Vedecká kaviareň: Prednáška Norberta Žilku o demencii prebehne online

10. apr. 2020

Vedecká kaviareň: Prednáška Norberta Žilku o demencii prebehne online

Aká je exspiračná doba ľudského mozgu? To je názov prednášky profesora Norberta Žilku, ktorú si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR už 23. apríla 2020. 

Spoločenská situácia teraz nedovoľuje zaplniť priestor Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky (NCP VaT), v ktorom sa každý mesiac v rámci Vedeckej kaviarne stretávate so zaujímavými vedcami. 23. apríla si ju ale budete môcť pozrieť z pohodlia domova a nepripravíme vás ani o možnosť diskusie s naším prednášajúcim.

Otázky súvisiace s témou aprílovej Vedeckej kaviarne môžete klásť v diskusii pod udalosťou na Facebooku do 15. apríla. Aby sa vám ľahšie pripravovali, v nasledujúcom texte sa dočítate, o čom bude Norbet Žilka vo svojej prednáške hovoriť.

O čom bude aprílová Vedecká kaviareň

V súčasnosti sme si zvykli na to, že všetko má svoju exspiračnú dobu. Keď materiálne veci prestanú z akéhokoľvek dôvodu slúžiť svojmu účelu, je to jednoduché, nahradíme ich. Avšak oveľa horšie je, keď stopercentný výkon prestane podávať naše telo. V aprílovej Vedeckej kaviarni bude profesor Norbert Žilka hovoriť o odvrátenej tvári starnutia. Pozrieme sa na ľudský mozog a na to, ako spozorovať prvotné príznaky, že niečo v našom tele prestáva fungovať.

Mozog nebolí, ale starne tiež

Keďže mozog nebolí, pacienti s poruchami spoznávania prichádzajú k lekárovi príliš neskoro. „Ľudský mozog je jeden z najzraniteľnejších orgánov nášho tela a keďže necítime jeho problémy v podobe bolesti, často ho zanedbávame. Exspiračný čas je vpísaný do nášho genetického kódu, ale mnoho vecí dokážeme zmeniť, zmierniť alebo spomaliť. Len približne 5 percent zo všetkých ľudských neurodegeneračných ochorení je spôsobených drobným preklepom v genóme, inými slovami, veľká časť populácie dokáže oddialiť alebo naopak urýchliť neurodegeneračné procesy,“ vysvetlil profesor Žilka. 

Zmeny v mozgu sa dejú najmä na úrovni bielkovín. „Niektoré fyziologické bielkoviny, ktoré sa aktívne podieľajú na fungovaní ľudského mozgu, menia svoju štruktúru, čiže priestorové usporiadanie a vďaka tomu aj funkciu. Zmenené bielkoviny majú tendenciu sa zhlukovať či už priamo v bunkách, alebo za ich bránami a vytvárať fascinujúce útvary, ktoré poškodzujú bunky mozgu.

Molekulová príčina jednotlivých demencií býva rôzna, závisí to od konkrétnej bielkoviny, ktorá zmení svoje správanie. Zo slušného a svedomitého pracovníka sa stáva delikvent a násilník, ktorý pustoší nervové bunky. Chorobou zmenené bielkoviny dokážu cestovať naprieč mozgom a poľahky meniť svojich fyziologických kolegov na zločincov. Každá demencia začína v špecifickej oblasti mozgu a má svoj vlastný profil šírenia. Vďaka tomu majú jednotlivé demencie rôzne klinické príznaky.“

Ilustračný obrázok: mozog, Zdroj: Pixabay.com

Chyba v programe?

Za chybu v programe mozgu je považovaná aj demencia. Jej príčinu poznáme len čiastočne, ale máme čoraz viac informácií o potenciálnych páchateľoch. „Všetko dôležité sa odohráva na úrovni bielkovín. Príčina ich radikálnej zmeny nie je zatiaľ dostatočne vedecky uchopená, poznáme veľa faktorov, ktoré celý proces urýchľujú, ale chýba nám informácia o prvej iskre, ktorá spôsobí veľký požiar,“ opísal profesor Žilka.

Ani mozog by sme nemali zanedbávať

Vedec však zdôraznil, že rovnako ako aj o iné orgány, aj o náš mozog sa môžeme starať. „Existuje mnoho receptov na dlhý a spokojný život. Je možné ich zbaliť do dvoch veľkých balíkov. V prvom je ukrytý aktívny prístup k životu, neustála fyzická a mentálna aktivita, v druhom sa nachádzajú naše stravovacie návyky. Ľudský mozog je popretkávaný krvnými kapilárami, ktoré vytvárajú 650 km dlhú sieť. Práve cievny systém je častým terčom našich zlých návykov a nebezpečných zlozvykov. Mozog je veľmi citlivý na príjem dostatočného množstva živín a kyslíka, poškodené cievy blokujú transport a obmedzujú prevádzku v jednotlivých častiach mozgu. Na zozname protektívnych faktorov, ktoré slúžia ako prevencia demencie, sa celkom očakávane objavuje diéta, pohyb a pozitívne sociálne interakcie.“ 

Kto je Norbert Žilka

Prof. MVDr. Norbert Žilka pôsobí v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumu ľudského mozgu sa venuje už viac ako 20 rokov. Prednáša, publikuje a podieľa sa na výskume nových liekov a diagnostických nástrojov pre Alzheimerovu chorobu. 

Čo je Vedecká kaviareň

Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE pravidelne raz do mesiaca organizuje pre širokú verejnosť Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj Vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa za normálnych okolností koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke, v súčasnosti však prednášky kvôli mimoriadnej situácii prebiehajú online.

(DK)
Ilustračné foto: CVTI SR, Pixabay.com

Súvisiace:

Hore
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Agrofilm
TVT2020 prihlasovanie
sutaz FB TVT 2020
TVT2020 súťaže
Quark_9/2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Karotenoidy predstavujú jednu z najširších skupín prírodných antioxidantov.
Zistite viac