Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V dokumente Rande s Jankom sa putuje časom aj priestorom

Galina Lišháková

V sviežom filmíku pátrajú po príbehu Jána Bahýľa, konštruktéra vrtuľníka, dievča a chlapec z dvoch opačných koncov Zeme.

Z úvodných záberov Rande s Jankom – dokumentárny film o objave vrtuľníka Jána Bahýľa-, vytušíme, že Hanka a Matej sú kamaráti, možno bývalí spolužiaci zo strednej školy či gymnázia. Kým Hanka ostala v Bratislave, Matej študuje v Laurus International School v New Jersey a cez videohovor jej predstavuje svoju internátnu izbu aj areál školy. Dnes už vzdialenosť cez pol zemegule ľuďom nebráni udržiavať živé spojenie, dokonca realizovať spoločný projekt.

Hanka a Matej sa pustia do pátrania po živote Jána Bahýľa, nášho vynálezcu vrtuľníka, a po odpovedi na otázku, prečo s ním nezískal svetové prvenstvo.

No keď zistia, že aj internet má svoje mínusy a o Jánovi Bahýľovi ponúka protichodné informácie, každý z nich sa vyberie s vlastným filmárskym štábom za odborníkmi i vedcami, ktorí sa postavou tohto vynálezcu zaoberali. Dokonca sa stretnú s pani Kulichovou, Bahýľovou praneterou, ktorá uchováva originálne nákresy jeho vynálezov.

 

Film získava zaujímavú dynamiku aj vďaka tomu, že sa v ňom stretáva staré s novým. Na jednej strane sú použité hnedasté dobové fotografie a Bahýľove nákresy projektov s poznámkami v krásnom rukopise. A naproti tomu možno vidieť zábery súčasnej modernej Bratislavy, kde kedysi vynálezca prvýkrát vzlietol so svojím vrtuľníkom, či videohovory mladých pátračov.

Rusi jeho patent kúpili, domáci ho podcenili

Hlavné slovo však majú fakty. Približujú ich známy historik Ján Tomčík, pedagóg leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Dušan Neštrák, kurátor Múzea letectva v Košiciach Peter Ondreják, ale aj zanietený modelár Martin Mikuláš, ktorý zostrojil štyri minimodely podľa vynálezov Jána Bahýľa.

Dozvedáme sa, že významný slovenský vynálezca pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny zo Zvolenskej Slatiny. Zrejme aj preto ho rodičia dali študovať na vojenské školy, kde sa o jeho živobytie i budúcnosť postarala armáda. Musel byť však výnimočným študentom, pretože Vojenskú technickú akadémiu vo Viedni skončil s hodnosťou poručíka, ktorá v tom čase prináležala len deťom zo šľachtických rodín.

Modelár Martin Mikuláš zostavil podľa návrhov Jána Bahýľa tieto minimodely. Záber z Rande s Jankom - dokumentárneho filmu o objave vrtuľníka Jána Bahýľa.

Modelár Martin Mikuláš zostavil podľa návrhov Jána Bahýľa tieto minimodely. Záber z Rande s Jankom – dokumentárneho filmu o objave vrtuľníka Jána Bahýľa.

Armáda Jána Bahýľa vysielala tam, kde ho aktuálne potrebovala. Po skončení akadémie realizoval mnohé stavby a projekty vojenského charakteru po celom Rakúsko-Uhorsku a ešte aj ďalej. Pôsobil v Komárne, Kežmarku, Halíči, Ľvove, Krakove, Dubrovníku a desať rokov v Rusku. Ruská armáda dokonca odkúpila patent na jeho vynález parného tanku. Takto získané peniaze mohol použiť na prácu na ďalších svojich vynálezoch.

Škoda, že rakúsko-uhorská armáda nepochopila, aký významný je Bahýľov vynález vrtuľníka. Bolo to 5. mája 1905, keď vrtuľník Avion, ktorý zostrojil, v Bratislave vzlietol do výšky 4 metre a preletel zhruba 1,5 kilometra. Túto udalosť dokonca zaprotokolovala Medzinárodná aviatická organizácia.

V najväčšej vrtuľníkovej škole v Európe

Bahýľ bol zjavne nielen húževnatý človek, tvorba mu musela prinášať radosť. Svedčí o tom aj to, že hľadal zlepšovacie návrhy v mnohých smeroch. Dokopy sa podpísal pod sedemnásť patentov, z toho štyri boli letecké.

Pokúsil sa realizovať výrobu elektrickej energie odpadovou vodou, navrhol lanovú dráhu, podobnú zubačke na Bratislavský hrad, ktorá sa však nikdy nerealizovala. Mal aj patent na čerpadlo k splachovacej toalete.

Dobre sa predával jeho nezapáchajúci záchod a komerčne úspešnou bola aj jeho vložka do kachlí na lepšie využitie paliva.

Spolu s továrnikom Antonom Marschalom, ktorý ho podporoval, dokonca na našom území vyrobili prvý automobil na spaľovací motor s batériou. Ján Bahýľ svojimi vynálezmi predstihol svoju dobu, o čom svedčí aj posledná dejová línia filmu, ktorý mu je venovaný.

Tá môže byť zaujímavá nielen pre fanúšikov techniky, letectva a histórie, ale aj pre mladých, ktorí ešte len rozmýšľajú o voľbe budúceho povolania. Filmový štáb v nej navštívi Leteckú fakultu Technickej univerzity v Košiciach aj najväčšiu civilnú vrtuľníkovú školu v Európe, ktorá tiež sídli v tomto meste.

Keby sa tak dalo cestovať v čase, Ján Bahýľ by nevychádzal z údivu nad tým, kam až letecká technika od jeho čias pokročila. A my môžeme byť hrdí, že na území Slovenska sa narodil jeden z prvých významných konštruktérov vrtuľníkov. Ak v tomto smere máte medzery, neváhajte a dajte si rande s filmom Rande s Jankom. Je online a zadarmo.

V Národnom centre pre popularizáciu vedy a techniky (NCP VaT) pri Centre vedecko – technických informácií SR (CVTI SR) je možné bezodplatne si zapožičať výstavu o Jánovi Bahýľovi (viac TU).

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky