Tím z VUJE, a. s., získal ocenenie v kategórii Vedecko-technický tím roka za podporu pri spúšťaní 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Ocenenie Cena za vedu a techniku 2023 v kategórii Vedecko-technický tím roka získal tím z VUJE, a. s., pod vedením Ing. Jozefa Kureka. Zdroj: CVTI SR, Autor fotografie: VUJE, a. s.
Inžinier Jozef Kurek vedie 15-členný tím špičkových odborníkov zo spoločnosti VUJE, a. s. Spolu sa podieľali na projekte vedecko-technickej podpory Slovenských elektrární, a. s. (SE), pri spúšťaní 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce (JE Mochovce). Nový jadrový blok v Mochovciach pokryje takmer 13 percent celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Z pohľadu výroby elektriny sa tak krajina už tento rok stáva energeticky sebestačnou. Aj vďaka tímu z VUJE, a. s., sú Mochovce „príbehom úspechu“, ako sa o spustení 3. bloku a dostavbe 4. bloku vyjadril Rafael Grossi, riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) počas novembrovej návštevy v Mochovciach.
Mochovce produkujú čistú energiu pre Slovensko, ale aj pre celú Európu. Keď sa spustí štvrtý blok, budete ju môcť vyvážať. Je to príbeh úspechu. Harmonogram nám umožňuje predpokladať, že už v roku 2025 budeme profitovať z energie vyrobenej vo štvrtom bloku.
Členovia tímu majú za sebou dlhoročné skúsenosti v oblasti jadrovej energetiky, poniektorí sa podieľali ešte na spúšťaní jadrových elektrární v 80. rokoch 20. storočia. Za poskytovanie vedecko-technickej podpory Slovenským elektrárňam (SE) pri spúšťaní 3. bloku JE Mochovce, na ktorom pracovali 14 rokov, im bola v piatok udelená Cena za vedu a techniku 2023 v kategórii Vedecko-technický tím roka.
Na otázky portálu VEDA NA DOSAH odpovedal Ing. Martin Prachár, zástupca vedúceho skupiny vedecko-technickej podpory spúšťania MO34 (SVTPS). V rozhovore sa okrem iného dočítate, s akými výzvami sa museli členovia tímu pri spúšťaní 3. bloku JE Mochovce popasovať, aké sú inovácie v oblasti jadrovej energetiky či ako sú naše jadrové elektrárne „zodolnené” pre prípad zemetrasenia.
Ing. Jozef Kurek (vpravo) a Ing. Martin Prachár (vľavo) počas slávnostného odovzdávania ocenenia Cena za vedu a techniku 2023 v kategórii Vedecko-technický tím roka. Zdroj: Marián Zelenák, CVTI SR
Spolu s kolegami ste získali ocenenie v kategórii Vedecko-technický tím roka za vedecko-technickú podporu SE, a. s., počas prípravy, realizácie a vyhodnotenia spúšťania 3. bloku JE Mochovce. Ako by ste laikovi vysvetlili, čo všetko ste mali na starosti v súvislosti so spúšťaním 3. bloku JE Mochovce?
Počas prípravy spúšťania sme mali na starosti posudzovanie programov neaktívnych skúšok bezpečnostných systémov a všetkých programov skúšok fyzikálneho a energetického spúšťania pred ich schválením SE, a. s. Posudzovali sme ich v prvom rade z hľadiska jadrovej bezpečnosti, t. j. kontrolovali sme, či sa v nich nachádza overenie všetkých parametrov a funkcií zariadení definovaných v dokumente Požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia MO34. Ďalej sme ich posudzovali z hľadiska vedecko-technickej úrovne, čiže či zodpovedajú súčasnému stavu vývoja jadrovej energetiky a či sú v nich premietnuté skúsenosti zo spúšťania iných blokov s reaktormi typu VVER-440.
Pokiaľ bolo nutné z nejakých dôvodov urobiť v programe skúšky odchýlky od východiskového stavu zariadenia jadrového bloku alebo postupu vykonávania skúšky, boli na to potrebné naše posúdenie a náš súhlas.
Počas realizácie spúšťania sme mali na starosti formou nepretržitej zmenovej služby na blokovej dozorni 3. bloku nezávislý dohľad nad dodržiavaním jadrovej bezpečnosti, teda či sa parametre a zariadenia 3. bloku nachádzajú v rozsahu a stave danom dokumentom Limity a podmienky bezpečnej prevádzky (LaP) 3. bloku JE Mochovce, a nezávislý dohľad nad tým, či spúšťanie prebieha v súlade so schválenou spúšťacou dokumentáciou, t. j. či sú jednotlivé skúšky fyzikálneho a energetického spúšťania realizované v poradí stanovenom schváleným harmonogramom spúšťania 3. bloku a presne podľa schválených programov skúšok. Pokiaľ bolo nutné z nejakých dôvodov urobiť v programe skúšky odchýlky od východiskového stavu zariadenia jadrového bloku alebo postupu vykonávania skúšky, boli na to potrebné naše posúdenie a náš súhlas.
Počas vyhodnocovania spúšťania sme mali na starosti predovšetkým posudzovanie výsledkov a kontrolu protokolov z jednotlivých skúšok fyzikálneho a energetického spúšťania pred ich vydaním. Ďalej sme mali na starosti vypracovanie nezávislých hodnotení jednotlivých etáp a podetáp fyzikálneho a energetického spúšťania, ktoré boli spolu s hodnoteniami vypracovanými SE, a. s., odovzdané Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ÚJD SR) ako podklad na vydanie súhlasu na prechod do ďalšej etapy/podetapy spúšťania.
Záverečné skúšky energetického spúšťania 3. bloku JE Mochovce prebiehali na prelome septembra a októbra. Po nich nasledoval 144-hodinový preukazný chod. Kedy bude 3. blok oficiálne spustený?
Preukazný 144-hodinový chod 3. bloku bol ukončený v sobotu 14. októbra 10 minút po polnoci. Tým bolo ukončené energetické spúšťanie a odvtedy je 3. blok JE Mochovce oficiálne považovaný za spustený. V organizácii prevádzkovateľa JE MO34 prešla zodpovednosť za 3. blok z útvaru spúšťania MO34 plne na útvar prevádzky EMO. Povolenie na prevádzku 3. bloku vydá ÚJD SR na základe záverečného vyhodnotenia energetického spúšťania, ktoré bude vydané do 2 mesiacov od ukončenia energetického spúšťania (záverečné vyhodnotenie fyzikálneho spúšťania už bolo odovzdané). Do vydania povolenia na skúšobnú prevádzku budú vykonávané predprevádzkové testy podľa schváleného programu vypracovaného prevádzkovateľom JE MO34, ktoré sú zamerané na kvalitu výroby elektrickej energie (meranie účinnosti bloku, certifikácia primárnej a sekundárnej regulácie elektrického výkonu a pod.). Prevádzka JE sa začína skúšobnou prevádzkou. Po úspešnom vyhodnotení skúšobnej prevádzky bude 3. blok skolaudovaný v zmysle stavebného zákona a začne sa jeho komerčná prevádzka.
Preukazný 144-hodinový chod 3. bloku bol ukončený v sobotu 14. októbra 10 minút po polnoci. Tým bolo ukončené energetické spúšťanie a odvtedy je 3. blok JE Mochovce oficiálne považovaný za spustený.
Koľko členov má vedecko-technický tím, ktorého ste súčasťou, a z akých oblastí sú jeho odborníci? Ako dlho ste na tomto projekte aj s kolegami z tímu pracovali?
Ing. Jozef Kurek a členovia jeho tímu. Zdroj: VUJE
Náš tím má v súčasnosti 15 členov. Na tomto projekte sme pracovali od podpísania zmluvy medzi VUJE, a. s., a SE, a. s., v roku 2009, teda 14 rokov. Naši odborníci sú z oblastí jadrovej fyziky, jadrového inžinierstva, termohydrauliky, spúšťania a prevádzky jadrových elektrární.
Ing. Jozef Kurek a vedecko-technický tím z VUJE, a. s., v zložení:
Ing. Martin Prachár; Ing. Marcel Maixner; Ing. Juraj Rohár; Ing. Andrej Roži; Ing. Rastislav Šeliga; Ing. Martin Marke; Ing. Jozef Hermanský, PhD.; Ing. Igor Košuth; Ing. Marián Sedláček; Ing. Štefan Rohár; Ing. Vincent Petényi, CSc.; Ing. Jozef Čápka; Ing. Anton Pajtinka a Ing. Blažej Lošonský.
