Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Alergia na peľ sa môže prejaviť aj po zjedení jablka

VEDA NA DOSAH

Môže za to skrížená alergia. Ľudia s alergiou na peľ majú dvakrát až trikrát vyššiu pravdepodobnosť výskytu potravinových reakcií.

Senná nádcha. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Alergie sú častým zdravotným problémom, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Vedeli ste, že ľudia s alergiou na peľ majú dvakrát až trikrát vyššiu pravdepodobnosť výskytu potravinových reakcií? Môže za to fenomén známy ako skrížená alergia. Aká je príčina?

Skrížené alergie

Ak máte alergiu na peľ a všimli ste si, že sa po zjedení niektorých potravín necítite dobre, môže ísť o skríženú alergiu. „Hlavnou príčinou je podobnosť bielkovinových štruktúr rôznych alergénov, pričom imunitný systém skrížene reaguje na alergény z rôznych zdrojov. Alergickú reakciu tak nespúšťa skutočný alergén, ale iná látka, ktorú si imunitný systém za alergén zamieňa z dôvodu podobnej štruktúry,“ vysvetľuje imunologička a alergiologička Marta Serdahelyová.

„Skrížené alergie sú zaujímavým a zároveň nepríjemným fenoménom, ktorý postihuje mnohých alergikov. Predstavte si, že máte alergiu na peľ brezy a pri konzumácii napríklad jablka, broskyne či orechov sa u vás objavia typické príznaky alergie alebo nepríjemné prejavy v ústnej dutine. To je presne príklad skríženej alergie. Označuje sa ako peľovo-potravinový syndróm,“ objasňuje doktorka Serdahelyová.

Príznaky, ktoré vám pokazia radosť z jedla

Klinické prejavy skrížených alergií môžu byť veľmi rôznorodé a zahŕňajú viaceré prejavy, ako sú svrbenie a opuch pier alebo jazyka, škriabanie hrdla, bolesti brucha, respiračné ťažkosti spojené s kýchaním a nádchou, v niektorých prípadoch to môže byť až anafylaxia. Tento druh reakcie je vážny a vyžaduje si okamžitú lekársku pomoc.

Pre niektoré potraviny platí, že tepelná úprava môže eliminovať ich alergénne vlastnosti. Medzi takýmito potravinami sú viaceré výnimky, napríklad zeler, petržlen, orechy a arašidy, ktoré obsahujú aj tepelne odolnejšie alergény. Reakcie na zeleninu a ovocie môžu vzniknúť tiež vdýchnutím alebo kontaktom, čo niekedy spôsobuje závažné problémy, napríklad zhoršenie astmy či anafylaxiu.

Opatrnosť je preto potrebná pri lúpaní, krájaní alebo strúhaní rizikových potravín (pozor i na trenie očí). „Prejavy skríženej alergie môže zhoršiť konzumácia alkoholu, nadmerná fyzická záťaž, stres, ochorenia tráviaceho traktu, vírusové ochorenie, hormonálne výkyvy, peľová sezóna, ale aj užívanie niektorých liekov, ako sú betablokátory alebo nesteroidné protizápalové lieky,” vymenúva alergiologička a imunologička Marta Serdahelyová rôzne príčiny. „Ak trpíte alergiou a máte podozrenie, že niektoré potraviny vám nerobia dobre, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc pre správnu diagnostiku a liečbu,“ dodáva.

Najčastejšie sa vyskytujúce skrížené alergie:

  • peľ – potraviny: napr.  breza – jablko; ambrózia – banán; palina – mrkva,
  • medzi peľmi: breza – jelša; ambrózia – slnečnica,
  • medzi potravinami: jablko – hruška, broskyňa, slivka; krevety – krab, rak, ustrice; sezam – mak, horčica, slnečnica; vajce – hydinové mäso,
  • medzi alergénmi nepeľového pôvodu a potravinami: napr. latex – kivi, banán, avokádo, melón,
  • medzi zvieratami: napr. roztoče – šváby, kôrovce.

Odhalenie alergénov

Skrížené alergie sa zvyčajne diagnostikujú detailnou anamnézou pacienta, kožnými a krvnými testami na identifikáciu špecifických alergénov. Kožné testy sa vykonávajú nanesením kvapky alergénového extraktu na kožu pacienta a následným vpichom.

Krvné testy merajú hladinu špecifických protilátok, ktoré sú prítomné pri alergických reakciách. Alergia je potvrdená, ak sú testy pozitívne a súčasne sa objavia príznaky alergie. Alergická reakcia sa u pacientov nemusí klinicky prejaviť po každom požití potraviny. Závisí to od viacerých spomínaných faktorov.

Pozrite si

Alergénová imunoterapia

Na základe diagnózy a výsledkov vyšetrení môže alergiológ pacientom odporučiť alergénovú imunoterapiu, ktorá je jedinou kauzálnou liečbou alergickej nádchy a astmy. „Princípom tejto liečby je postupné zvyšovanie dávok konkrétneho alergénu, čo následne vedie k navodeniu tolerancie (desenzibilizácii). Výsledkom je zmiernenie klinických ťažkostí nielen respiračnej alergie, ale aj sprievodných príznakov skríženej alergie. Efekt liečby je najlepší, keď sa iniciuje čo najskôr od vzniku alergických symptómov,“ potvrdzuje alergiologička.

Skrížené alergie môžu byť náročné na zvládnutie, no s modernými diagnostickými metódami a liečebnými prístupmi je možné dosiahnuť výrazné zlepšenie. V liečbe pomáhajú antialergické lieky, takzvané antihistaminiká, ktoré zmierňujú príznaky, ako sú svrbenie, nádcha či kýchanie. Využíva sa tiež eliminačná diéta, pri ktorej sa pacient vyhýba potravinám spôsobujúcim reakciu.

Správna liečba a dodržiavanie preventívnych opatrení môžu výrazne zlepšiť kvalitu života alergikov.

Zdroj: TS Seesame

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky