V Singapure ho už schválili aj ochutnali. Kedy sa bude dať kúpiť v ďalších krajinách?
Podľa údajov organizácie Our World in Data ľudstvo v roku 2018 porazilo pre mäso takmer 69 miliárd kurčiat. Zdroj: iStockphoto.com
Singapur ako prvý štát na svete schválil predaj kuracieho mäsa kultivovaného v laboratóriu. Ostrovná krajina ho 19. decembra minulého roku už aj prvýkrát servírovala v reštaurácii s názvom 1800. Kultivované kuracie mäso v podobe nugetiek vyrába malý start-up Eat Just zo San Francisca.
Na ochutnávku do reštaurácie 1800 pozvali tínedžerov, pretože sú súčasťou generácie, ktorá dáva najavo, že jej ohľaduplnosť voči prírode leží na srdci viac ako jej rodičom. Podľa businesswire.com ich reakcie o tom svedčili. Napríklad 12-ročný účastník tejto akcie povedal: „Toto kuracie mäso je proste kuracie mäso. Je to však najúžasnejšia vec, akú som kedy videl alebo ochutnal. Rozhodne ma prinútila vidieť, ako malé veci či len zmena spôsobu stravovania môžu doslova zmeniť celý náš život.“ Ďalší, 11-ročný hosť poznamenal, že keď sa kultivované mäso stane dostupnejším, zachráni to životy mnohých zvierat. „Je dobrý pocit mať kurča bez pocitu viny, “ dodal.
Podľa údajov organizácie Our World in Data ľudstvo v roku 2018 porazilo pre mäso takmer 69 miliárd kurčiat, skoro 1,5 miliardy prasiat, viac než 656 miliónov moriek, necelých 574 miliónov oviec, vyše 479 miliónov kôz a vyše 302 miliónov kusov hovädzieho dobytka.
Čistejšie než z veľkochovu
Pri výrobe laboratórneho mäsa vraj nejde o žiadnu „umelinu“, naopak, je čistejšie ako mäso, ktoré sa zvyčajne dostáva k bežným spotrebiteľom. Vyrába sa v bioreaktore zo svalových kmeňových buniek zvieraťa pridaním aminokyselín, cukrov a soli, vďaka ktorým rastú svalové vlákna aj v živom organizme. Na jeho rast sa nepožívajú antibiotiká ani iné lieky či umelé prídavné látky. A navyše pre toto mäso nemusí ísť žiadne zviera na porážku.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Vývoj mäsa zo skúmavky podporuje aj EÚ
Astronauti NASA pri dlhom pobyte vo vesmíre jedia mäso „zo skúmavky“ už od roku 2001, ale svet si na myšlienku, že raz bude bežnou súčasťou nášho jedálnička, privyká len pomaly. Firiem, ktoré sa usilujú preraziť s umelým mäsom, sú už desiatky, no väčšina z nich ešte čaká na povolenie na jeho výrobu. Tie, ktoré ho už získali, musia najprv sprevádzkovať veľkovýrobu. Podľa predpokladov by sa niektoré mali dostať na trh už v tomto roku, ďalšie v priebehu nasledujúcich dvoch.
Európska únia minulý rok vyčlenila viac ako 2,7 milióna eur na výskumný program konzorcia Meat4All, ktoré vedie španielska firma BioTech Foods, a jej koncept bunkového mäsa s názvom Ethicameat. Ešte sa bude testovať, či takto „pestované“ mäso je pre spotrebiteľa bezpečné. Ide však o výrazný prejav podpory riešenia, ktoré by prinieslo udržateľné uspokojenie rastúceho dopytu po mäse. A je to vôbec prvý projekt laboratórnej produkcie mäsa, ktorý získal finančné prostriedky z Bruselu.
Negatíva veľkochovov
Spotreba mäsa celosvetovo rastie. Podľa výsledkov štúdie Globálna ponuka a dopyt po potravinách, spotrebiteľské trendy a obchodné výzvy, ktorú zverejnila Európska komisia (EK) v roku 2019, Európska únia je síce v spotrebe hydinového mäsa (25 kg na obyvateľa ročne) na chvoste, ale je najväčším spotrebiteľom bravčového mäsa (vyše 40 kg na obyvateľa ročne).
Prirodzene, rast spotreby mäsa súvisí aj s rastom svetovej populácie. Hlad je však len jednou stránkou problému. Nielenže zvieratá chované na mäso vystavujeme vo veľkochovoch utrpeniu, ani podmienky, v akých žijú, kvalite mäsa neprospievajú. Dôsledkom toho je aj vzostup mikrobiálnej rezistencie, ktorá sa týka rovnako zvierat chovaných na mäso ako ich konzumentov. Písali sme o nej tu. Čoraz viac vedeckých výskumov potvrdzuje, že vysoká spotreba mäsa, najmä červeného, je jedným z faktorov vzniku rakoviny.
Pre konzumáciu mäsa idú ročne na porážku miliardy zvierat. Zdroj: iStockphoto.com
Ďalším negatívnym aspektom chovu zvierat na mäso je veľká uhlíková stopa, ktorú zanecháva. Týka sa to najmä hovädzieho dobytku, ktorý pri trávení vypúšťa do prostredia skleníkový plyn metán. K znečisteniu prírody v tejto súvislosti značne prispieva aj pestovanie krmív pre chovné zvieratá na veľkých plochách, čo sa nezaobíde bez chemických hnojív a postrekov.
Laboratórne mäso by mohlo byť prínosom pre ľudí, zvieratá aj celú prírodu. Avšak kým prerazí, čaká ho ešte dlhá cesta. Nielen z dôvodu nedôvery, s akou sa bude stretávať, ale aj pre protesty veľkochovateľov, ktorých zisky ohrozí. Globálny trh s mäsom (vrátane morského) má podľa portálu Statista hodnotu vyše 770 miliárd eur.
Kultivovanému mäsu spočiatku nepriala ani jeho cena. Keď zakladatelia holandského start-upu Mosa – Meat začali vyvíjať laboratórne mäso v roku 2013, posťažovali si, že jeden hamburger z neho by stál 264 eur.
V reštaurácii 1880 v Singapure podávali kultivované mäso v podobe kuracích nugetiek v kombinácii s tromi rôznymi prílohami. Toto trio stálo 23 dolárov (skoro 18 eur), čo je už celkom prijateľné.
Aj start-up Mosa – Meat už za ten čas cenu laboratórneho mäsa do hamburgerov radikálne znížil a ešte ju tlačí nadol. Jeho cieľom je to, aby cena za hamburger s ich mäsom neprevýšila cenu za veľký hamburger od McDonald´s. Ten stojí 3,7O eura.
Možno predpokladať, že ak si mäso zo skúmavky získa dosť zákazníkov, jeho cena pôjde dole. Ťažko však odhadnúť, koľko ľudí na svete bude natoľko uvedomelých ako dvaja vyššie citovaní tínedžeri, ktorí ochutnali laboratórne kuracie mäso v Singapure.
Zdroje: CNN, Bloomberg, Thespoon.tech, Businesswire, Our World in Data, Statista