Spoločnosť VUJE, a. s., v ktorej pôsobíte, sa zaoberá aj inováciami. Tohtoročný Týždeň vedy a techniky 2023 nesie motto Po kroku k pokroku. Spoločnosť, v ktorej pôsobíte, má za sebou viac ako 40-ročnú históriu. Ako by ste zhodnotili pokroky v oblasti jadrovej energetiky a aké sú inovácie v tejto oblasti?
Spoločnosť VUJE, a. s., sa od začiatku svojho založenia zameriava na bezpečnosť projektu a prevádzky jadrových elektrární. Už na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia vypracovala naša spoločnosť stratégiu zvýšenia jadrovej bezpečnosti JE V-1 (prvej vodovodnej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach), ktorá bola vyžadovaná ešte bývalou Československou komisiou pre jadrovú bezpečnosť. V spolupráci so spoločnosťou Westinghouse bol vypracovaný i projekt technologických zmien a spoločnosť VUJE v konzorciu so spoločnosťou Siemens zabezpečila aj vykonanie rekonštrukčných prác počas odstávok obidvoch blokov JE V-1. Po tejto rekonštrukcii sa mohol prevádzkovateľ úspešne uchádzať o povolenie ÚJD SR na ďalšiu prevádzku týchto blokov – takmer až po dobu ich projektovej životnosti.
Spoločnosť VUJE, a. s., sa od začiatku svojho založenia zameriava na bezpečnosť projektu a prevádzky jadrových elektrární. Už na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia vypracovala naša spoločnosť stratégiu zvýšenia jadrovej bezpečnosti JE V-1 (prvej vodovodnej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach), ktorá bola vyžadovaná ešte bývalou Československou komisiou pre jadrovú bezpečnosť.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov využila spoločnosť VUJE, a. s., nadobudnuté skúsenosti pri realizácii programov zameraných na zvyšovanie jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti v projektoch rozostavaných blokov VVER 440 V213 (JE EMO12 a JE MO34). Koncepcia zvyšovania bezpečnosti týchto blokov vychádzala z odporúčaní špecialistov vydaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (vo Viedni).
Dosiahnutú úroveň bezpečnosti rekonštruovaných blokov JE EMO12 pomáhali hodnotiť odborníci, ktorých v rámci programu PHARE nominovala Európska komisia. V dobe pred uvádzaním JE EMO12 do prevádzky sa dal záver týchto špecialistov stručne zhrnúť konštatovaním, že bezpečnosť rekonštruovaných blokov je na úrovni dosahovanej v jadrových elektrárňach v západoeurópskych krajinách.
Ing. Jozef Kurek a jeho tím pri práci. Zdroj: CVTI SR
Po uvedení blokov EMO12 prebiehali prípravy na dostavbu 2 blokov JE MO34. Spoločnosť VUJE, a. s., aj pre tieto bloky rozpracovala stratégiu zvyšovania bezpečnosti, do ktorej boli premietnuté nové požiadavky na bezpečnosť projektu jadrových elektrární podľa bezpečnostných štandardov MAAE, resp. aj požiadaviek Asociácie západoeurópskych jadrových dozorných orgánov (WENRA) na bezpečnosť projektu jadrových elektrární.
V priebehu dostavby blokov MO34 boli požiadavky MAAE a WENRA na bezpečnosť projektu jadrových elektrární premietnuté aj do inovovanej slovenskej jadrovej legislatívy vydanej ÚJD SR (napr. nové požiadavky na schopnosť blokov riadiť ťažké havárie s prijateľnými radiačnými následkami na obyvateľstvo a vonkajšie prostredie). Do projektu MO34 boli okrem toho zapracované aj požiadavky Európskej komisie (EK) vydané počas komunikácie investora MO34 s EK (podľa zmluvy EURATOM), ktoré boli zamerané na preukázanie schopnosti blokov bezpečne riadiť udalosť po páde lietadla na zariadenia v lokalite elektrárne.
Úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky dosiahnutá v projekte blokov JE MO34 bola prezentovaná a úspešne obhájená počas procedúry tzv. stress testov, ktoré po havárii fukušimskej elektrárne zorganizovala Európska komisia v spolupráci s Európskym dozorným orgánom jadrovej bezpečnosti (ENSREG).
Úroveň jadrovej bezpečnosti dosiahnutá v projekte JE MO34 bola potom využívaná ako prototypová úroveň na tvorbu doplňujúcich programov zvyšovania bezpečnosti, ktoré boli realizované na všetkých blokoch jadrových elektrární prevádzkovaných na Slovensku (JE V-2 a JE EMO12).
Úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky dosiahnutá v projekte blokov JE MO34 bola prezentovaná a úspešne obhájená počas procedúry tzv. stress testov, ktoré po havárii fukušimskej elektrárne zorganizovala Európska komisia v spolupráci s Európskym dozorným orgánom jadrovej bezpečnosti (ENSREG).
Inovácie v oblasti jadrovej energetiky sú predovšetkým v oblasti vyššej bezpečnosti nových jadrových elektrární z hľadiska zvládnutia následkov ťažkých havárií, ďalej v oblasti dlhšej životnosti nových jadrových elektrární a v predĺžení doby práce jadrového paliva v aktívnej zóne reaktora, čo znižuje spotrebu čerstvého jadrového paliva. Najnovšou inováciou je vývoj tzv. malých modulárnych reaktorov, ktorých výkon je variabilný podľa počtu naskladaných modulov.
Pozrite si
Na webovej stránke spoločnosti VUJE sa píše, že máte za sebou aj množstvo medzinárodných úspechov v oblasti jadrovej energetiky, podpory a prevádzky prenosových a distribučných sústav. Podieľali ste sa i na projektoch v zahraničí? Ktorá spolupráca na vás urobila najväčší dojem a prečo?
Viacerí členovia nášho tímu sa pred začiatkom projektu s názvom Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce podieľali na príprave a realizácii spúšťania štyroch blokov jadrovej elektrárne Dukovany. Špecializovaný útvar VUJE v osemdesiatych rokoch zabezpečoval vedecko-technickú podporu pre prevádzkovateľa jadrovej elektrárne Dukovany zameranú na jadrovú bezpečnosť počas spúšťania. Zabezpečoval kontroly pripravenosti zariadení elektrárne na spúšťanie a počas aktívneho spúšťania bol tento útvar zodpovedný aj za realizáciu pracovných programov fyzikálneho a energetického spúšťania.
Ing. Jozef Kurek (vľavo) vedie 15-členný tím špičkových odborníkov. Zdroj: CVTI SR
K tomu je potrebné doplniť, že spúšťanie JE Dukovany prebiehalo v rovnakej dobe paralelne so spúšťaním jadrovej elektrárne V-2 v Jaslovských Bohuniciach, kde tím z VUJE v rovnakom rozsahu vykonával vedecko-technickú podporu aj pre prevádzkovateľa tejto elektrárne. V období po rozdelení ČSR sa niektorí členovia nášho tímu podieľali na spúšťaní dvoch blokov JE Temelín v ČR, resp. na projekte s názvom Obnova systému kontroly a riadenia JE Dukovany v ČR a pomáhali aj pri riešení problémov s poškodeným jadrovým palivom v čistiacom zariadení inštalovanom na druhom bloku JE Pakš v Maďarsku.
Viacerí členovia nášho tímu sa pred začiatkom projektu s názvom Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce podieľali na príprave a realizácii spúšťania štyroch blokov jadrovej elektrárne Dukovany. Špecializovaný útvar VUJE v osemdesiatych rokoch zabezpečoval vedecko-technickú podporu pre prevádzkovateľa jadrovej elektrárne Dukovany zameranú na jadrovú bezpečnosť počas spúšťania.
Spolupracovali ste počas príprav, realizácie a vyhodnocovania spúšťania 3. bloku aj s medzinárodnými organizáciami, napríklad s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu?
Priamo sme s nimi nespolupracovali. Dohliadali sme však na to, aby obsah bezpečnostných požiadaviek a bezpečnostných návodov vydaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a požiadavky Asociácie západoeurópskych jadrových dozorov (WENRA) boli premietnuté do spúšťacej dokumentácie.
Výstavba tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach sa začala v roku 1987. Zmenili sa počas 36 rokov normy a technické požiadavky? Je 3. blok z technologického hľadiska v niečom iný ako 1. a 2. blok?
Technické normy sa, samozrejme, zmenili – jednak prirodzenými inováciami a tiež postupnou harmonizáciou slovenských noriem (STN) s normami EÚ (EN). Taktiež sa zmenili požiadavky slovenskej jadrovej legislatívy – v roku 2004 bola vydaná novela Atómového zákona a v roku 2006 naň nadväzujúce vyhlášky ÚJD SR. Najväčšie zmeny v požiadavkách na jadrovú bezpečnosť a na manažment kvality nastali v roku 2011 novelizáciou príslušných vyhlášok ÚJD SR.
Vývoj úrovne jadrovej bezpečnosti 3. (aj 4.) bloku JE MO34 je stručne charakterizovaný v odpovedi na 4. otázku v tomto dokumente: v dobe uzatvorenia zmeny projektu 3. bloku bola úroveň jadrovej bezpečnosti v projekte 3. bloku vyššia, ako bola v projekte 1. a 2. bloku v dobe ukončenia ich výstavby. K tomu je potrebné hneď aj dodať, že využívaním inštitútu tzv. periodického hodnotenia bezpečnosti, ktorý je obsiahnutý v Atómovom zákone a v jeho vykonávacom predpise (ukladá prevádzkovateľom jadrovoenergetických zariadení pravidelne prehodnocovať jadrovú bezpečnosť svojich zariadení na základe nových požiadaviek jadrovej legislatívy a navrhovať program nápravných opatrení), došlo k postupnému zvyšovaniu bezpečnosti aj na 1. a 2. bloku JE EMO12 na úroveň dosiahnutú na 3. bloku.
Z hľadiska technologickej obsluhy zariadení je 3. blok JE Mochovce MO34 viac-menej rovnaký ako bloky 1 a 2. Určitý rozdiel je v sekundárnej časti, kde boli dodané zariadenia používané v talianskej energetike. Najväčší rozdiel je v systéme kontroly a riadenia, ktorý je novší a modernejší. Bloky 1 a 2 sú riadené klasicky pomocou tlačidiel, prepínačov a kľúčov na paneloch a pultoch blokovej dozorne a blokový informačný systém (BIS) poskytuje len informácie o stave zariadení a parametroch bloku. Oproti tomu je 3. blok štandardne riadený pomocou myši a klávesníc z operátorských staníc procesného informačného a riadiaceho systému (PICS) na blokovej dozorni. Panely a pulty riadenia systémov dôležitých pre bezpečnosť (SICS) slúžia ako záložný systém ovládania pre prípad výpadku systému PICS.
V súvislosti s dostavbou sa hovorilo aj o mnohých problémoch a vadách, ktoré bolo treba odstraňovať. Dostavba 3. bloku Mochoviec sa výrazne predražila a stála nakoniec 6,4 miliardy. Stretli ste sa s nejakými technickými problémami, ktoré bolo treba riešiť? Čo pre vás a váš tím predstavovalo najväčšiu výzvu?
Problémy a vady, ktoré boli prezentované v médiách, vznikli počas dostavby 3. bloku, ktorá bola riadená útvarom stavby MO34. Na ich odstránenie dohliada ÚJD SR. My sme partnerom útvaru spúšťania MO34 a riešili sme problémy súvisiace so spúšťaním 3. bloku počas jeho prípravy a realizácie.
Počas prípravy spúšťania išlo najmä o nedostatky v spúšťacej dokumentácii a zjavné neoptimálne nastavenie niektorých ochrán a blokád. Počas realizácie spúšťania išlo najmä o neočakávané výsledky skúšok v dôsledku neoptimálneho nastavenia niektorých regulátorov, ochrán a blokád. Najväčšou výzvou bolo nájsť riešenie problémov vzniknutých počas realizácie spúšťania v reálnom čase tak, aby to čo najmenej brzdilo postup spúšťacích prác.
Jadrová energia je čistá, bez emisií CO2 a výkonná. Napriek tomu má svojich odporcov, ktorí sa obávajú havárií a úniku rádioaktívnych látok do prostredia. Nemecko napríklad v tomto roku ukončilo prevádzku zvyšných jadrových elektrární, pôvodne ich bolo 17, dostavbu Mochoviec kritizovalo Rakúsko. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú obavy z jadrovej energie?
Odkázal by som im toto: Ako pre veľa iných vecí v našom živote, tak aj pre jadrovú energiu platí, že je dobrý sluha, ale zlý pán. Nemyslím si, že by sme sa však preto mali jadrovej energie vzdať – obzvlášť nie dnes, v čase snáh o znižovanie uhlíkovej stopy. Avšak je potrebné, aby celá spoločnosť jej riziká poznala a rešpektovala ich. To znamená predovšetkým prijímať opatrenia na minimalizáciu týchto rizík vo všetkých fázach života JE (projektovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie z prevádzky) a dôsledne kontrolovať (zo strany štátnych dozorných orgánov, profesijných organizácií aj verejnosti), či sú tieto opatrenia v praxi uplatňované. Ďalej je potrebné zvyšovať povedomie celej spoločnosti o jadrovej energii a všetkých jej aspektoch a transparentne komunikovať s verejnosťou predovšetkým v okolí JE.
Ako pre veľa iných vecí v našom živote, tak aj pre jadrovú energiu platí, že je dobrý sluha, ale zlý pán. Nemyslím si, že by sme sa však preto mali jadrovej energie vzdať – obzvlášť nie dnes, v čase snáh o znižovanie uhlíkovej stopy. Avšak je potrebné, aby celá spoločnosť jej riziká poznala a rešpektovala ich.
Tretí blok by mal slúžiť na výrobu energie ďalších 60 rokov, čo je dlhý čas. Ako prebieha dohľad nad jadrovou elektrárňou počas jej prevádzky? Čo všetko treba sledovať, aby bol zabezpečený bezproblémový chod?
V prvom rade je za bezpečnosť JE v zmysle Atómového zákona zodpovedný prevádzkovateľ. Ten musí zabezpečiť, aby boli procesy, zariadenia a ľudské zdroje v jadrovej elektrárni riadené s hlavnou prioritou zameranou na bezpečnosť. Základným bezpečnostným dokumentom JE počas uvádzania do prevádzky (spúšťania) a počas prevádzky sú Limity a podmienky bezpečnej prevádzky (LaP). Tie sú niečo ako ústava pre JE a obsahujú sadu limitov na hodnoty dôležitých parametrov bloku a na prevádzkyschopnosť systémov bloku dôležitých pre bezpečnosť. Pre prípad prekročenia limitných hodnôt parametrov stanovujú činnosti a čas na ich vykonanie. Plynutie LaP podlieha evidencii v JE a prevádzkovateľ je povinný podávať o tom hlásenie ÚJD SR. Prípadné porušenie LaP podlieha vyšetrovaniu zo strany ÚJD SR.
Základným bezpečnostným dokumentom JE počas uvádzania do prevádzky (spúšťania) a počas prevádzky sú Limity a podmienky bezpečnej prevádzky (LaP). Tie sú niečo ako ústava pre jadrovú elektráreň.
Blok je prevádzkovaný podľa prevádzkových predpisov, ktoré sú niečo ako zákony pre JE. Prevádzkové predpisy majú byť vypracované tak, aby pri ich dodržiavaní nedochádzalo k porušeniu LaP. Správnosť prevádzkových predpisov sa overuje počas spúšťania.
Ing. Martin Prachár, zástupca vedúceho skupiny vedecko-technickej podpory spúšťania MO34 (SVTPS) z VUJE, a. s., poskytol podrobné odpovede na naše otázky. Zdroj: CVTI SR
V druhom rade platí, že každá fáza života jadrovej elektrárne v zmysle Atómového zákona môže prebiehať len na základe povolenia. Tieto povolenia vydáva príslušný štátny dozorný orgán. Na Slovensku je pre oblasť jadrovej bezpečnosti dozorným orgánom ÚJD SR, pre oblasť ochrany pred ionizačným žiarením Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR). Povolenia sú vydávané na základe žiadosti doloženej predpísanou dokumentáciou v zmysle platnej legislatívy. Povolenie na prevádzku JE platí 10 rokov. Na jeho predĺženie je potrebné vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti a jeho výsledky predložiť ÚJD SR. Na základe predložených výsledkov ÚJD SR predĺži/nepredĺži povolenie na prevádzku na ďalších 10 rokov. Ak sa pri hodnotení zistia nedostatky, ÚJD SR v rozhodnutí o predĺžení povolenia na prevádzku určí spôsob a termíny nápravných opatrení.
V treťom rade Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ÚJD SR) zabezpečuje dohľad nad jadrovou elektrárňou prostredníctvom inšpektorov jadrovej bezpečnosti. Každá JE má prideleného lokalitného inšpektora, ktorý tam má svoje pracovisko a dohliada na bezpečnosť prevádzky JE na dennej báze. Okrem toho inšpektori ÚJD SR vykonávajú inšpekcie v JE zamerané na určitú oblasť v zmysle inšpekčného plánu alebo špecifické inšpekcie k aktuálnym úlohám. O výsledku týchto inšpekcií vystavujú zápisy. Pokiaľ zistia určité nedostatky, určia v zápise spôsob a termín odstránenia týchto nedostatkov.
Vo štvrtom rade sú v JE vykonávané previerky medzinárodnými organizáciami. Ide predovšetkým o inšpekcie MAAE na základe požiadania ÚJD SR. Ďalej sú to misie Svetového združenia prevádzkovateľov JE (WANO), ktorého členom sú aj SE, a. s., pričom v súčasnosti patria pod Parížske centrum WANO. Organizácia WANO bola vytvorená po havárii v Černobyle ako medzinárodná profesijná organizácia prevádzkovateľov JE za účelom zlepšovania bezpečnosti prevádzky JE.
Aké konštrukčné opatrenia musia byť zabezpečené, aby sa zamedzilo úniku rádioaktívnych látok do prostredia, a zabezpečila sa tak ochrana pred žiarením?
Konštrukčne ide o systém fyzických bariér v projekte JE, ktorý má zabrániť úniku rádioaktivity do životného prostredia. JE majú 4 fyzické bariéry, ktoré chránia pred šírením rádioaktivity. Sú to: 1. materiál palivových tabletiek (udržiava štiepne produkty v palive), 2. pokrytie paliva (má zabrániť prieniku štiepnych produktov do primárneho okruhu JE), 3. primárny okruh (tlaková hranica primárneho okruhu má zabrániť prieniku štiepnych produktov do ochrannej obálky), 4. ochranná obálka/kontajnment (má zabrániť prieniku rádioaktivity do životného prostredia).
Do projektu jadrovej elektrárne sú okrem zariadení na výrobu elektrickej energie zahrnuté aj bezpečnostné systémy, ktorých úlohou je zabrániť poškodeniu jednotlivých bariér v prípade výskytu rizík. Bezpečnostné systémy musia byť naprojektované tak, aby ich funkciu neohrozili vnútorné riziká (teploty, vlhkosť, tlak, radiácia a pod.) a ani externé riziká (zemetrasenia, záplavy, vietor). Všetko o riešení fyzických bariér a bezpečnostných systémov v projekte JE je analyzované a opísané v bezpečnostnej správe JE, ktorá je súčasťou každej žiadosti o vydanie povolenia (na umiestnenie JE, výstavbu JE, uvádzanie JE do prevádzky, prevádzku JE a vyraďovanie JE z prevádzky) a ktorá je s výnimkou citlivých údajov prístupná aj verejnosti.
Nedávno zasiahlo Slovensko zemetrasenie, ktoré spôsobilo pomerne veľké škody. Ako je jadrová elektráreň chránená napr. pred dôsledkami potenciálneho zemetrasenia, aby sa zabránilo havárii?
Všetky slovenské JE v lokalite Mochovce a v lokalite Jaslovské Bohunice boli dodatočne seizmicky zodolnené proti účinkom maximálneho zemetrasenia, ktoré sa potenciálne môže vyskytnúť za periódu 10 000 rokov. Parametre maximálneho zemetrasenia (max. zrýchlenie na povrchu terénu a frekvenčné charakteristiky zemetrasenia) boli vypracované v súčinnosti s Geofyzikálnym ústavom SAV osobitne pre každú lokalitu. Pri posudzovaní parametrov maximálneho seizmického ohrozenia ÚJD SR požiadal o pomoc MAAE a odporúčania misie špecialistov MAAE pre obidve lokality boli premietnuté do programov seizmického zodolnenia.
