Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

R.U.R. – Rossum’s Universal Robots

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto

Roboty sú čoraz inteligentnejšie a univerzálnejšie, pričom okrem ďalších výhod ich využitia aj znižujú náklady. A začínajú sa presadzovať v odvetviach, v ktorých to doteraz nebolo také bežné.

Bill Gates sa minulý rok zahral na proroka, keď predpovedal, že v horizonte 20 rokov príde mnoho ľudí o prácu. Jeho názor potvrdzujú aj vedci z Oxfordu, podľa ktorých až 47 % pracovných pozícií dokážu v tomto období obsadiť stroje. O svoju prácu by sa podľa odborníkov mali báť najmä ľudia zamestnaní v oblasti logistiky, dopravy, výroby, obchodu a služieb či administratívy. Mimo ohrozenia však nie sú ani zdravotníci, právnici či učitelia.

Už teraz roboty nahrádzajú ľudí v niektorých profesiách. Zatiaľ nejde o vysoké počty, ale s pribúdajúcimi technológiami sa vízia Billa Gatesa stáva čoraz reálnejšou.

Koniec ťahákov

Zdá sa, že sa zlaté časy opisovania pomaly študentom končia. Zatiaľ iba v Číne, kde sa každoročne zúčastňujeUstrážiť toľkých čínskych študentov pri skúške dokáže len dron. skúšky Gaokao až 10 miliónov čínskych študentov. Skúška sa považuje za najťažšiu na svete a jej úspešné absolvovanie otvára študentom dvere na univerzitu, a teda aj k lepšiemu životu. Preto sa na jej účastníkov vyvíja obrovský nátlak. Túžba uspieť je taká silná, že študenti zanechávajú klasické papierové ťaháky a hľadajú čo najsofistikovanejšie zariadenia (okuliare s fotoaparátom, pero s kamerou, slúchadlo v uchu), aby im pomohli Gaokao spraviť. V čínskom meste Luoyang vyvinuli špeciálne drony – dozorcov, aby študenti nemohli počas náročnej vstupnej skúšky podvádzať. Títo dozorcovia sa vznášajú vo výške pol kilometra a skenujú rádiové signály do vzdialenosti 500 km. V prípade, že dron zachytí akýkoľvek rádiový signál, obsluhujúci pracovník ho zameria a priletí bližšie k zdroju. Prichytiť podvodníka pri čine potom nie je nijaký problém.

Poštár dron

Drony môžu pripraviť o prácu aj švajčiarskych doručovateľov balíkov. Švajčiarska pošta a Swiss World Cargo (divízia náklad­nej le­tec­kej dop­ra­vy Swiss International Air Li­nes) sa roz­hod­li, že za­ve­dú do­ru­čo­va­nie to­va­ru bezpi­lot­ný­mi lie­tad­la­mi.
So za­ve­de­ním dro­nov na do­ru­čo­va­nie ba­lí­kov sa rá­ta v horizonte pia­tich ro­kov. Dov­te­dy by sa pod­ľa pred­pok­la­dov ma­li od­strá­niť rôz­ne le­gis­la­tív­ne pre­kážky a predĺžiť vý­drž ba­té­rií. V súčas­nos­ti kvadro­kop­té­ry Mat­ter­net ONE na jed­no na­bi­tie ba­té­rie une­sú maximál­ne za­ťa­ž 1 kg do vzdia­le­nos­ti viac ako 10 km.

Murári, traste sa!

