Základnými charakteristikami trosiek a ich možnosťami spracovania s cieľom využitia ich kovového a kovonosného potenciálu sa zaoberá projekt Možnosti získavania neželezných kovov recykláciou oceliarenských trosiek Olívie Kačalovej z Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach. Ide o víťaznú prácu v rámci Študentskej vedeckej odbornej konferencie METALURGIA 2018 v sekcii Environmentalistika.
Ako sa uvádza v abstrakte projektu, oceliarenská troska je vedľajší produkt pri výrobe ocele v kyslíkovom konvertore alebo v elektrickej oblúkovej peci, ktorá je často klasifikovaná aj ako odpad. V práci sa popisuje produkcia železa a ocele, ktorá je úzko spätá s produkciou trosky. Následne je charakterizovaná legislatíva v Európskej únii a na Slovensku, ktorá popisuje pojem vedľajší produkt, zaradenie trosiek do katalógu odpadov a ustanovuje platný zákon o nakladaní odpadov na Slovensku. V ďalšej časti sú popísané druhy trosiek, ich jednotlivé charakteristiky. Druhá kapitola sa zaoberá literárnym prehľadom vo výskume v oblasti získavania chrómu z FeCr trosky a trosky z výroby nehrdzavejúcej ocele. V experimentálnej časti práce je realizované lúhovanie trosiek. Cieľom experimentov je získanie poznatkov ohľadne správania sa trosky v kyslom, zásaditom prostredí a následná aplikácia intenzifikačnej metódy žíhania v kombinácii s lúhovaním v destilovanej vode. V závere sú zhrnuté dedukcie, vyplývajúce z podstaty práce a následné uberanie práce v experimentálnej časti.
Spracovanie výluhov po lúhovaní ušľachtilých kovov z elektroodpadov je prácou Matúša Szabóa, (Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach), ktorý skončil na druhom mieste. Práca pojednáva o spracovaní výluhov ušľachtilých kovov z elektroodpadu. Medzi ušľachtilé kovy patrí zlato, striebro a kovy platinovej skupiny. Táto práca je rozdelená na 4 kapitoly. Prvá hovorí o všeobecných vlastnostiach jednotlivých kovov. Druhá kapitola pojednáva o elektroodpade a jeho zaradení v legislatívnom rámci. V tretej kapitole sa nachádza hydrometalurgické spracovanie kovov, na ktoré nadväzuje aplikácia jednej alebo viacerých extrakčných metód. V predposlednej časti sa nachádza súčasný stav vo výskume, konkrétne čo sa týka metódy zrážania. Experimentálna časť popisuje praktické využitie metódy zrážania na konkrétnom roztoku tiosíranu.
3. miesto patrí Valentíne Bercikovej (Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach) s jej projektom Spracovanie vrchného steru vznikajúceho v procese kusového žiarového zinkovania. V popise sa uvádza, že zinok je jeden z najvyhľadávanejších kovov v súčasnosti, a to hlavne kvôli jeho vlastnostiam. Viac ako 50 % vyprodukovaného zinku putuje na pozinkovanie ocele. Pozinkovanie ocele je protikorózna ochrana materiálu pred oxidáciou. Práve žiarové zinkovanie sa radí medzi moderný trend pozinkovania ocele. Je veľmi dôležité podotknúť, že aj pri tomto technologickom procese vzniká odpad ako tvrdý zinok či zinkový ster, ktorý obsahuje až do 90 % Zn. Veľká časť vyprodukovaného odpadu sa používa na opätovné spracovanie a výrobu zinku.
Čo sa týka najlepšej práce študenta inžinierskeho štúdia, zabodoval Jakub Kurian (Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach) s jeho prácou Získavanie chrómu z roztokov pomocou elektrokoagulácie – optimalizácia procesu. Práca je zameraná na optimalizáciou procesu získavania chrómu z výluhov trosky vznikajúcej pri výrobe ferozliatin a nerezovej oceli. Do Európy je dovážaných 45 % chrómu. Chróm je strategickým kovom pre metalurgiu, a to kvôli odolnosti voči korózii. Získavanie chrómu z odpadových vôd či trosky môže prispieť k zvýšeniu kvality životného prostredia, ale taktiež k zapracovaniu recyklovaného kovu do ďalšej produkcie.
V kategórii najlepšej bakalárskej práce uspela Daniela Pancáková (Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach) – Možnosti recyklácie LED svetelnej techniky. Výroba LED svetelnej a osvetľovacej techniky je jednou z najrýchlejšie rastúcich vo svete elektrických a elektronických zariadení, konštatuje sa v popise projektu. Požiadavky na rôzne LED osvetlenie sa počas predchádzajúceho desaťročia výrazne zvýšili, hlavne vďaka úsporám energie, životnosti a absencii ortuti. Technologická inovácia, ako aj rozširovanie trhu naďalej urýchľujú výmenu zariadení vedúcich k zvýšeniu množstva tohto druhu odpadu. Jej recyklácia nie je dôležitou otázkou len z hľadiska spracovania odpadu, ale aj obnovy cenných materiálov, ktoré predstavujú v LED zariadeniach významné množstvo. Neodmysliteľnou súčasťou LED svetelného zdroja je LED dióda, ktorá je zdrojom šírenia svetla. Práca je zameraná na objasnenie pojmu LED svetelný zdroj, opísanie činností organizácií Ekolamp na Slovensku a EucoLight v Európskej únii a charakterizácii recyklačných technológií slovenských spoločností (Arguss, s. r. o, Bomat, s. r. o), ako aj európskych (LightCycle, LightRec, Recolight, Récylum). V tejto súvislosti je v práci zahrnutá aj výskumná oblasť recyklácie získavaním gália a india z LED diód mechanicko-chemicko-tepelnou a vákuovou pyrolytickou metódou. Na základe získaných informácií je v záverečnej časti uvedený teoretický návrh riešenia recyklácie LED svetelnej techniky.
Súťaž METALURGIA 2018 usporadúva Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach, ktorá tak nadväzuje na svoju dobrú, už niekoľkoročnú tradíciu. Súťažné práce študentov v rámci vedeckej odbornej činnosti boli predstavené na Študentskej vedeckej odbornej konferencii, ktorá sa uskutočnila 11. apríla 2018.
Informácie poskytla: doc. RNDr. Mária Heželová, PhD., Technická univerzita v Košiciach, Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