Všetky slovenské JE v lokalite Mochovce a v lokalite Jaslovské Bohunice boli dodatočne seizmicky zodolnené proti účinkom maximálneho zemetrasenia, ktoré sa potenciálne môže vyskytnúť za periódu 10 000 rokov.
Všetky komponenty a zariadenia bezpečnostných systémov použité v projekte musia byť kvalifikované na seizmické účinky (t. j. musí byť overené zachovanie ich požadovanej funkčnosti počas seizmickej udalosti). Znamená to, že primárny okruh, potrebná časť sekundárneho okruhu a bezpečnostné systémy odolajú zemetraseniu.
Blok má vyprojektovanú ochranu, ktorá automaticky odstaví blok (pri výskyte seizmickej udalosti s parametrami zemetrasenia v perióde približne 500 rokov) a činnosťou ochrany taktiež dôjde k zatvoreniu rýchločinných armatúr (zdvojených) na všetkých potrubných trasách prechádzajúcich cez hranicu seizmicky zodolnenej časti JE. Zvyšok stavby má dodatočnú stavebnú úpravu, aby pri prípadnom poškodení neohrozil seizmicky zodolnenú časť JE.
Ako sa monitorujú rádioaktívne žiarenie a emisie jadrovej elektrárne vo vode, vzduchu a v pôde? Aké sú opatrenia na ochranu okolitého obyvateľstva aj zamestnancov jadrovej elektrárne?
Monitorovanie je dvojúrovňové. Na prvej úrovni monitoruje výpuste rádioaktivity do životného prostredia prevádzkovateľ JE. Monitoruje sa aktivita médií v technologických systémoch JE, pracovného prostredia JE a tiež výpustí z JE do životného prostredia a rádioaktivity vzduchu a pôdy vo vybraných bodoch v okolí JE. Limity na výpuste rádioaktivity sú stanovené v už spomínanom dokumente LaP. V príslušných prevádzkových predpisoch sú definované akčné úrovne definujúce nápravné opatrenia pri ich prekročení s cieľom zabrániť prekročeniu limitných hodnôt výpustí rádioaktivity. V prípade nutnosti dôjde až k odstaveniu bloku. Na druhej úrovni monitoruje rádioaktivitu životného prostredia prostredníctvom siete meracích staníc Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
V prípade radiačnej nehody, resp. radiačnej havárie budú zavedené opatrenia na ochranu obyvateľov definované vonkajším havarijným plánom (ukrytie, evakuácia, užitie jódových profylaktík atď.) prostredníctvom civilnej ochrany MV SR.
Ochrana obyvateľstva a zamestnancov JE je dozorovaná ÚVZ SR, ktorý takisto schvaľuje LaP. Ochrana obyvateľov je zabezpečená tým, že nebudú prekročené hodnoty výpustí rádioaktivity do životného prostredia. V prípade radiačnej nehody, resp. radiačnej havárie budú zavedené opatrenia na ochranu obyvateľov definované vonkajším havarijným plánom (ukrytie, evakuácia, užitie jódových profylaktík atď.) prostredníctvom civilnej ochrany MV SR. Ochrana zamestnancov JE spočíva v monitorovaní vonkajšieho a vnútorného ožiarenia pracovníkov vstupujúcich do kontrolovaného pásma (priestor, v ktorom sa pracovníci môžu dostať do styku s rádioaktívnymi látkami) osobnými dozimetrami. V prípade radiačnej nehody, resp. radiačnej havárie budú zavedené opatrenia na ochranu všetkých zamestnancov JE definované vnútorným havarijným plánom.
Podieľate sa aj na vedecko-technickej podpore 4. bloku JE Mochovce? Kedy by mal byť uvedený do prevádzky 4. blok?
Áno, podieľame sa aj na vedecko-technickej podpore 4. bloku JE Mochovce. Ten je momentálne v etape neaktívnych skúšok. Podľa súčasného harmonogramu by mal byť spustený v roku 2025.
Záznam z podujatia odvysielala RTVS na Dvojke 18. novembra 2023 o 20.10 hod.
