Ľubica Janovičová je študentkou Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Cenné skúsenosti z oblasti medicíny však zbierala aj v zahraničí, bakalárske štúdium absolvovala na University of Essex v Anglicku. Zo zahraničného pobytu sa vrátila domov a v štúdiu pokračovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Jej študijný odbor bol zameraný na molekulárnu biológiu.
V uplynulom akademickom roku sa rozhodla zapojiť do konferencie Študentská vedecká odborná činnosť a podarilo sa jej uspieť. V biomolekulárnej sekcii obsadila druhé miesto s témou Extracelulárna DNA a deoxyribonukleázová aktivita u experimentálnych zvierat.
Ľubica Janovičová pochádza z Bratislavy a ako nám prezradila, hoci sa venuje medicíne, ktorá si vyžaduje množstvo strávených hodín nad knihami, rada si nájde čas aj na dobrú knihu či počítačové hry.
M. HUCÁKOVÁ: Z názvu Vašej zložitej témy vyplýva, že ste sa v rámci výskumnej práci bližšie pozreli na DNA. Čo sa deje v našom tele pri smrti buniek? Ako tento proces na nás vplýva a k čomu až môže dospieť?
Ľ. JANOVIČOVÁ: Bunková smrť je nevyhnutný proces pri vývoji organizmu. Riadená bunková smrť sa ale líši od smrti buniek, ktorá nastáva pri poškodení tkaniva alebo pri úrazoch. Nekrotizujúce bunky, bunky zomierajúce neriadenou bunkovou smrťou, uvoľňujú svoj obsah do mimobunkových priestorov. DNA je jednou z molekúl, ktorá sa dostáva von z buniek pri bunkovej smrti. Ak dochádza ku smrti mnohých buniek, môže tento proces viesť ku zápalu.
M. H.: Ako to ovplyvňuje celkové telesné zdravie, resp. choroby?
Ľ. JANOVIČOVÁ: Celkový stav u zdravých ľudí by smrť buniek nemala ovplyvňovať. Uvoľňovanie DNA z buniek môže spôsobiť zápal, ale táto extracelulárna DNA je odstránená pomocou DNáz. DNázy sú enzýmy, ktoré štiepia DNA.
M. H.: Aké rôzne formy pôsobenia má DNázová aktivita? Ide o aktivitu, ktorú naše telo pre celkové fungovanie potrebuje?
Ľ. JANOVIČOVÁ: DNázy sa nachádzajú v bunkách aj mimo nich. Môžu byť vylúčené von z buniek kde môžu štiepiť extracelulárnu DNA. Ich hlavnou úlohou je ale odstránenie DNA pri bunkovej smrti. My sme sa zamerali hlavne na pôsobenie DNáz mimo buniek, keďže jedným z aktívne skúmaných markerov je práve extracelulárna DNA. Zaujíma nás DNázová aktivita nielen u zdravých experimentálnych zvierat a ľudí, ale aj pri chorobách. Práve pri chorobách spojených s vysokou koncentráciou extracelulárnej DNA by mohla DNázová aktivita mať úlohu.
M. H.: Od čoho závisí charakter tohto pôsobenia?
Ľ. JANOVIČOVÁ: DNázová aktivita závisí od prítomnosti vápnika, horčíka a od pH. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje schopnosť DNáz štiepiť extracelulárnu DNA je to, v akej forme sa nachádza DNA, ktorú DNázy majú poštiepiť. Ak je DNA zabalená vo vezikulách, DNázy sa k nej nemôžu dostať.
M. H.: K akým výsledkom ste v experimentoch dospeli? Prekvapili Vás?
Ľ. JANOVIČOVÁ: V experimentoch sme zistili rozdiely medzi samcami a samicami v DNázovej aktivite. Samce myší mali vyššiu plazmatickú DNázovú aktivitu ako samice. Podobné výsledky sme očakávali aj v DNázovej aktivite u potkanov, ale prekvapivo sme zistili, že samice mali vyššiu DNázovú aktivitu.
M. H.: Čo znamenajú tieto výsledky pre bežnú prax? Už aj tieto zistenia môžu pomôcť konkrétnym pacientom?
Ľ. JANOVIČOVÁ: Naše výsledky by mohli v budúcnosti prispieť k porozumeniu, čo sa deje pri chorobách ako napríklad sepsa, ktorej sa v rámci konferencie Študentská vedecká odborná činnosť venovala kolegyňa Lucia Lauková. Riešila tému Dynamika extracelulárnej DNA v myšacom modeli sepsy. V skutočnosti vieme o DNázovej aktivite pri chorobách veľmi málo. Pre výskum chorôb spojených s vysokou koncentráciou extracelulárnej DNA je dôležité porozumenie tomu, ako vznikajú.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Ľubica Janovičová
Uverejnila: LČ