Penicilín už na začiatku svojho používania zachránil milióny životov. Dnes hrozí, že pre odolnosť mikroorganizmov voči antimikrobiálnym látkam milióny ľudí zomrie.
Prvé antibiotikum – penicilín priniesol do medicíny natoľko zásadný prelom, že jeho objaviteľ Alexander Fleming zaň v roku 1945 získal Nobelovu cenu. Nielen preto, že sa hneď začal používať pri liečbe miliónov vojakov v 2. svetovej vojne, ale aj preto, že dokázal vyliečiť zápal pľúc, reumatickú horúčku či tuberkulózu, na ktoré sa dovtedy umieralo úplne bežne aj v mierových podmienkach.
Antibiotiká sa v humánnej medicíne, v chove hospodárskych zvierat a aj v pestovaní potravinárskych plodín začali používať tak bežne, že dnes stojíme pred problémom mikrobiálnej rezistencie. Ide o odolnosť mikroorganizmov voči látkam a liekom, ktoré dokázali ničiť mikróby. Vzhľadom na to, že sa ale používajú pričasto, túto schopnosť strácajú.
Do 60. rokov minulého storočia bolo vyvinutých viac než 20 nových tried antimikrobiálnych látok. Hoci existujú relevantné dôkazy existencie a šírenia mikroorganizmov už so získanou rezistenciou voči týmto a aj novým účinným látkam, odvtedy bola vyvinutá len jedna nová skupina.
Podľa uznesenia Európskeho parlamentu o akčnom pláne proti mikrobiálnej rezistencii s názvom Jedno zdravie dnes v dôsledku odolnosti voči antibiotikám v Európskej únii každoročne zomrie až 25 000 ľudí. Do roku 2050 by to mohlo byť vo svetovom meradle až 10 miliónov úmrtí. Antimikrobiálna rezistencia je svetový problém, ktorý sa pripisuje najmä ich nadmernému používaniu v humánnej medicíne a v chovoch hospodárskych zvierat. Pozrime sa na jeho zostručnenú históriu.
Zázrak pre medicínu aj potravinársky priemysel
Keďže penicilín účinkoval aj pri liečbe hospodárskych zvierat a chovatelia rýchlo zistili, že zvieratá vďaka nemu rýchlejšie rastú a spotrebujú menej krmiva, začali ho v 40. rokoch minulého storočia pridávať do kŕmnych zmesí. Európska únia v roku 2003 zakázala pridávať antibiotiká do krmív, ale napríklad v Severnej Amerike aj Južnej Amerike sa na tento účel stále používajú. Používanie antibiotík sa totiž v minulosti stalo štandardom aj vďaka rozšíreniu hospodárskych veľkochovov, v ktorých zvieratá často trpia chorobami pre stiesnené a nehygienické priestory.
Zvyšky antibiotík však ostávajú v ich organizmoch a pri konzumácii mäsa, mliečnych výrobkoch či vajec sa dostávajú do ľudského organizmu. Keď je ich prísun bežný, u zvierat, ale aj u ľudí sa vytvára odolnosť voči antibiotikám.
História používania antibiotík akoby nasvedčovala tomu, že najväčšou príčinou mikrobiálnej rezistencie je spôsob chovu hospodárskych zvierat. V skutočnosti to však nie je jednoznačné.
Antibiotický trend nevynechal ani pestovanie potravinárskych plodín. Aj keď podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhady ukazujú, že množstvo antibiotík používaných v poľnohospodárstve je v porovnaní s množstvami použitými v prípade hospodárskych zvierat relatívne nízke, potenciálne riziko mikrobiálnej rezistencie by sa nemalo ignorovať.
Veľký podiel na tomto probléme má aj pričasté používanie antibiotík v humánnej medicíne. Odborníci to vysvetľujú aj tým, že mnohí lekári nepreverujú, akou nákazou pacient trpí, ale predpisujú antibiotiká naslepo. A svoj podiel viny nesú aj pacienti, ktorí často lekára k ordinovaniu antibiotík dotlačia. Či už preto, že chcú rýchlo vyzdravieť, alebo preto, že inak majú pocit, že ich lekár nelieči dôsledne.
Svetový týždeň povedomia o mikrobiálnej rezistencii
Všetky tieto faktory však vytvárajú začarovaný kruh, ktorý každoročne od 18. do 24. novembra pripomína Svetový týždeň povedomia o mikrobiálnej rezistencii. Zapájajú sa doň rôzne svetové (WHO), európske (ESFA) aj národné inštitúcie jednotlivých štátov EÚ. Na Slovensku tento rok pripravil edukačnú kampaň na túto tému Národný kontaktný bod pre vedeckú a technickú spoluprácu s EFSA — Odbor bezpečnosti potravín a výživy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Pre portál Veda na dosah priblížila aktuálnu problematiku Ing. Andrea Mojžišová PhD., vedúca Národného referenčného laboratória pre mikrobiálnu rezistenciu na Slovensku pre veterinárnu oblasť zo Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne.
„Ťažko zovšeobecniť, že zvýšená mikrobiálna rezistencia u ľudí priamo súvisí so zvieratami, prípadne s potravinovým reťazcom. Pri niektorých antibiotikách totiž v tomto smere vidíme väzbu, ale pri iných nie. V niektorých prípadoch, a svedčia o tom aj vedecké štúdie, je predpoklad, že by to mohlo byť aj opačne,“ hovorí Ing. Andrea Mojžišová, PhD.
