnych mozgových príhod na všetkých určených neurologických oddeleniach na rovnakú úroveň.
MUDr. Eva Rozprávková bola nominovaná na Slovenku roka 2018
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Čo pre Vás znamená nominácia na Slovenku roka 2018?
E. ROZPRÁVKOVÁ: Keď som sa o tejto nominácii dozvedela, v prvej chvíli som sa zhrozila. Položila som si v duchu otázku, čím som oslovila tých, ktorí ma nominovali. Mala som pocit, že do tejto elitnej skupiny nepatrím, lebo som nič výnimočné v živote nevykonala, nič som nevynašla, atóm som nerozbila. Som žena každodennej mnohohodinovej dennej aj nočnej práce v nemocnici so snahou zachrániť pacienta, vyliečiť pacienta, uľaviť pacientovi v bolestiach a ťažkostiach. Každý deň z mojich doteraz 32 rokov v tej istej nemocnici je iný, prináša nové problémy, ktoré treba riešiť. Každý pacient je samostatný vesmír so svojou chorobou, svojou psychikou, svojimi pracovnými a rodinnými starosťami. Musíme ho vždy chápať v týchto súvislostiach a snažiť sa čo najviac mu pomôcť. A nie každý deň je slnečný. Ale ak som len jednému pacientovi v živote zachránila život alebo zdravie, mala moja práca význam. Ale hádam ich bolo viac.
Ako povedala pani Božidara Turzonovová na vernisáži výstavy portrétov nominovaných Sloveniek, je vzácne, že v tejto ankete sa myslí nielen na ženy showbiznisu, ale aj na ženy rôznych profesií. Vážim si preto, že je snaha vysloviť im ocenenenie a poďakovanie. Po viacerých stretnutiach s nominovanými dámami som si uvedomila, aká je každá z nich vo svojej práci výnimočná a úžasná. Veľmi si vážim, že som sa do tejto skupiny dám dostala. Už samotná nominácia je pre mňa česť. Beriem to aj ako prejav úcty k práci iných lekárok, ktoré by si nomináciu tiež zaslúžili.
M. B.: Mohli by ste nás aspoň v kocke oboznámiť s obsahom Vašej práce?
E. ROZPRÁVKOVÁ: Pre lepšie pochopenie mojej práce vysvetlím zjednodušene, koho liečime. Časť pacientov tvoria tí, ktorí majú bolesti chrbtice, často s útlakom nervov v hornej alebo dolnej končatine v dôsledku vysunutia medzistavcovej platničky. Liečime ale aj vážne ochorenia, ktoré môžu zmeniť celý ďalší život pacienta. Napríklad náhle cievne mozgové príhody, ktoré ako blesk z jasného neba pacienta pripútajú na posteľ, alebo ho zbavia reči. Diagnostikujeme a liečime roztrúsenú sklerózu (sclerosis multiplex), ktorá často znemožní pohyb alebo invalidizuje aj mladých ľudí. Nezriedka zistíme nádory mozgu alebo miechy. Časté sú demencie, kedy mama alebo otec nepoznávajú svoje deti, sú agresívni, v noci rušia krikom, prestanú chodiť alebo sa pomočujú. Venujeme sa aj epilepsii, pretože epileptické záchvaty najmä s úplnou stratou vedomia a kŕčami významne komplikujú život pacienta a pri ich zmnožení ho aj ohrozujú. Parkinsonova choroba s trasom a stuhnutím tela, ktoré znemožňuje chorému plynulý a voľný pohyb tiež patrí do odboru neurológia. A mnoho ďalších chorôb.
Prevažnú väčšinu pracovného času venujem práci, ako my hovoríme, „na lôžku“, teda hospitalizovaným pacientom. Osobitne sa venujem vážnym stavom, ako sú náhle cievne mozgové príhody, najmä tých, ktoré sú spôsobené nedokrvením časti mozgu v dôsledku často kritického zúženia eventuálne upchatia tepny. U týchto stavov došlo v posledných rokoch k pokroku v liečbe. Špeciálnou (avšak len včas podanou!) látkou možno zrazeninu v tepne rozpustiť alebo zabezpečiť jej mechanické odstránenie.
Som preto veľmi hrdá, že zlepšenie liečby NCMP na našom neurologickom oddelení ocenila aj Európska organizácia pre náhle cievne mozgové príhody (ESO-Angels) v roku 2017 cenou ESO ANGELS AWARD GOLD STATUS.
Na časť úväzku aj ambulantne liečim a sledujem pacientov, najmä však tých, ktorí trpia záchvatovým ochorením nervovej sústavy, ako je napríklad epilepsia. Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou celého môjho pracovného dňa je manažovanie a koordinácia práce kolektívu nášho neurologického oddelenia, sledovanie a riadenie ekonomiky oddelenia a množstvo iných (a stále pribúdajúcich) úloh zo strany vedenia nášho zdravotníctva, ktorých výpočet by bol dlhý.
Nie som v tom boji sama. Mám výborný kolektív erudovaných a empatických lekárov. Každý z nás sa špecializuje na inú oblasť neurológie. A samozrejme, bez šikovných a neurológie znalých sestričiek by to nešlo.
Nominantky na Slovenku roka 2018. Zľava MUDr. Eva Rozprávková
M. B.: Čo považujete za najdôležitejšie v práci neurológa?
E. ROZPRÁVKOVÁ: Neurológia bola mojou „vyvolenou“ už počas štúdia a som šťastná, že sa jej môžem celý svoj profesionálny život venovať. Doteraz ma fascinujú tajomstvá mozgu, lebo taký dokonalý počítač ako je mozog ešte nikto nevymyslel. Mozog, miechu ani nervy nevidíme, nemôžeme ich vidieť, nemôžeme si na nich siahnuť. Napriek tomu musíme vedieť určiť miesto a príčinu poruchy. Iste, dnes nám pomáhajú v diagnostike aj rôzne moderné prístroje. Musíme však vedieť, kedy a na čo ich použiť a ako výsledky interpretovať. Stroj diagnózu a liečbu sám nevytvorí.
Hlavne je nevyhnutné vedieť dokonale anatómiu, fyziológiu. Vyšetrenie pacienta musí byť precízne, nedá sa urobiť „od dverí“. Samozrejme, to zaberie veľa času. Precíznosť môjho prvého šéfa – pána primára MUDr. Havlíka – pri vyšetrovaní, ktorú mi vtĺkal do hlavy, sa na mňa navždy „nalepila“. Neurológ tiež musí načúvať pacientovi – anamnéza je 50 % diagnózy. Ale je treba mať „pre neurológiu aj nos“, ako hovoril môj prvý primár a veľký vzor, jeden zo zakladateľov slovenskej neurológie a zakladateľ „môjho“ neurologického oddelenia MUDr. Miroslav Havlík.
Neurológia a psychológia sú ako sestry, lebo mozog neriadi len hybnosť, reč, zrak, sluch, ale je aj sídlom citov, nálady, prežívania rôznych situácií aj choroby. Je to dôležité vedieť nielen pre empatické jednanie s pacientom, ale aj preto, že veľká časť ťažkostí pacientov, s ktorými prichádzajú k neurológovi, má príčinu vo „vykoľajenej psychike“, teda funkčnú. Len skĺbenie všetkých takto získaných informácií o pacientovi je cestou k správnej diagnóze, k správnemu určeniu potrebných vyšetrení za pomoci prístrojov a následne k správnej liečbe pacienta.
Stále vzdelávanie a sledovanie nových poznatkov v neurológii je samozrejmosťou. Buď formou samoštúdia, ale aj účasťou na kongresoch a konferenciách, kde si môžeme, my lekári, vymeniť poznatky, prediskutovať problémy. Bohužiaľ, nám v tejto forme vzdelávania kladie štát stále väčšie prekážky. Tvorcovia nezmyselných zákonov zacielených len na lekárov, by nemali zabúdať, že na nevzdelaného lekára doplatí hlavne pacient.
M. B.: Ako najradšej relaxujete a čím si dobíjate energiu?
E. ROZPRÁVKOVÁ: Práca napĺňa a berie väčšinu môjho času. Nikdy nemôžem vypnúť mobil, sme oddelením akútnych a často život ohrozujúcich stavov. Stav pacienta sa môže zvrtnúť zo sekundy na sekundu. Avšak nielen prácou je človek živý. Veľmi rada cestujem a spoznávam iné krajiny, mestá. Najviac ma zaujímajú historické pamiatky, ale aj ako ľudia žijú inde. Najbližšie ma čaká výlet do Sankt Peterburgu. Som zvedavá, ako sa zmenil od čias môjho štúdia, a hlavne sa teším na cárske sídlo a Ermitáž. V dlhodobom pláne mám ešte Kóreu, Kubu, ostrov Capri.
Moja veľká láska od mladosti je história. Popri časopise Česká a slovenská neurológia mám pri posteli vždy aj časopis History, eventuálne knihy s historickou problematikou. S tým súvisí aj moje nadšenie pre starožitnosti a veci, ktoré majú dušu a zažili staré časy, niekomu slúžili. Kým som bola dieťa alebo dievča, neznášala som, keď ma mamka nútila chodiť do záhrady. Ani by sa mi neprisnilo, že raz budem túto záhradku plnú kvetov a najmä mojich nádherných hortenzií, tak milovať. Celý voľný víkend sa „hrabem“ v záhradke. Tam vypnem mozog, zrelaxujem – medzi kvietkami, milými susedmi a našimi mačičkami.
Rada mám aj túry v horách. A asi ako každá žena, mám rada pekné šaty, módu. Od 12-tich rokov, keď som si ušila prvé dielo – šortky z vyradenej zástavy, šila som si sama. Najmä v časoch, keď obchody neboli plné, som sa postupne zdokonalila aj na ušitie kabáta a lyžiarskeho overalu. Neskôr som šila dcére. Rada šijem dodnes, ale už mám na to málo času. Možno raz bude času viac….
Veľkou oporou mi je rodina, najmä moja dcéra Mirela. Teším sa, keď sa dcéra, ktorá pracuje mimo republiky, vracia domov. Naša široká rodina žije veľmi súdržne, pomáhame si, stretávame sa a ich lásku a podporu si osobitne cením. Drahí sú mi tiež moji dlhoroční priatelia a priateľky. Stretnutia s nimi ma nabíjajú energiou, sú mojimi bútľavými vŕbami a radcami. Škoda, že je času tak málo… aspoň, že existuje telefón. Vždy som tu pre nich, ak treba, a vážim si, že aj oni pre mňa. A mojou psychoterapiou sú jednoznačne moje zvieratká, ktoré, na rozdiel od človeka, nevedia ublížiť a ľúbia bez výhrad. Je to môj domáci kocúrik Ricci a naše „záhradné“ mačičky, o ktoré sa spolu so susedmi staráme.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
V ankete Slovenka roka 2018 v kategórii Zdravotníctvo sú nominované: Mgr. Jana Dobšovičová Černáková, doc. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD, MUDr. Eva Rozprávková a doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD. MBA.
Hlasovať za vybrané nominantky môžete do 1. júna 2018 na webovej stránke:
https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Slovenka roka 2018