Prelomový objav by mohol prispieť k výskumu genetických porúch a prevencii potratov.
Modelové embryá sa podobajú embryám v najranejších štádiách vývoja človeka. Zdroj: iStockphoto.com
Tím vedcov pod vedením embryologičky Magdaleny Žernickej-Goetzovej z Cambridgeskej univerzity a Kalifornského technologického inštitútu po prvý raz umelo vytvoril ľudské embryo. Prelomový objav by mohol prispieť k výskumu genetických porúch a prevencii potratov a súčasne otvára závažné etické a právne otázky, píšu zahraničné médiá ako Sky News či The Guardian.
Vedci použili na vytvorenie embrya kmeňové bunky, vďaka čomu neboli na oplodnenie potrebné vajíčka ani spermie. Štúdiu predstavili v stredu na výročnom stretnutí Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek (ISSCR) v Bostone. Slova sa chopila hlavná autorka štúdie, ktorá prítomným opísala umelý vývin embryí až po stupeň zhodný s vývojom prirodzených embryí v období po 14 dňoch ich vývoja.
Syntetické štruktúry nemajú tlčúce srdce ani zárodky mozgu, ale obsahujú bunky, z ktorých sa obvykle tvorí placenta, žĺtkový vačok a samotné embryo. Napriek tomu, že sa modelové embryá podobajú tým skutočným v najranejšej fáze vývoja, nie je zatiaľ známe, či sa v tele matky dokážu vyvinúť na životaschopné embryo. Aktuálny výskum však môže značnou mierou prispieť k poznatkom o ľudskom vývine i príčinách potratov.
Nemajú legislatívnu podporu
Práca vedcov zároveň vyvoláva závažné etické a právne otázky. Legislatíva v Británii a mnohých ďalších krajinách sa totiž o laboratórne pestovaných subjektoch zatiaľ nezmieňuje.
„Na embryá získané z kmeňových buniek v súčasnosti nie sú jasne stanovené (právne) smernice – na rozdiel od ľudských embryí vznikajúcich z fertilizácie in vitro (mimotelového oplodnenia), pri ktorej je zriadený právny rámec,“ povedal James Briscoe z Inštitútu Francisa Cricka v Londýne. Výskum preto podľa jeho slov musí napredovať obozretne, opatrne a transparentne.
Vývoj v tejto oblasti ženie zároveň vpred aj konkurenciu. Popri Žernickej-Goetzovej pracuje na vývoji embryí z kmeňových buniek v súčasnosti i skupina vo Weizmannovom inštitúte v Izraeli.
Zdroj: The Guardian, Sky News, Živé
(af)
