Informácie o technológiách pre opravy ETICS sú nesystematické, zúžené na sanáciu trhlín omietky, riešenia nedostatkov estetického charakteru alebo mechanického poškodenia. Spôsob výberu sanácie poruchy ETICS je obvykle založený na subjektívnom rozhodovaní. Výskum, ktorý realizovali Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a jeho kolegyňa doc. Ing. Naďa Antošová, PhD., spočíval v mapovaní kritérií, podľa ktorých dochádza k výberu sanačného opatrenia a v prieskume ich dôležitosti. Pri voľbe sanácie boli využité výsledky z predchádzajúcej analýzy dostupných technológií a databáz sanačných opatrení. V experimente bola verifikovaná metodika výberu na základe preferovaných kritérií, s vyjadrením vplyvu sanačnej metódy na životnosť ETICS.
Ako uvádzajú odborníci, termín a forma sanácie konštrukcií súvisí predovšetkým s ich technickým stavom a skutočnou zostatkovou životnosťou. „Sanačné opatrenie je potrebné plánovať tak, aby si konštrukcia zachovala požadovanú mieru spoľahlivosti pri minimálnych nákladoch na údržbu, opravu či rekonštrukciu. V praxi sa väčšina technologických riešení na sanáciu ETICS začína plánovať až v období, keď sú na konštrukcii identifikované poruchy. V skutočnosti však náklady na sekundárne riešenia opravy, ochrany konštrukcií realizované pred začiatkom rozvoja konštrukčných a realizačných porúch sú zlomkom z nákladov vynaložených na celkovú rekonštrukciu alebo obnovu diela.“
Rovnaký princíp prístupu k problematike sa vzťahuje aj na konštrukciu kontaktných zatepľovacích systémov. Súčasný pohľad na riešenie nedostatkov ETICS je zúžený na oblasť identifikácie porúch, zisťovania príčin vzniku porúch a následné poučenie z príčin, ktoré spočíva v úprave normotvorných zásad (úprava zásad návrhu, úprava technologických predpisov, úprava zásad realizácie, údržby…). Informácie o technológiách opráv sú nesystematické, zúžené na sanáciu trhlín finálnej vrstvy, riešenia nedostatkov estetického charakteru, či nedostatkov mechanického poškodenia, konštatovali odborníci. Ak sa aj vyskytujú návrhy technológií opráv porúch ETICS, spôsob ich výberu je obvykle založený na subjektívnom rozhodovaní viac alebo menej erudovaného vlastníka či správcu objektu.
„Základnou hypotézou práce je výber vhodnej technológie sanácie pre konkrétny problém ETICS na základe viacerých faktorov, čo znamená na základe kritérií a podmienok uskutočnenia. Medzi jednotlivými kritériami existujú väzby a predpokladáme ich odraz vo výsledku. Často však pôsobia protichodne, navzájom sa vylučujú alebo sa prípadne kumulujú. Dosiahnutie ich prijateľného súladu je cieľom v efektívnom návrhu. Každé z kritérií si vyžaduje hlbší rozbor, zrozumiteľné vyjadrenie obsahu, s možnosťou odpovedať na mieru splnenia kritéria, a vyjadrenie dôležitosti kritéria – váhy kritéria, pre stanovenie miery preferencie a dosiahnutie objektívneho či prijateľného súladu.“
Vstupné podmienky pre návrh v otázke použitia možných sanačných technológií sú zadefinované v databáze sanačných zásahov. Vstupné podmienky sú závislé od rozsahu poškodenia, skutočných tepelno-technických vlastností druhu poruchy, možnosti dosiahnutia kvality realizácie, dodržania klimatických podmienok počas realizácie opravy, možnosti zabezpečenia alebo predĺženia životnosti, dosiahnutia požadovaných alebo zlepšených tepelno-technických vlastností. Odborníci uvádzajú, že platí však zásada: Čím širšiemu intervalu podmienok bude návrh sanačného opatrenia vyhovovať, tým bude zaručená jeho vyššia funkčnosť.
Úvaha experimentu práce spočívala vo verifikácii metodiky, ktorá umožňuje rozhodovanie v procese plánovania a operatívneho riešenia porúch zatepľovacieho systému. Súbor kritérií je oklieštený podľa preferencie vyplývajúcej z výskumu: ekonomické ukazovatele vyjadrené v cene za každý vhodný sanačný zásah a možnosti zachovania alebo predĺženia životnosti existujúcej konštrukcie zateplenia.
Výberový objekt pre realizáciu overenia metodiky výberu mal aplikovanú konštrukciu dodatočného zateplenia bez bližšej špecifikácie. Z komparácie zistení s normovými požiadavkami vyplýva, že objekt s konštrukciou zateplenia vykazoval nedostatky v súvrství v nasledovnom rozsahu:
- Separácia finálnej úpravy od výstužnej vrstvy (tvorba vzduchových bublín v 35 % celkovej plochy).
