Podľa prof. Ing. Dušana Petráša, PhD., zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, budova s takmer nulovou potrebou energie predstavuje spotrebu energie blízku k nule. Mala by byť zabezpečená v prvom rade z obnoviteľných zdrojov energie. Pritom už raz vyrobená energia by sa mala v čo najväčšej miere zhodnocovať, teda najskôr akumulovať, následne prostredníctvom výmenníkov so spätným získavaním tepla udržiavať v interiéroch budov.
Vysoká kvalita života nie je možné bez toho, aby sme nespotrebovávali energiu. Svetová spotreba energie bude určite narastať aj v rozvojových krajinách. Slovensko je štvrtou energeticky najnáročnejšou krajinou Európskej únie – 349 kgoe/1000 € HDP = 2,4 násobok priemeru EÚ. Vysoký podiel energeticky náročného priemyslu na HDP. Rozsiahly potenciál úspor energie v domácnostiach: doprava 32 %, priemysel 25 % a budovy 40 %.
Budovy predstavujú v energetickej bilancii národného hospodárstva najvýznamnejšieho spotrebiteľa energie. V súčasnosti sa tie hodnoty v rámci EÚ odhadujú na 40 %. V tejto súvislosti prijala Európska komisia plán do roku 2020, a to znížiť emisie skleníkových plynov o 20 %, znížiť spotrebu energie v budovách o 20 % a zvýšiť podiel využívania obnoviteľných zdrojov energie na 20 %.
Európsky parlament to posunul do ďalšej desaťročnice, t. j. v roku 2030 by mal byť podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ 32 %. Od 1. 1. 2021 by mali byť všetky budovy postavené s takmer nulovou potrebou energie. Týka sa to budov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, ako sú školy, nemocnice, administratívne budovy… Takéto budovy by sa mali stavať od 1. 1. 2019. Návratnosť veľkej väčšiny či už stavebných komponentov, ale najmä tých technologických, nie je menej ako 20 okov, a to už je aj na hrane ich životnosti. Podľa revidovanej smernice EPBD (2010/31/EC)s všetky nové budovy musia byť do konca roku 2020 „budovami s takmer s nulovou spotrebou energie“.
Dikcia zákona č. 300/2012 Z.z. EPBD sa prevzala do slovenskej legislatívy prostredníctvom zákona 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. V roku 2012 bol prijatý nový zákon č. 300/2012 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. Zákon č. 555/2005 Z. z. sa vykonáva vyhláškou č. 364/2012. Táto vyhláška definuje budovu s takmer nulovou spotrebou energie ako budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.
Ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy je primárna energia, ktorá sa určí z množstva dodanej energie do technického systému budovy cez systémovú hranicu podľa jednotlivých miest spotreby a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie. Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov, ktorými sa cez systémovú hranicu zásobujú technické zariadenia na uspokojenie potrieb energie v budove na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie, chladenie a osvetlenie.
Energetický audit je povinný mať: podnik s viac ako 250 zamestnancami alebo ročným obratom 50 mil. EUR raz za 4 roky; podniky a organizácie, ktoré žiadajú podporu na energetické projekty; podniky, ktoré budujú alebo rekonštruujú zdroje elektriny alebo tepla
Energetická certifikácia je povinná: pri dokončení novej budovy ku kolaudácii; pri významnej obnove existujúcej budovy; pri predaji a prenájme; energetické hodnotenie na stavebné povolenie.
Budovy s takmer nulovou potrebou energie musia mať veľmi kvalitne urobený „obal“. Ten musí byť náležite zateplený a s maximálnymi hodnotami tepelného odporu transparentných častí, na úrovni 15 – 20 cm. Strecha musí mať hrúbku 25 – 30 cm, podlaha 10 – 15 cm, podľa toho, kde sa nachádza. Zasklenie by malo byť jednoznačne trojsklo, v žiadnom prípade nie dvojité. Dokonca niektoré popredné firmy už začínajú vyrábať okná so štyrmi sklami. To všetko sa dá zrealizovať na novom objekte, avšak je dosť náročné predstaviť si to na existujúcom objekte, ktorý chcete obnoviť, pretože tam je veľmi veľa priestorových, konštrukčných obmedzení a veľa detailov.
Zisk energie cez slnečné žiarenie by malo byť viac ako 50 %. Ideálne je mať vonkajšie žalúzie, ktoré v noci eliminujú tepelnú stratu a cez deň sa ich otvorením využíva lacné slnečné žiarenie. Následne sa robia technické systémy. Takáto budova musí byť úplne vzduchotesná. V takom prípade ako keby sa nepočítalo s podlahovým kúrením a chladením v strope. Sálavé systémy sa môžu použiť iba ako doplnkové. Tým pádom sa do týchto budov navrhuje vzduchotechnika. Bude sa využívať konštatné teplo zeme. Dôležitú úlohu zohrávajú práve výmenníky tepla (zariadenia na spätné získavanie tepla. Budovy s takmer nulovou potrebou energie budú potrebovať energetické nosiče. Je však otázne, ako budú využité, ako budú vyrobené, z akého paliva, ako budú transformované na teplo alebo elektrinu.
Tému pod názvom Budovy s takmer nulovou potrebou energie prezentoval prof. Dušan Petráš vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE 28. 6. 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Organizátorom podujatia je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR. Podujatie moderovala Zuzana Hajdu z NCP VaT pri CVTI SR.
Prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., pedagóg a špičkový manažér, expert, vedúci Katedry technických zariadení budov na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a súčasne prezident Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností (ZSVTS). Jeho profesijné zameranie je orientované na znižovanie spotreby energie pri prevádzke budov a tvorbu zdravého vnútorného prostredia v nich, čo sa dá docieliť správnym návrhom tak stavebnej časti, ako aj technických systémov využívajúcich hlavne obnoviteľné zdroje energie. Je predsedom Slovenskej spoločnosti pre techniku prostredia, členom ASHRAE – American Society of HVAC, členom ISIAQ – International Society of Indoor Air Quality. Od roku 2002 pôsobil 3 roky ako prezident REHVA – Representativive European Federation of HVAC v Bruseli. Od roku 2011 je prezidentom Zväzu slovenských vedeckotechnických spoločností – ZSVTS. V roku 2017 bol zvolený za člena Výkonného výboru FEANI. Medzi jeho najvýznamnejšie ocenenia patrí čestné členstvo ASHRAE Fellow (2015, Chicago), Zlatá medaila REHVA (2016, Aalborg), Medaila STU (2016, Bratislava) a Plaketa SAV (2011, Bratislava).
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR