Hostkou najnovšieho podcastu bola doktorka Helena Kanďárová z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Zdroj: CVTI SR
Viete si predstaviť sústavu navzájom prepojených umelo vypestovaných orgánov, na ktorých by sa testovali lieky? Táto metóda, ale aj iné možnosti laboratórneho testovania chemických látok sú už realitou.
Regulačné orgány EÚ by chceli v 21. storočí dosiahnuť čo najvyššiu bezpečnosť chemických látok a spotrebiteľských produktov. Zároveň vyzývajú a legislatívne požadujú, aby sa hodnotenie bezpečnosti vykonávalo v čo najväčšej možnej miere bez použitia laboratórnych zvierat.
Ak by sme v súvislosti s touto problematikou vynechali etický aspekt, testovanie na zvieratách často neodráža skutočné pôsobenie skúmaných látok na ľudské telo. Napríklad laboratórne králiky sú až príliš citlivé. Niektoré látky, ktoré králikovi podráždia oko, by človeku vôbec neublížili. Moderné metódy testovania totiž presnejšie odrážajú reaktivitu ľudských orgánov na rôzne látky.
Ako funguje testovanie na tkanivách ľudského pôvodu, virtuálnych modeloch orgánov či na „multiorgánových“ technológiách? Aké možnosti v toxikológii ponúka umelá inteligencia? Ktoré výrobky na slovenskom trhu už nie sú testované na zvieratách? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.
Dr.rer.nat., Ing. Helena Kanďárová, ERT, pracuje v Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie Slovenskej akadémie vied. Je prezidentkou Európskej spoločnosti pre toxikológiu in vitro, podpredsedníčkou Slovenskej toxikologickej spoločnosti a členkou poradných orgánov pre oblasť toxikológie doma aj vo svete.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.
