Zaočkovanosť na trojicu infekčných chorôb na Slovensku klesla pod úroveň 95 percent, podľa odborníkov nemáme kolektívnu imunitu.
Vylúčiť šírenie infekčných ochorení ako čierny kašeľ, záškrt či osýpky nie je podľa odborníkov na našom území možné. Deti očkujeme čoraz menej a nedbáme veľmi na prevenciu.
Zaočkovanosť podľa najnovších údajov Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) klesla pod 95 percent, teda pod úroveň, ktorá zabezpečuje kolektívnu imunitu.
„Na Slovensku v posledných rokoch zaznamenávame síce mierny, ale neustále klesajúci trend zaočkovanosti v rámci povinného pravidelného očkovania detí. Zvýšené počty prípadov niektorých infekčných ochorení, ako je napríklad čierny kašeľ, sa zvyknú cyklicky objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. Vnímavú populáciu tvoria ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní, ako aj osoby, u ktorých časom došlo k významnému poklesu ochranných protilátok,“ hovorí hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová.
Epidemiologická situácia sa obvykle stabilizuje tým, že sa vnímavá populácia opätovne zmenší – dajú sa zaočkovať alebo ochorenie prekonajú.
Povinné očkovanie
Očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu a záškrtu sú v Slovenskej republike dlhodobo zaradené do povinného pravidelného očkovania detí a očkovacia látka je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.
Preočkovanie proti čiernemu kašľu a záškrtu je možné v dospelosti v rámci pravidelného očkovania proti tetanu, existujú totiž kombinované očkovacie látky. O možnostiach preočkovania proti čiernemu kašľu vám povie viac váš všeobecný lekár.
„Odporúčame rodičom, ktorých deti neboli proti týmto ochoreniam očkované v rámci pravidelného povinného očkovania, aby kontaktovali príslušného pediatra a prediskutovali možnosť ich očkovania. Súčasne odporúčame všeobecným lekárom pre deti a dorast, aby oslovili rodičov nezaočkovaných detí s cieľom zdôrazniť význam očkovania proti osýpkam, čiernemu kašľu a záškrtu,” dodáva Červeňová.
Odpovede na otázky o očkovaní môžu rodičia získať aj v poradniach očkovania pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
Čierny kašeľ
Čierny kašeľ je vysoko infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty, ktoré spôsobuje vážne záchvaty kašľa. Patrí k najzávažnejším ochoreniam detského veku. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis. Nákaza sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou.
Výrazný nárast počtu prípadov čierneho kašľa hlásili v uplynulých týždňoch Česká republika, Belgicko i Chorvátsko. Pred rokom 2020 na Slovensku zaznamenávali desiatky až stovky prípadov ročne. Už ku koncu februára 2024 bolo však zachytených 123 prípadov. Výskyt čierneho kašľa bol zaznamenaný v každej vekovej skupine s najvyššou vekovošpecifickou chorobnosťou u detí, ktoré nemajú zatiaľ ani rok, a bol hlásený z každého kraja SR.
V prvom štádiu prebieha čierny kašeľ podobne ako prechladnute (mierne zvýšená teplota, únava, nechutenstvo, nádcha, kýchanie, mierny, neproduktívny a občasný kašeľ). Pre druhé štádium sú typické nočné záchvaty suchého, dráždivého kašľa trvajúce minimálne dva týždne, môžu však trvať aj dva mesiace. U detí do jedného roka má zvyčajne dramatický priebeh. Malé deti majú záchvaty kašľa náhle, často hlavne v noci, pri kašli sčervenejú až zmodrejú a dusia sa. Pre záchvaty kašľa je typické štekavé nadýchnutie a následne krátke viacnásobné kašľanie. Tretie štádium je štádium uzdravovania, takzvanej rekonvalescencie – záchvaty kašľa ustupujú v priebehu niekoľkých týždňov.
Záškrt (diftéria)
Záškrt je akútne infekčné ochorenie. Nákaza sa prenáša vdychovaním kontaminovaného vzduchu, ale vzhľadom na to, že baktéria Corynebacterium diphteriae je odolná voči vonkajším podmienkam, význam má aj prenos kontaminovaným prachom, predmetmi a ojedinele aj potravinami. Inkubačný čas býva 2 – 5 , maximálne 10 dní. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek alebo bezpríznakový nosič.
Na Slovensku sme od začiatku roka 2024 evidovali jeden prípad záškrtu, vlani to boli dva prípady a v roku 2022 najviac za ostatné roky – až 8 prípadov.
Klinický obraz ochorenia je rôznorodý, preto môže mať záškrt rôzne klinické formy. Časť infekcií prebehne bezpríznakovo. Najčastejšie sa záškrt prejavuje postihnutím horných dýchacích ciest, keď sa infekčný proces prevažne lokalizuje v hrdle, na mandliach. Zriedkavejšie sa môže lokalizovať infekcia v nose, na koži, spojivkách či v strednom uchu. Ide o zápalový proces sprevádzaný tvorbou „pablán“ na slizniciach, zdurením lymfatických uzlín a vysokou teplotou.
Pri ťažkom priebehu môže dôjsť k poškodeniu nervov, čo spôsobuje ochrnutie hlasiviek a prehĺtacích svalov. Ochorenie máva často komplikovaný priebeh, môže spôsobiť zápal srdcového svalu, obrnu mäkkého podnebia a iných svalov a poškodiť obličky. Pri včasnom záchyte je však dobre liečiteľný antibiotikami.
Proti čiernemu kašľu a záškrtu sa na Slovensku očkuje povinne, a to v rámci očkovania hexavakcínou (proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, hemofilovým nákazám a žltačke typu B). Základné očkovanie sa skladá z 3 dávok očkovacej látky. Prvá sa podá v treťom mesiaci života novorodenca, druhá o 2 mesiace a tretia 6 mesiacov po druhej dávke. Následne sa v 6. a 13. roku života vykonáva preočkovanie. Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov.
Osýpky (morbilli)
Osýpky patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, akými sú zápaly pľúc, priedušiek, uší či centrálneho nervového systému. Ochorenie patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam a šíri sa vzdušnou cestou, najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva.
Riziko šírenia a trvalého prenosu osýpok existuje predovšetkým v oblastiach s vnímavou populáciou (nezaočkovanou populáciou, nedostatočne očkovanou populáciou či populáciou, ktorá neprekonala osýpky).
V tomto roku sme na Slovensku zaznamenali jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica.
Za rok 2023 eviduje ÚVZ SR len 6 potvrdených prípadov osýpok, pričom v roku 2019 bolo hlásených 318 prípadov osýpok len na východe Slovenska.
V roku 2023 výrazne vzrástol počet prípadov na celom svete. V rámci Európskej únie bolo najviac ochorení zaznamenaných v Rakúsku a Rumunsku, ktoré majú proti ochoreniu najnižšiu mieru zaočkovanosti.
Vzhľadom na pokles zaočkovanosti druhou dávkou sa v nasledujúcich mesiacoch roka 2024, najmä v jarných mesiacoch, očakáva viac prípadov osýpok. Je preto nutné zamerať sa na udržanie vysokej miery zaočkovanosti a doočkovanie detí, ktoré majú byť vzhľadom na svoj vek zaočkované.
Zdroj: TS ÚVZ SR
(af)