Nedostatok murárov v juhozápadnej Austrálii sa stal pre M. Pivaca inšpiráciou. Po desiatich rokoch práce na Hadrián kladie vrstvy tehál podľa informácií prenášaných z 3D CAD výkresov.projekte robota-murára predstavil Austrálčan svetu robotického murára Hadriána. Meno mu dal po rímskom cisárovi Hadriánovi, ktorý sa zapísal do dejín aj ako veľký staviteľ. Robot v staviteľstve rímskeho cisára jednoznačne prevyšuje. Sta­čí mu nah­rať 3D plán bu­do­vy v niek­to­rom for­má­te CAD a bude sa ním ria­diť. Sám si vy­po­čí­ta po­lo­hu kaž­dej teh­ly, nareže si ju pod­ľa pot­re­by a pos­tup­ne kla­die na se­ba. Do­kon­ca ne­chá pries­tor aj na pot­ru­bie či káb­le. Ta­kým­to spô­so­bom do­ká­že po­lo­žiť prib­liž­ne ti­síc te­hál za ho­di­nu, vy­chá­dza to te­da na 3 až 4 se­kun­dy na jed­nu teh­lu. Základom Hadriána je kĺbové teleskopické rameno s dĺžkou 28 metrov, ktoré by malo byť súčasťou kolesového návesu nákladného auta, čo mu umožní jednoduchší pohyb zo staveniska na stavenisko. Laserový systém navádza hlavu ramena, aby dokázala presne umiestniť tehlu na svoje miesto. Tehly spája pomocou malty alebo lepidla striekaného z hlavy ramena pod tlakom. Robot tak pracuje asi 20-krát rýchlejšie ako ľudský murár a dom postaví za dva dni! Keď­že je schop­ný pra­co­vať až 24 ho­dín den­ne, za rok ta­kým­to tem­pom zvládne pos­ta­viť až 150 do­mov. Použitie robotického murára znižuje aj množstvo odpadu a zvyšuje bezpečnosť na stavenisku.

Bez volantu a bez pedálov

Ak raz prídu taxikári o prácu, môžu mať ťažké srdce aj na vývojárov spoločnosti Google. Tá totiž zača­la na verejnýchNájde si nadšencov prvé autonómne auto na svete? komunikáciách v oko­lí mes­ta Moun­tain View v ka­li­for­nskom Si­li­con Valley testovať vlas­tné vo­zi­dlá s pl­noauto­ma­ti­zo­va­ným ria­de­ním. Prototyp elektrického vozidla postavil výrobca automobilových súčiastok Roush Industries. Podľa Google je jeho auto pre dvoch cestujúcich prvým autonómnym vozidlom na svete. Testovacie vozidlá budú zatiaľ jazdiť rýchlosťou maximálne 40 kilometrov za hodinu a aj to iba v oblastiach, ktoré má firma dôkladne zmapované. Z bezpečnos­tných dô­vo­dov však v kaž­dom vo­zid­le mu­sí se­dieť aj vo­dič, kto­rý v prí­pa­de potreby za­siah­ne do ria­de­nia. Auto­nóm­ne auto­mo­bi­ly od Goog­lu sú navr­hnu­té inak, ako bol pô­vod­ný plán spo­loč­nos­ti spred ro­ka. Odstránili im totiž vo­lant, ply­no­vý a br­zdo­vý pe­dál, čím sa stali vôbec prvými vozidlami na svete, ktoré nemajú tieto doteraz nevyhnutné komponenty.

Opatrovateľský silák

Vedci z japonskej výskumnej inštitúcie RIKEN a zo Sumitomo Riko Company Limited vytvorili nového opatrovateľského robota a nazvali ho Robear. Nový robot dokáže preniesť pacienta z postele do invalidného vozíka alebo podopierať pacienta, ktorý síce dokáže kráčať, ale potrebuje pri tom pomoc. Robear váži 140 kilogramov a má schopnosť používať svoju silu jemným spôsobom. Jeho kĺby sa hýbu veľmi rýchlo, presne a sila prenášaná aktuátormi sa dá rýchlo preniesť späť do systému, čo mu umožňuje jemnejší pohyb. Vedci dúfajú, že Robear raz dokáže opatrovateľov pri zdvíhaní pacientov úplne nahradiť.

Vízie sa stávajú realitou

Nahrádzanie ľudí robotmi sa deje už teraz. Zatiaľ nejde o vysoké straty pracovných miest, ale s pribúdajúcimi technológiami a ich pokrokom sa vízia Billa Gatesa z úvodu článku stáva čoraz reálnejšou.

 

Spracoval: Pavol Prikryl, redakcia Quark

Foto: DronesX, Swiss Post, Fastbrick Robotics, Google, Riken

Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 9/2015).

Uverejnila: ZČ

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky