Pokročila už veda natoľko, že by sa dalo „nadizajnovať“ dieťa so superschopnosťami?
V roku 1993 narazil španielsky molekulárny biológ a mikrobiológ Francisco Mojica v DNA mikroorganizmov na niečo neočakávané – zvláštne sa opakujúce jednotky bez zjavnej funkcie. Zistil, že tieto pozoruhodné sekvencie sú rozšírené v mikróboch. Získali skratku CRISPR (z anglického Clustered Regularly Interspaced Short Palindromic Repeats), teda zoskupené pravidelne rozložené krátke palindromické opakovania.
Prekvapivým zistením bolo navyše to, že tieto krátke sekvencie zodpovedajú sekvenciám DNA z vírusov, ktoré napádajú baktérie. Mojica prišiel s prevratným nápadom, že CRISPR zabezpečujú bakteriálnu imunitu proti vírusom. Pre vedeckú komunitu bol tento nápad šialený. Jeho šialenosť spočívala v tom, že baktérie by mali imunitu a mali by ju dokonca zakódovanú v genóme.
Výsledky Francisca Mojicu boli napokon prijaté a publikované až o takmer 20 rokov neskôr. Zistilo sa, že CRISPR skutočne zabezpečujú štiepenie vírusovej DNA pomocou enzýmu Cas9. Ako sa však tento systém uplatnil pri tvorbe mutácií v molekulárnej biológii? Je možné ho využiť na liečbu ľudských ochorení? Je možné ho zneužiť v génovom inžinierstve a „nadizajnovať“ si dieťa so superschopnosťami?
Ušiel vám Letný špeciál prednáškového cyklu Veda v CENTRE 29. júla 2021 o 17.00, ktorý sa zaoberal témou génových mutácií? Môžete si z neho teraz pozrieť videozáznam. MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., vo svojej prednáške rozobrala metódu CRISPR. Venovala sa aj otázke, či je možné ju zneužiť na dizajnovanie ľudskej DNA.
MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD., z Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa venuje výskumu neurodegeneratívnych ochorení, a to predovšetkým Parkinsonovej chorobe. Vyštudovala biochémiu na Prírodovedeckej fakulte spolu so všeobecným lekárstvom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení PhD. odišla do zahraničia, kde pracovala na prestížnych vedeckých inštitúciách v Kodani, Prahe a Mníchove. Jej posledným pôsobiskom bola jedna z najlepších kliník na svete – Mayo Clinic. Minulý rok sa však rozhodla vrátiť naspäť na Slovensko a založiť si vlastnú vedeckú skupinu. Je zakladateľkou občianskeho združenia Žijem vedu, ktoré spája slovenských vedcov.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Raz v roku, v júli, pripravuje NCP VaT Letný špeciál Vedy v CENTRE, do ktorého pozýva mladých vedeckovýskumných pracovníkov, ktorí sa úspešne presadili svojou vedeckou prácou v zahraničí. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008. Vstup na podujatie je pre verejnosť voľný.
(GL)
