Mladí slovenskí architekti z architektonického štúdia Nice architects vytvorili unikátny koncept mobilného a zároveň ekologického domu s názvom Ecocapsule. Pôsobí trochu futuristicky, ale objednávky na jeho výrobu pribúdajú.
Ing. arch. Tomáš Žáček ukončil v roku 2006 štúdium architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Spolu s bratom Igorom založili štúdio Nice architects. Úspešne sa zúčastnili viacero domácich a zahraničných súťaží. Svetovú slávu si získali s projektom Ecocapsule.
Čo sa týka bývania, sa vari už všetko vymyslelo, ale predsa – váš koncept Ecocapsule je nóvum. Ako vznikla myšlienka vytvoriť mobilnú obývateľnú jednotku?
Naše architektonické štúdio sa v roku 2009 zúčastnilo americkej súťaže Andes Sprout Society idea competition, ktorej zadaním bolo vytvoriť nezávislú, energeticky sebestačnú obytnú jednotku pre umelcov. Prihlásený projekt s obytnou plochou 25 m² bol asi štyri razy väčší, než je terajšia Ecocapsula. Už vtedy vznikol základný tvar budovy, akési vajíčko. Nechýbali ani veterná turbína, fotovoltické články či systém čistenia vody. Súťaž sme síce nevyhrali, ale náš koncept zaujal mnohých ľudí.
Kedy potom prišla vaša hviezdna chvíľa?
Na projekte energeticky sebestačnej obytnej jednotky sme ďalej pracovali. Najprv sme sa s projektom Ecocapsule zúčastnili v roku 2014 na výstave Web Summit v Dubline. Za tých päť rokov od roku 2009 technológie významne pokročili. Fotovoltické články zvýšili účinnosť, vylepšili sa turbíny, veľký vývoj nastal v batériách, takže najnovšie komponenty už mohli vytvoriť funkčný celok, a tak nastal čas na realizáciu našej myšlienky malého, mobilného, no predovšetkým nezávislého nízkoenergetického domčeka. Pôvodnú štúdiu sme prepracovali a inovovali.
Pikantné je, že dublinský summit je výstava týkajúca sa start-upov a my ako architekti sme o start-upoch nič nevedeli… Ale Ecocapsula v Írsku opäť zaujala, a tak sme sa rozhodli, že sa projektu budeme venovať naplno. Spravili sme prvý prototyp a predstavili sme ho minulý rok v máji vo Viedni na Pioneers festivale. A potom prišiel naozaj celosvetový mediálny ohlas, ktorý trvá v podstate až doteraz. Už máme predobjednávky na prvých 50 kusov limitovanej série. Prvý kus by sme chceli odovzdať pred koncom roku 2016, zvyšok v prvom štvrťroku 2017.
Odkiaľ je najviac objednávok?
Asi 60 % je z USA. Máme objednávky aj z Kanady, Austrálie, Nemecka, Rakúska či zo Švédska. Uvažujeme aj o office kapsule. O náš produkt sa totiž zaujímajú tiež lekári pôsobiaci v Afrike mimo civilizačných centier, ktorí by potrebovali prenosné príručné minilaboratórium.
A čo záujem zo Slovenska?
Zatiaľ sa nám nikto neozval.
Aké sú výsledné parametre Ecocapsuly?
Kvôli mobilite sme vonkajšie rozmery prispôsobili tak, aby sa zmestila do námorného kontajnera. Priestorovo je kapsula rozvrhnutá precízne na milimeter, počíta s vnútornou plochou približne 8 m² a s miestom pre dve osoby. Obsahuje rozťahovaciu posteľ, rozkladací pracovný stôl, dve stoličky, sociálne zariadenie so sprchou, kuchynský kút, kúrenie a alternatívne aj kozub na varenie. Vnútorný dizajn sa dá prispôsobiť podľa predstáv a potrieb používateľa. Aby Ecocapsula mohla byť nezávislá od verejnej distribučnej siete elektrickej energie, svoju spotrebu pokrýva z výkonov solárnej a veternej minielektrárne. Pretože guľovitý tvar má najmenší povrch vo vzťahu k strate tepelnej energie, kapsula má tvar vajíčka.
Čo vyvoláva taký záujem o Ecocapsule?
Myslím si, že je za tým náš architektonický koncept. Istú rolu zohráva aj futuristický dizajn a nezávislosť od energetických zdrojov, pretože na rozdiel od klasického karavanu, ku ktorému niektorí náš projekt prirovnávajú, v Ecocapsule dokážete prežiť horúčavy i mráz takmer celý rok bez pripojenia na siete.
Z akých zdrojov sa zabezpečuje energia?
Elektrickú energiu zabezpečujú solárna membrána s fotovoltickými článkami na tele kapsuly a vysunutá vrtuľa. Po ukotvení domčeka sa hneď inštaluje veterná turbína. Elektrická energia sa skladuje v batérii umiestnenej v podlahovej časti a má kapacitu 10,5 kWh, čo je pomerne dosť. Tým, že sme našu bunku konštruovali pre jedného, maximálne dvoch ľudí, batéria vie zabezpečiť týždeň prežitia. Prirodzene, batéria sa medzitým stále dobíja.
Ako ste vyriešili zásobovanie vodou?
Po obvodovom plášti steká dažďová voda, ktorá sa zachytáva a čistí v tankoch v spodnej časti kapsuly. Získaná úžitková voda slúži na hygienu a v kuchyni. Súčasťou zásobníkov je aj zber odpadu z WC, takže zároveň tvoria ťažisko príbytku a udržujú jeho stabilitu.
Na rozdiel od elektrickej energie, zásobovanie vodou nevieme zabezpečiť na 100 %, preto je v kapsule čerpadlo a hadica. Napríklad v Holandsku vieme z dažďa získať asi 45 % vody. Zvyšok sa musí čerpať, povedzme, z potoka či jazera.
Keďže ste Ecocapsulu navrhovali bez objednávky, dá sa aj v tomto prípade hovoriť o dialógu?
V rámci nášho štúdia určite, ale to je prirodzené, keďže ide o kolektívne dielo. Dialóg s klientom sa otvoril až po predstavení projektu; spätná väzba bola začiatkom klasického vzťahu medzi architektom a klientom. Vďaka dialógu sme kapsulu nielen dotiahli do finálnej podoby, ale pracujeme aj na jej ďalšej inovácii.
Rozhovor pripravil: Pavol Prikryl, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Nice architects
Rozhovor s Ing. arch. Tomášom Žáčkom, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 2/2016).
Uverejnila: ZVČ