Objavy dvoch laureátov boli podľa odbornej komisie rozhodujúce pre vývoj účinných mRNA vakcín proti pandémii ochorenia COVID-19.
Katalin Karikó a Drew Weissman. Zdroj: Nobel Prize.com Ilustroval: Niklas Elmehed
Švédsky Karolínsky inštitút oznámil dnes 2. októbra 2023 o 11.30 hod. nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Tohtoročnými laureátmi sa stali Katalin Karikó a Drew Weissman za ich objavy týkajúce sa modifikácií báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti covidu-19.
Zdolali sme pandémiu
Objavy dvoch laureátov boli podľa odbornej komisie rozhodujúce pre vývoj účinných mRNA vakcín proti pandémii ochorenia COVID-19, ktorá vznikla začiatkom roku 2020. Svojimi prelomovými objavmi, ktoré zásadne zmenili naše chápanie, ako mRNA interaguje s naším imunitným systémom, prispeli k extrémne rýchlemu tempu vývoja vakcín.
Rôzne typy mRNA fungujú odlišne
Výskum maďarskej biochemičky Kataliny Karikó a imunológa Drewa Weissmana vychádzal z výskumov v 80. rokoch 20. storočia, keď boli vyvinuté účinné metódy výroby mRNA bez použitia bunkovej kultúry (in vitro transkripcie). Táto technika bola však považovaná za nestabilnú a náročnú. Navyše vyvolávala aj zápalové reakcie. Avšak vedci sa nedali odradiť a sledovali, ako interagujú rôzne typy RNA s imunitným systémom.
Všimli si, že dendritické bunky (dôležitá súčasť imunitného systému) rozpoznávajú in vitro prepísanú mRNA ako cudzorodú látku, čo viedlo k ich aktivácii a uvoľneniu zápalových signálnych molekúl. Karikó a Weissman si uvedomili, že rôzne typy mRNA musia odlišovať niektoré kritické vlastnosti.
Vedci postupom času vytvárali rôzne varianty mRNA s jedinečnými chemickými zmenami v ich bázach, ktoré potom dodávali dendritickým bunkám. To im umožnilo prekonať problémy so zápalovou reakciou, ktorá, pokiaľ boli v mRNA obsiahnuté modifikácie báz, takmer vymizla.
Vírus. Zdroj: iStockphoto.com
Vývin vakcín
Karikó a Weissman okamžite pochopili, že ich objav má hlboký význam pre využitie mRNA v terapii. Tieto zásadné výsledky boli publikované v roku 2005, pätnásť rokov pred pandémiou covidu-19. V nasledujúcich rokoch 2008 a 2010 ukázali, že modifikovaná mRNA v porovnaní s nemodifikovanou mRNA výrazne zvyšuje produkciu proteínov.
Po vypuknutí pandémie covidu-19 boli vďaka prácam Karikó a Weissmana rekordne rýchlo vyvinuté dve vakcíny mRNA s modifikovanou bázou kódujúce proteín SARS-CoV-2. Obe boli schválené už v decembri 2020.
Vlani bol v tejto kategórii ocenený vedec Svante Pääbo za štúdium genómu vyhynutých hominínov, pričom opísal kríženie pravekých predkov ľudí.
Pozrite si
História Nobelovej ceny
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvýkrát bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
Zdroj: Nobelprize, VND
(JM)