Odborníčka ďalej vysvetľuje, že Slovenská republika je súčasťou harmonizovaného monitoringu mikrobiálnej rezistencie Európskej únie od roku 2014. „Znamená to, že v každom štáte EÚ rovnakou metódou vyhľadávame päť druhov zoonózových a indikátorových baktérií získaných z vnútorných orgánov jatočných tiel a z mäsa z obchodnej siete. Každý rok analyzujeme iný druh zvieraťa a mäsa. Tento rok hydinu, na budúci rok ošípané a kravy, a tým pádom aj bravčové a hovädzie mäso. Výsledky výskumu posielame do spoločnej európskej databázy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín v Taliansku (EFSA). Táto databáza umožňuje porovnávanie hladiny rezistencie na jednotlivé antibiotiká u zvierat aj u ľudí s ich spotrebou antibiotík.“
Verejne dostupná databáza pre všetkých lekárov
Najnovšie údaje o ľuďoch, zvieratách a o potravinách ukazujú, že napríklad veľká časť baktérií Salmonella je rezistentná voči viacerým antimikrobiálnym látkam. V databáze EFSA si môžete porovnať rezistenciu konkrétnych bakteriálnych kmeňov salmonelózy (ale aj iných) a ich rezistenciu voči jednotlivým antibiotikám u ľudí.
Jedno zdravie a Slovensko
Na základe spomínanej databázy EFSA sa síce môžu humánni lekári aj veterinári lepšie rozhodovať o tom, aké antibiotikum na liečbu zvolia, zatiaľ však neexistuje nástroj, ktorý by ich k tomu zaväzoval. „Európska komisia sa výskumu rozsahu mikrobiálnej rezistencie u ľudí a v potravinárstve venuje iba 5 rokov, a tak riešenia prichádzajú postupne. Proti mikrobiálnej rezistencii zatiaľ zaviedla európsky akčný plán Jedno zdravie,“ vysvetľuje odborníčka.
Úlohou tohto akčného plánu je okrem iného podpora spolupráce medzi potravinovými, veterinárnymi, zdravotníckymi laboratóriami a inštitúciami naprieč EÚ. Dôležitá je tiež snaha presadiť obozretné používanie antimikrobiálnych látok v humánnej zdravotnej starostlivosti, chove hospodárskych zvierat aj akvakultúre a úsilie zamedziť rozdielom v spôsoboch, akými na ne členské štáty reagujú.
Čo sa týka našej krajiny, podľa Národného akčného plánu mikrobiálnej rezistencie v SR na obdobie rokov 2019 – 2020 sa Slovensko prihlásilo k tým európskym programom, ktorých cieľom je kontrolovať a znížiť spotrebu antibiotík. Usilujeme sa o to napríklad zbieraním údajov o dovoze a predaji veterinárnych liekov, prispievaním do otvorenej internetovej Národnej databázy antibiotickej rezistencie (https://snars.sk), na ktorej sa od roku 2004 evidujú a vyhodnocujú fenotypové údaje o antibiotickej rezistencii z terénnych laboratórnych vyšetrení, a do podobnej európskej databázy ECDC EARS-Net 6.
Je mäso od našich chovateľov zdravšie?
Slovenskí potravinári už viackrát bili na poplach kvôli poľskému mäsu, v ktorom sa odhalila salmonelóza, a tiež preto, že údajne kvalitnejšie slovenské mäso vytláča menej kvalitné, ale lacnejšie mäso s cudziny. Ing. Andrea Mojžišová PhD. však hovorí: „Nemôžem povedať, že poľské mäso je najhoršie, lebo kvalita mäsa závisí od konkrétneho chovu, ale aj od druhu chovaného zvieraťa. Čo sa týka mikrobiálnej rezistencie, ani naše mäso nie je najčistejšie. Treba brať do úvahy, že hydina ide na porážku vo veku cca 42 dní. Na jednej strane sú antibiotiká v krmivách zakázané, na druhej strane ak chce farmár zabezpečiť, aby hydina za ten čas odolala najmä bakteriálnej infekcii a mala hmotnosť potrebnú na porážku, predpokladáme, že jej nejakým spôsobom antibiotiká predsa len podáva.“
Odborníčka ďalej vysvetľuje, že v jednom kŕdli hydiny je cca 20 000 jedincov, a to v závislosti od veľkosti chovu. „Niekde majú na jednom stanovišti niekoľko kŕdľov. To znamená, že nie je možné vyšetriť každé jedno zviera. Robí sa náhodná kontrola, ale tu už sa detekuje nie rezistencia, ale reziduá (čiže zvyšky) antimikrobiálnych látok.“ Dodáva, že aj tie by mali byť pod kontrolou, keďže na Slovensku už niekoľko rokov prebieha takzvaný Národný program kontroly reziduí.
V princípe sa však bežný spotrebiteľ môže spoliehať len na to, že v prípade hydiny sa v priebehu jej krátkeho života v hospodárskom chove nevytvorí mikrobiálna rezistencia, ako to hrozí v prípade ošípaných a hovädzieho dobytku, ktoré sa porážajú neskôr.
Ing. Andrea Mojžišová PhD. prízvukuje, že rezistencia sa nedá vyhubiť ako nejaké ochorenie. Je to aj z toho dôvodu, že v tejto problematike hrá rolu veľa faktorov, ktoré jej rastu a šíreniu napomáhajú, napríklad rezistentné baktérie sú už aj v odpadových vodách či v pôde. „Riešenie tohto problému si vyžaduje úsilie, ktoré bude trvať desaťročia. A v tom, či sa podarí, hrá rolu aj povedomie ľudí. Netreba už pri prvom náznaku soplíka tlačiť lekára k ordinovaniu antibiotík. A to isté platí pre chovateľov hospodárskych zvierat.“
Zdroje: TS Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka SR,
Databáza EFSA; Európsky parlament
