doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková je vedúcou Oddelenia architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry SAV a súčasne prodekankou pre výskum a doktorandské štúdium na Fakulte architektúry STU. Pôsobí v oblasti teórie, histórie a kritiky architektúry. Zaoberá sa skúmaním architektúry 20. storočia, jej vývojom, špecifickými javmi a procesmi, významnými tvorcami a ich dielami. Venuje sa tiež otázkam ochrany moderného architektonického dedičstva. Je autorkou celého radu kníh ako napríklad Architektúra 20. storočia na Slovensku, Nová slovenská architektúra alebo Architektúra na Slovensku: Stručné dejiny. Doma aj v zahraničí pripravila viacero architektonických výstav. Doc. Moravčíková sa podieľala na príprave dokumentárneho filmu Moderná architektúra na Slovensku, ktorý roku 2008 vyrobila Slovenská televízia. Je editorkou a členkou redakčnej rady vedeckého časopisu Architektúra & Urbanizmus a predsedníčkou slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO – medzinárodnej organizácie na výskum a ochranu modernej architektúry. Jej ostatná kniha Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku sa venuje vzťahu totalitného režimu a architektúry.
Budova Slovenského rozhlasu, Most SNP či sídlisko Petržalka sa niekedy zjednodušene nazývajú totalitnou architektúrou. Vznikli v období nedemokratického režimu a verejnosť ich preto spája s vtedajšími neslobodnými spoločenskými pomermi. Môžeme však vôbec o architektúre hovoriť ako o totalitnej? Ako vtedajší predstavitelia politickej moci ovplyvňovali proces vzniku architektonického diela? Hovorili architektom, aké domy majú navrhovať?
Keď sa pozrieme na naše dejiny, zistíme, že na území Slovenska vznikala architektúra takmer počas polovice 20. storočia v rámci nedemokratických režimov. Obdobie vojnovej Slovenskej republiky, rovnako ako komunistická diktatúra po druhej svetovej vojne, sa usilovali ovplyvňovať umenie aj architektúru. Do veľkej miery sa im to aj darilo. Ako mala taká architektúra vyzerať a prečo ju dnes len málokto označí za totalitnú? Súvisí tento postoj so vzhľadom a užívateľskými vlastnosťami tých diel alebo len so zabúdaním? Napriek týmto zložitým súvislostiam vzniku a vnímania je moderná architektúra 20. storočia významnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a ako taká si vyžaduje našu starostlivosť a ochranu.
