Internet je v živote detí odmalička, obsah sa však vekom mení. Internet je tu pre deti generácie Z, ako video pre deti generácie Y, televízor pre generáciu X či rozhlas a platne pre generáciu predtým. Obsah, ktorý na ňom milujú záleží od veku – menšie sú na hrách a rozprávkach, väčšie na chate a informáciách.
Z prieskumu v roku 2012 vyplýva, že už takmer každé dieťa chatuje na sociálnych sieťach. Pre deti „neškodná“ zábava nahrávanie videa na mobilný telefón a zverejňovanie sa stala bežnou praxou. Deti a mladí ľudia prijímajú a šíria cez mobil a PC nevhodné vulgárne obsahy. Narastá aj fenomén „cudzej osoby“ – virtuálneho kamaráta.
Kyberšikanovanie spoznáva na sebe každé piate až siedme dieťa. Narastá počet detí, ktoré sú ohrozené negatívnymi dopadmi svojho bezhraničného využívania internetu. Každý ročník začína s digitálnymi technológiami a internetom v skoršom veku.
Psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková sa zaoberá aj témami, ako sú závislosť na internete a sociálnych sieťach a kyberšikana
Z prieskumu v roku 2016 vyplýva, že dospelí chápu význam vzdelávania v digitálnej zručnosti, aj to, že rastie závislosť na technológiách. Snažia sa oddeliť internetový čas „od zábavy“ či vzdelávania. Ide o to, aby lepšie vedeli rozhodovať o tom, čo nechajú svoje dieťa robiť na internete. Deti trávia najviac času pri hrách a videách, chate a prezeraní obsahu iných. Deti a mladí ľudia si na nete „kráľujú“.
Z prieskumu vyplynul tiež záver, že čím je dieťa staršie/mládež, tým vykonáva na internete viac digitálnych aktivít a intenzívnejšie a ich okolie častejšie „diagnostikuje“ negatívne následky využívania digitálnych hracích technológií (DGT).
Mobil komplikuje učiteľom prácu. Mladí ľudia prinášajú do škôl v mobiloch nežiaduce obsahy. Slúži im ako nástroj na zábavu a relax cez prestávky, neraz aj cez vyučovacie hodiny. Využívajú ho na kyberšikanu – prostredníctvom mobilov robia medzi sebou nevhodné „srandičky“ alebo fotia, resp. nahrávajú si učiteľa. Schematizujú deťom vyjadrovanie a deformujú ich písomný prejav.
Mobil je komunikačným nástrojom. Pre deti je mobil aj nástrojom na „zabíjanie nudy“. Hrajú na ňom rôzne hry, počúvajú hudbu alebo si pozerajú videá. Dá sa využívať aj ako „počítač v malom“. Slúži ako pomôcka konverzácie alebo tvorby kamarátstiev, ako nástroj sebaprezentovania – spájajú sa so sociálnym statusom detí. Keď dieťa vie veľmi dobre ovládať mobil, jeho prestíž sa tým môže zvýšiť. Mobil využívajú aj na sťahovanie rôznych textov a údajov. Posielanie cez bluetooth súvisí s hraním hier, sťahujú si vtipné obrázky z internetu alebo pesničky, potom si ich zadarmo vymieňajú.
Facebook – princípy ochrany na sociálnej sieti
Psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková odporúča: „Dôverujte svojim pocitom. Zamyslite sa (na 5 sekúnd) predtým, než niečo napíšete alebo urobíte na nete. Nebuďte nepríjemní. Nevpúšťajte cudzích do svojho priestoru. Neposkytujte osobné informácie niekomu, s kým ste sa práve zoznámili. Ak sa cítite zle, porozprávajte sa s niekým. Nenechávajte dvere svojho domu otvorené, ani internetové (dobre heslo ťa chráni)“.
Kyberšikanu definuje ako: jasný úmysel ublížiť druhému (ide napr. o ohováranie, odhalenie súkromných faktov, fotiek, názorov, posmievanie sa, nadávanie a vylúčenie zo spoločností ostatných); útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí (asymetrická agresia); incidenty sú opakované (jednorazová akcia sa väčšinou nepovažuje za šikanovanie); nepomer síl medzi útočníkom a obeťou (prevaha či bezbrannosť obete môže byť skutočná alebo zdanlivá, prameniaca z osobnej sily, sebavedomia, či pocitu menejcennosti jedinca alebo v prevahe skupiny).
V odbornej literatúre sa nachádzajú pomenovania kyberšikanovania ako cyberbulying, elektronické šikanovanie či elektronická agresia.
Typy kyberšikany: on-line provokovanie; on-line obťažovanie; očierňovanie/ohováranie; on-line napodobňovanie; odhaľovanie; vylúčenie z on-line skupiny; prenasledovanie/cyberstalking.
Psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková vystúpila v Bratislavskej vedeckej cukrárni
Kyberšikana môže byť realizovaná formou správ a emailov; blogov/internetových denníkov, plných autorových názorov, postrehov, s cieľom ponížiť, poškodiť či vystrašiť obeť; fotografií, obrázkov a videí, ktoré urážajú, ponižujú a zosmiešňujú človeka. Tiež formou internetových ankiet, kde sú otázky alebo výzvy k útoku na vybranú obeť; lajkovaním, pri ktorom spolužiaci, kamaráti a rôzni iní ľudia vidia zverejnený škodlivý obsah a začnú ho „lajkovať“; happy slapping, alebo „fackovanie pre zábavu“ a jeho zdieľanie na internete; outing alebo zdieľanie intímnych chvíľ obete na internete.
Obeťami kyberšikany sú nielen deti, ale aj rodičia a učitelia. Až 75 % rodičov pociťuje šikanu cez mobil a internet ako závažný problém, no nie všetci rodičia si pripúšťajú takéto správanie u svojich detí. Podľa prieskumu sa tak deje v pomere 2:1. Približne dvakrát toľko detí sa dopúšťa rôznych nežiaducich praktík prostredníctvom mobilu, počítača a internetu v porovnaní s tým, aký počet rodičov si to v skutočnosti reálne uvedomuje.
Sedem zásad na prevenciu kyberšikany od psychologičky Mgr. Tóthovej Šimčákovej: „Nezdieľam osobné informácie. Neprijímam výzvy na priateľov od ľudí, ktorých nepoznám. Nebudem chatovať s ľuďmi, ktorých osobne nepoznám. Dávam si pozor na to, čo zverejňujem. Keď si so mnou chce písať niekto, koho nepoznám, zablokujem ho a ak to nejde, poprosím niekoho o pomoc. Keď narazím na nejakú zvláštnu stránku, hneď z nej odídem. Dávam si pozor na to, čo robím na internete, aby ma kvôli tomu niekto nezačal šikanovať z pomsty.“
Deti vo „vyspelých“ krajinách začínajú s využívaním internetu a rôznymi on-line službami v útlom veku, sú skúsenejšie pokiaľ ide o bezpečnosť na internete, ale stále sú vystavené väčšiemu riziku, voči ktorému môžu byť odolnejšie.
Psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková v Bratislavskej vedeckej cukrárni
Na tému Závislosti v našom živote: Internet, sociálne siete a kyberšikana vystúpila v Bratislavskej vedeckej cukrárni psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková. Podujatie sa konalo pod názvom Utorok s psychológiou a konalo sa v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave.
Mgr. Mária Tóthová Šimčáková je úspešnou detskou psychologičkou, ktorá sa práci s deťmi, rodinami i školami venuje už 25 rokov. Je členkou Rady pre reklamu ako odborník na problematiku reklamy so zameraním na deti. Lektoruje a je autorkou mnohých programov pre deti a mládež, vedie internetové poradne. Je odbornou garantkou programu na ochranu detí Detinanete.
Odporúčané kontakty: www.detinanete.sk
E-mail: poradnapsychologa@gmail.com
FB: Poradňa Mária Tóthová Šimčáková
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračný obrázok a graf: z prezentácie Mgr. Márie Tóthovej Šimčákovej
Uverejnila: VČ