Hybridná ružová ryža má výrazne vyšší obsah bielkovín a tuku. Jej výroba je menej nákladná a ekologickejšia.
Mäsoryža. Zdroj: Yonsei University
Laboratórne mäso stále bojuje o svoje miesto na slnku, teda na stole zákazníkov. Prináša množstvo výhod, ale tiež stále zápasí s nedostatkom dôvery verejnosti. Juhokórejskí odborníci to chcú zvrátiť hybridnou mäsoryžou, v ktorej sa snúbi tkanivové inžinierstvo s odvážnymi kulinárskymi experimentmi.
Výsledok vo forme ružových lepkavých zŕn pripomína zvláštnu kombináciu mletého mäsa a ryže. Podľa tímu vedeného biomolekulárnym inžinierom Sohjeonom Parkom z Yonsei University je kaša vysoko výživná a hoci je momentálne jej výroba náročnejšia, jedného dňa by mohla zmeniť potravinársky priemysel.
„Predstavte si, že všetky živiny, ktoré potrebujeme, získame z bielkovinovej ryže vypestovanej bunkovou kultúrou,“ hovorí Sohjeon Park, prvý autor štúdie. Ryža má sama o sebe veľa živín, ale pridaním buniek z dobytka sa ich množstvo môže ešte viac podporiť.
Zrno ryže tvorí 12 percent vody, 75 – 80 percent škrobu a iba 7 percent bielkovín a zanedbateľné množstvo tuku. V 100 gramoch nájdeme 130 kalórií. Krátkozrnná ryža navyše obsahuje vitamíny skupiny B, železo a horčík.
Mäsoryža v laboratóriu. Zdroj: Yonsei University
Ryža poslúžila aj ako substrát
Tím rafinovane použil ako kostru na rast laboratórneho mäsa zrnká ryže. Sú porézne a majú organizovanú štruktúru, ktorá sa živočíšnym bunkám očividne páči. Rovnako neopovrhnú látkami obsiahnutými v ryži, ktoré podporujú ich rast. To všetko robí z ryže veľmi zaujímavý substrát na rast živočíšnych tkanív.
Vedci najskôr natreli zrnká ryže rybou želatínou a potravinárskymi enzýmami, aby pomohli živočíšnym bunkám k nim priľnúť a maximalizovať množstvo, ktoré bude rásť. Potom zrná ryže naočkovali kravskými svalovými a tukovými kmeňovými bunkami a nechali ich rásť v Petriho miske 9 až 11 dní.
Na konci kultivačného obdobia vedci ryžu otestovali, aby zistili jej štruktúru a nutričný obsah. Prišli na to, že hybrid hovädzieho a ryže bol pevnejší a menej drobivý ako bežná ryža. Nutričný profil sa tiež zmenil. Mäsoryža mala v porovnaní s klasickou ryžou výrazne vyšší obsah bielkovín a tuku – o 8 percent viac bielkovín a o 7 percent viac tuku. To sa nemusí zdať veľa, ale vedci tvrdia, že sú len na začiatku.
Menej emisií a financií
V súčasnosti by bola výroba mäsitej ryže menej nákladná na výrobu ako hovädzie mäso na gram bielkovín, a to z hľadiska emisií aj financií. Tím vypočítal, že jej výroba produkuje 6,27 kilogramu oxidu uhličitého na 100 gramov bielkovín. Hovädzie mäso uvoľňuje 49,89 kilogramu oxidu uhličitého na 100 gramov bielkovín.
A zaujímavé môžu byť tiež zmeny chuťového profilu ryže. Tím zistil, že hovädzie svalstvo a tuk pridávali do ryže rôzne pachové zlúčeniny, s ktorými by kuchári mohli experimentovať. Vraj v nej cítili mandle, smotanu i maslo.
Ešte predtým, ako sa ryža dostane do našich žalúdkov, plánujú vedci vytvoriť lepšie podmienky v zrnách ryže na rast svalových aj tukových buniek, čo môže ďalej zvýšiť nutričnú hodnotu. Pokiaľ pôjde všetko podľa plánu, nová mäsoryža môže nájsť široké uplatnenie nielen v bežných supermarketoch, ale i v potravinovej pomoci, vo vojenských prídeloch alebo napríklad v strave astronautov a vesmírnych kolonistov.
Zdroj: Sciencealert, Eurekalert, BBCenter
(JM)
