Ponorí sa do hĺbky až tisíc metrov pod morom.
Robot OceanOneK. Zdroj: Frederic Osada a Teddy Seguin, DRASSM/Stanford University
Na Stanfordskej univerzite vytvorili robota, ktorý sa ponára k vrakom lodí a potopeným lietadlám tak, ako to ľudia nedokážu. Robot známy ako OceanOneK umožňuje ľudom cítiť sa ako podmorský prieskumník.
Vznik robota OceanOne
Myšlienka OceanOneK vznikla z túžby študovať koralové útesy v Červenom mori v hĺbkach, ktoré presahujú fyzické schopnosti potápačov. Stanfordský tím chcel vytvoriť niečo, čo by najviac pripomínalo ľudského potápača. Do robota integrovali umelú inteligenciu, pokročilú robotiku a haptickú (dotykovú) spätnú väzbu.
OceanOneK má humanoidnú hornú polovicu tela s rukami a očami, ktoré majú 3D videnie a zachytávajú podmorský svet v celom farebnom spektre. Na zadnej strane sa nachádza počítač a osem dýz, vďaka ktorým dokáže robot opatrne manévrovať pod vodou. Má aj haptický alebo dotykový systém spätnej väzby a stereoskopické videnie, ktoré vytvára neuveriteľne realistické pocity.
„Predstavte si, že sa pohybujete veľmi blízko nejakej úžasnej štruktúry v mori, a keď sa jej robot dotkne, v skutočnosti to cítite tiež,“ povedal profesor a riaditeľ laboratória Stanford Robotics Lab Oussam Khatib.
Robot meria asi jeden a pol metra a jeho „mozog“ zaznamenáva impulzy z objektov v jeho okolí. Na základe toho dokáže s koralovými alebo morom zvetranými artefaktmi zaobchádzať bez toho, aby ich zlomil alebo narušil. Človek vie robota manuálne ovládať, ten je ale navyše vybavený rôznymi senzormi a má v sebe nahrané algoritmy, takže môže fungovať aj autonómne.
Robot OceanOneK. Zdroj: Frederic Osada a Teddy Seguin, DRASSM/Stanford University
Čo skúma?
Predchodcom OceanOneK bol robot OceanOne, ktorý prvýkrát okúsil more v roku 2016 a preskúmal stroskotanú vlajkovú loď La Lune kráľa Ľudovíta XIV., ležiacu sto metrov pod hladinou v Stredozemnom mori pri Francúzsku. Vrak lode z roku 1664 bol až do toho času ľuďmi nedotknutý.
OceanOne sa dokázal ponoriť do hĺbky približne 200 metrov. Cieľom výskumníkov bolo dosiahnuť podmorskú hĺbku 500 metrov, čo sa začalo nespočetnými hodinami navrhovania, experimentovania a montáže v laboratóriu a pokračovalo desiatkami ponorov v Stanfordskom bazéne a plaveckými lekciami, ktoré musel robot absolvovať, kým sa stretol s nepredvídateľnosťou skutočného sveta. Vedci upravili jeho telo špeciálnou penou zo sklenených mikroguľôčok, ktoré majú vztlakové vlastnosti a zároveň sú schopné odolať obrovskému tlaku až do hĺbky jedného kilometra.
Khatib a jeho študenti sa spojili s podmorskými archeológmi a v septembri minulého roku (2021) spustili robota OceanOneK do vody po prvýkrát. Tím dokončil ďalšiu podmorskú expedíciu tento rok (2022) v júli.
Misia OceanOneK má dva ciele – preskúmať miesta, ktoré ešte nikto nenavštívil, a ukázať, že ľudský dotyk, víziu a interakciu možno priniesť aj z veľmi vzdialených miest. Robot doteraz preskúmal potopené lietadlo Beechcraft Baron F-GDPV, taliansky parník Le Francesco Crispi, rímsku loď z druhého storočia pri Korzike, lietadlo P-38 Lightning z druhej svetovej vojny a ponorku s názvom Le Protée.
Ich ďalšími cieľmi boli vraky Aléria a Crispi, ktoré ležia asi 500 metrov pod hladinou Stredozemného mora. Vedci sa k nim pokúšali priblížiť už v minulosti, ale vždy narazili na nejaký problém. Pri tohtoročnom ponore k Alérii sa vylepšenej verzii robota pod vedením tímu archeológov podarilo úspešne zhromaždiť niekoľko vzácnych starovekých váz a olejové lampy z obdobia Rímskej ríše. Výnimočné nálezy mali na svojom povrchu stále meno a štítok výrobcu. Tak sa ukázalo, ako precízne dokáže robot zaobchádzať s predmetmi, vyloviť ich a priniesť na hladinu.
Druhá cesta k vraku Crispi bola úspešná tiež. „Robot vysunul kameru do prasknutého trupu lode, pričom dával pozor, aby sa nedotkol prietržových hrán,“ opisuje Khatib. Morský biológ z ich tímu ho ovládal a dychtivo sledoval podmorské prostredie, ktoré vytvorili dlhoročné interakcie baktérií s kovovou loďou.
Čo prinesie budúcnosť
Bádatelia plánujú ďalšie expedície na rôzne miesta po celom svete vrátane hlbokých jazier, koralových útesov a archeologicky významných vrakov v hĺbkach ďaleko za hranicami ľudského dosahu. Vďaka OceanOneK máme možnosť lepšie preskúmať a pochopiť našu minulosť.
Na nadchádzajúcej misii budú vedci skúmať potopený parník v jazere Titicaca na hraniciach Peru a Bolívie. Nechcú však do budúcna ostať len na Zemi, ich snom je využiť robota aj vo vesmíre. Khatib uviedol, že Európska vesmírna agentúra už oň prejavila záujem.
„Robotické avatary budú vyhľadávať a získavať materiály, budovať infraštruktúru a vykonávať operácie nielen hlboko v oceánoch a baniach, ale aj na vrcholkoch hôr alebo vo vesmíre,“ uzatvára profesor.
