Štedrý deň, považovaný ľudovou vierou za deň nového počiatku, mal pre ľudí magický význam. Príprave štedrovečernej hostiny sa venovala patričná pozornosť. Druhy jedál, ich poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve. Týmto dňom sa končil tridsaťdňový adventný pôst. Väčšina zo štedrovečerných jedál spája v sebe oba tieto princípy.
Na Slovensku k tradičným štedrovečerným jedlám patrila polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde zo sušených húb alebo ovocia, prípadne kyslá obilninová polievka – kyseľ.
Štedrovečerné jedlá na stole. Vikartovce (okr. Poprad), 1. polovica 20. storočia.
Typickými štedrovečernými jedlami boli múčne jedlá – rezance s makom alebo plnené varené pirohy, na väčšine územia boli známe opekance. Pripravovali ich z upečených šúľkov cesta, ktoré sa nalámali alebo nakrájali na menšie kúsky, zaliali teplým mliekom alebo cukrovou vodou, posypali makom alebo poliali medom. Piekli sa koláče a pečivo pre rodinu, koledníkov, pastierov, služobníctvo aj pre dobytok. Vianočné koláče a pečivá mali rôzne tvary a názvy, k najtypickejším patril kračun a štedrák.
Vianočné oblátky na štedrovečernom stole dnes
Kapor
U rímskych katolíkov sa pod vplyvom cirkvi na štedrú večeru rozšírila konzumácia rýb, ktoré sa ako studenokrvné živočíchy považovali sa pôstne jedlo. Čerstvé ryby sa jedli varené alebo sa kupovali nakladané kyslé ryby. V druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom. Kapor sa neodmysliteľne spája so Štedrým večerom, aj keď dnes sa už objavujú na stole aj iné druhy rýb. U evanjelikov a. v. bolo prípustné konzumovať mäso a mäsité pokrmy už na Štedrý večer.
Súčasťou štedrej večere boli aj alkoholické nápoje, predovšetkým pálenka, teplá pálenka – hriate alebo víno. Pre deti sa varil odvar zo sušeného ovocia.
Magické účinky sa nepripisovali iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa zvyčajne zo siedmich alebo deviatich chodov, niekde bolo zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla. Zvyšky alebo omrvinky štedrovečerných jedál boli považované za posvätné. Po večeri sa dávali hospodárskym zvieratám, niekde sa nosili na povalu domu či nechávali na stole pre duše zomrelých predkov, alebo sa odložili a v prípade potreby používali ako liečebný magický prostriedok.
Vyberáme dva recepty z Prvej kuchárskej knihy v slovenskej reči (Ján Babilon, 1870)
Kapor na iný spôsob:
Očistený a umytý kapor sa prereže na polovice, do mäsa sa ponarezúva na dva prsty šírky, posolí sa a nechá podobne ako iné ryby v soli asi hodinu; potom sa vyloží na plátno, vytlačí sa rôsol a mäso sa zaobáľa do múky. Do podlhovastej nádoby sa dá kus masla, v ktorom sa ryba opečie nažlto, vyberie sa z masti, pokrája na kúsky a pokladie na misu. Do masti, v ktorej sa kapor bol piekol, sa dá za pol lyžice múky, dačo smotánky, posekaných kapár a trochu octu, všetko sa dobre povarí a zvareným sa ryba obleje.
Majonéza: Do nádoby sa dajú dva surové žĺtky, ktoré sa na ľade ustavične miešajú, pridá sa za lyžicu oleja, po jeho vsiaknutí znovu oleja a takto sa pokračuje podľa potreby. Pridá sa ešte citrónová šťava a všetko sa posolí.
Kuchyňa našich predkov
Všetko podstatné o jedlách našich predkov sa dozviete z knihy Kuchyňa našich predkov, ktorej autorkou je významná slovenská etnologička prof. PhDr. Rastislava Mikolajová – Stoličná, DrSc., z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Kniha vyšla vo Vydavateľstve Veda.
Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV (do roku 2018 mal názov Ústav etnológie SAV) sa z odborného hľadiska zameriava na analýzu spoločenských vzťahov v lokálnej a globálnej perspektíve s dôrazom na slovenský a stredoeurópsky kontext. Oblasti vedeckého záujmu zahŕňajú výskum kultúrnych tradícií a spôsobu života, ako aj sociálne, kultúrne i materiálne aspekty ekonomickej a politickej transformácie po roku 1989 vo vidieckom a mestskom prostredí. Osobitný dôraz sa kladie na fenomény kolektívnych identít, pamäti, etnicity, náboženstva, otázku minorít a migrácie, rovnako ako na problematiku kultúrneho dedičstva. Vo výskumných projektoch sú aplikované aktuálne svetové teoretické a metodologické trendy a prístupy.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/vianocne-jedla/
Foto: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/stedrovecerne-jedla/
https://veda.sav.sk/kniha/stolicna-mikolajovarastislava-kuchyna-nasich-predkov
Ilustračné foto: Pixabay.com (HoliHo, zuzi99, Schwarzenarzisse)