- Povrchové trhliny v tvare Y.
- Priebežné trhliny kopírujúce polohu platní izolácie.
- Poduškový efekt.
Pre špecifikáciu použitých materiálov a technológii boli vykonané sondy do súvrstvia, ktoré preukázali použitý materiál a spôsob realizácie nasledovne:
- Podklad pod konštrukciu zateplenia tvorí tehlové murivo s dutinami.
- Izolačný materiál tvoril polystyrén v hrúbke 60 mm.
- Kotvenie izolantov s počtom kotiev 2 ks na 1m2 pri výške objektu do 9 m.
- Lepenie izolačných platní na terče, kedy spojovacia plocha izolácie s podkladom tvorí menej ako min. 40 % plochy.
- Absenciu diagonálnych mriežok v nárožiach okenných otvorov.
- Lokálne zistená nedostatočná kotevná dĺžka kotiev v podklade.
- Nesprávny spôsob realizácie výstužnej vrstvy, kedy výstužná mriežka nebola prekrytá maltou z oboch strán.
Vek zateplenia bol 20 rokov, pričom základná životnosť ETICS predstavuje 30 – 35rokov. Rozsah zaznamenaných anomálií predstavoval po podrobnej diagnostike od 30 do 50 % z celkovej plochy fasády. Funkčné a tepelno-technické kritériá konštrukcie ETICS nespĺňali súčasné platné požiadavky na zateplenie.
Základným očakávaním sanačného opatrenia je podľa odborníkov vyvážený pomer vynaložených investícií k životnosti zásahu. Návrh variantných sanačných opatrení vyplývajúci z prieskumu a diagnostiky je nasledovný:
- Totálna sanácia – rekonštrukcia stavebnej konštrukcie,
- Prídavná konštrukcia zateplenia, „doteplenie“ existujúceho ETICS – obnova existujúcej konštrukcie ETICS,
- Nová výstužná vrstva – oprava konštrukcie ETICS.
Do rozhodovacieho procesu vstupujú alternatívne technológie, pri ktorých sa predpokladá splnenie požadovaných technických kritérií na zateplenie a tiež realizovateľnosť v daných podmienkach (rekonštrukcia, obnova, oprava).
„Z experimentu by sme sa mohli domnievať, že výberový proces vykonaný na základe majoritného postavenia preferovaných kritérií prináša zrozumiteľný výsledok a jednoduchý model pre výber. Prvé dve alternatívy nevykazujú pri hodnotení vplyvu výberu sanačnej technológie na životnosť ETICS rozdiely. Tento stav je spôsobený zanedbateľným rozdielom vynaložených finančných prostriedkov na sanačné opatrenie a tiež okrajovými podmienkami, ktoré sú dané celkovou zostatkovou životnosťou stavby. Posledná alternatíva s najkratšou životnosťou vyžaduje najnižšie náklady a vzhľadom na celkový vek stavby nie je vhodné túto alternatívu prvoplánovo z výberu vylúčiť.“
Prvé dve alternatívy sa konečným efektom približujú k požiadavkám na energetickú náročnosť stavieb vyžadovanú k roku 2020. Zároveň je podľa odborníkov nutné poukázať na riziká realizácie vyplývajúce z namáhania existujúcej konštrukcie podkladu novým kotvením alebo dodatočným prikotvením. „Problematické môžu zostať riešenia detailov prekrytia konštrukcie strešným plášťom, klampiarskymi prvkami, posunutím líca okenných otvorov do vnútornej strany ostenia, a tým aj zmeny priebehu izočiar v týchto kritických detailoch. Ďalšie riziká vyplývajú z nedostatočných empirických pozorovaní a preukázaní životností sanačných opatrení alternatívy č. II a III. Predĺženie životnosti vyjadrené na základe finančných nákladov je potom na úrovni teoretických predpokladov.“
Odborníci vyslovili záver, že na základe experimentálneho vyjadrenia vplyvu výberu sanačného opatrenia na životnosť ETICS je nutné konštatovať, že jednostupňový rozhodovací model podľa preferovaných kritérií nie je možné považovať za konečný a efektívny proces. „Potvrdila sa základná hypotéza potreby multikriteriálneho rozhodovania, kedy je v rozhodovacom procese potrebné zohľadniť ďalšie fyzikálne, technické a technologické kritéria, a vstupné okrajové podmienky aj napriek skutočnosti, že v prieskume boli vyhodnotené ako kritériá s minimálnou dôležitosťou.“
Informácie a foto poskytol: Ing. Marek Petro, PhD. z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
Viac informácií o stavbách od Ing. Mareka Petra, PhD. na našom portáli