Testovali ich aj pomocou špeciálnych bioreaktorov, ktoré im umožnili verne simulovať podmienky vnútri ľudského tela.
Vytvoriť materiál, s ktorým sa budú ľudské bunky priateliť, nie je vôbec jednoduché, hovorí vedec Petr Humpolíček. Zdroj: iStockphoto.com
Vedci z Centra polymérnych systémov (CPS) Univerzity Tomáša Baťu (UTB) a študenti Technologickej fakulty (FT) v Zlíne vyvíjajú materiály, ktoré by mohli v budúcnosti nahradiť ľudské tkanivo alebo obnoviť funkcie rôznych orgánov, medzi nimi i srdca. Na projekte spolupracovali s kolegami z Akadémie vied ČR a Masarykovej univerzity v Brne.
„Vytvoriť materiál, s ktorým sa budú ľudské bunky priateliť, nie je vôbec jednoduché. Potrebujete, aby s ním bunky komunikovali, neútočili naň a spolupracovali. Ideálne je, aby sa vyrobený materiál čo najviac podobal na ľudské tkanivo a kopíroval jeho vlastnosti,“ hovorí profesor Petr Humpolíček z Centra polymérnych systémov zlínskej univerzity.
Vedci spolu so študentmi technologickej fakulty objavili počas výskumu viacero zaujímavých materiálov. Jedným z nich je napríklad špeciálny kryogél, ktorý hneď zaujal svojou elasticitou, poréznosťou a hlavne elektrickou vodivosťou, čo je jedna z najdôležitejších vlastností pri vývoji materiálov pre výskum srdcového či nervového tkaniva. Práve pôsobenie elektrického poľa umožňuje totiž efektívnu komunikáciu buniek medzi sebou aj so syntetickým materiálom.
Snažia sa pochopiť vzťah medzi bunkami a umelým tkanivom
„V tejto chvíli robíme základný výskum, nesmerujeme primárne k liečbe ochorenia, ale k pochopeniu vzťahu medzi bunkami a umelým materiálom,“ vysvetľuje Humpolíček.
Detailne opísať vlastnosti materiálov sa vedcom podarilo aj vďaka tomu, že zapojili zahraničné inštitúcie a ich know-how. Okrem bežných experimentov testovali materiály aj pomocou špeciálnych bioreaktorov. Tie umožňujú simulovať podmienky, ktoré bunky a materiál v ľudskom tele skutočne zažívajú, čo celý výskum posunulo o krok ďalej.
„Výsledky trojročnej spolupráce a vývoja poslúžili na dokonalejšie poznanie biokompatibilných polymérov a vytvorenie skúsenostnej základne, na ktorej môžeme dnes v Zlíne stavať,“ hovorí Humpolíček.
V ďalších projektoch sa podľa jeho slov venujú i materiálom, ktoré by radi z laboratória dostali do praxe. Mali by byť vhodné napríklad na využitie v kozmetike či tkanivovom inžinierstve.
K vytvoreniu umelého srdca, svalu či umelých funkčných nervov majú ešte ďaleko. Zatiaľ sa vedci z celého sveta stretávajú s otázkou, aké vlastnosti musí materiál vykazovať, aby naň bunky reagovali žiaduco. Na simulované podmienky totiž zvyčajne odpovedajú celkom inak, než vedci očakávajú. Výsledky aktuálneho výskumu však českých odborníkov pomaly, ale isto približujú k vysnenému cieľu.
Zdroj: TS Centra polymérnych systémov Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne
(af)
