Prof. Ing. Emil Spišák, CSc., čerstvý Vedec roka SR v kategórii technológ roka, je špecialistom na strojárske technológie a materiály. K výberu povolania ho priviedla otcova záľuba v motorkách Jawa, od mala ich s ním rozoberal a opravoval. No k odhodlaniu a vytrvalosti v práci ho vytrénoval beh na 800 metrov.
Prof. Ing. Emil Spišák, CSc., pri preberaní ceny Vedec roka SR v kategórii technológ roka. Foto: Marián Zelenák - CVTI SR
Motorky Jawa 05, Jawa 20 a Jawa 175 s otcom neustále rozoberali, opravovali, skladali a Emila Spišáka to veľmi bavilo. Ale to, že bude strojár, nebolo také jednoznačné, lebo vďaka starému otcovi ho lákala aj elektrotechnika.
Prihláška na učilište skončila v koši
V tom čase ešte len začali prenikať do domácností televízory, ale starý otec Emila Spišáka poznal opravára, ktorý bol vďaka ich poruchovosti vždy slušne pri peniazoch. „Pamätám si na situáciu, keď tento opravár dával manželke peniaze a starý otec mi vtedy hovoril, že to by bolo pre mňa dobré povolanie,“ spomína Emil Spišák a vysvetľuje, že starý otec ho mal vo zvyku vypýtať zo školy vždy, keď išiel do Bardejova za týmto známym. Na podnet starého otca si neskôr vyplnil prihlášku na učilište Tesly v Liptovskom Hrádku na odbor opravár slaboprúdovej techniky. „Lenže keď ju zbadala moja triedna učiteľka, roztrhala ju. Povedala, že mňa by bola predsa na učilišti škoda. Keďže ma ale štúdium gymnázia nelákalo, rozhodol som sa pre strojársku priemyslovku v Prešove.“
Po jej absolvovaní Emil Spišák pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Košiciach v odbore strojárska technológia. Priznáva, že nie všetko učivo prijímal ľahko. „Mám rád, keď veci logicky pochopím, lebo vtedy mi hneď ostanú v hlave a nemusím sa ich bifľovať. Nerád som sa učil poučky, ktoré bolo treba vedieť od slova do slova.“
Práca so študentmi ma nabíja
Po získaní inžinierskeho titulu pracoval Emil Spišák niečo vyše roka ako dielenský majster. Potom sa vrátil na svoju alma mater, kde už štyridsať rokov pôsobí ako vedecký pracovník i pedagóg súčasne. Na Technickej univerzite v Košiciach zastával veľa riadiacich funkcií. Momentálne je riaditeľom Ústavu technologického a materiálového inžinierstva aj vedúcim Katedry strojárskych technológií a materiálov Strojníckej fakulty a prednáša vyše dvadsať predmetov. „Nemyslel som si, že budem učiteľom, ale tak sa to vyvinulo. Učím rád. Mnohí pedagógovia hovoria, že dnes sú študenti slabí a leniví, nechce sa im učiť, ale ja im oponujem. My sme v ich veku neboli iní. Možno sú menej húževnatí, ako sme boli my. Možno sa len dívajú na svet inak a iné ich zaujíma. Ale rozhodujúce je, že väčšina z nich je hladná po vzdelaní. Práca so študentmi ma nabíja, dáva mi iný pohľad na svet a optimizmus. Teší ma, že im môžem odovzdať životné skúsenosti a „zdieľať“ ich nadšenie pre štúdium. Kolegom – pedagógom vždy hovorím, že našou úlohou je udržať ho v nich. Ideálne je, ak im vydrží nielen počas štúdia, ale po celý život.“
Môj veľký vzor bol atlét Jozef Plachý
Profesor Emil Spišák hovorí, že jemu nadšenie pre prácu doposiaľ vydržalo, a preto symbolicky klope na drevo. Pripisuje to aj tomu, že ako stredoškolák sa venoval behu na 800 metrov. „Je to individuálny šport, nemôžete sa pri ňom spoliehať, že ak sa vám nechce, niekto to za vás potiahne. Keď som sa počas prvých štyristo metrov flákal, v druhej štvorstovke som bežal tak, až som nevidel trať. Jednoducho, človek sa nemôže vzdať, musí dobehnúť do cieľa už aj preto, že by to inak bola hanba. Môj veľký vzor bol Jozef Plachý, skvelý slovenský aj svetový atlét (deväťnásobný majster Česko-Slovenska v behu na 800 metrov, účastník štyroch olympijských hier a, mimochodom, aj vyučený strojný zámočník – pozn. red.). Uvedomoval som si, že nemám také fyzické dispozície, aby som mohol behať ako on, ale jeho úspechy mi dodávali optimizmus a odhodlanie v niečom vyniknúť.“
Ak by sa ho niekto spýtal, prečo by mal študovať práve strojnícke technológie, odpovedal by mu: „Vieme si predstaviť, nakresliť aj vypočítať tie najúžasnejšie veci na svete, ale bez technológií by mnohé z nich nedostali hmotnú podobu. Ostali by v mysli, v počítači alebo na výkrese v zásuvke. A navyše je to stále veľmi vzrušujúci odbor.“
