Začiatkom marca t. r. vláda schválila návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky na roky 2019 – 2021. Cieľom projektu je systematická ochrana a postupná obnova fondu audiovizuálneho dedičstva, ako aj jeho následné sprístupňovanie verejnosti.
Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedičstva a Slovensko
Cieľom tohto dohovoru je zabezpečiť ochranu európskeho audiovizuálneho dedičstva a jeho oceňovanie nielen ako istého druhu umenia, ale aj ako dokumentu minulosti prostredníctvom zhromažďovania, ochrany a sprístupňovania zvukovo-obrazového záznamu na kultúrne, vedecké a umelecké ciele vo verejnom záujme.
Slovenská republika podpísala tento dohovor 17. februára 2003. Dohovor okrem iného predpokladá vznik zákonného depozitu zvukovo-obrazových záznamov – audiovizuálií, a to tak, aby sa zamedzilo nenahraditeľným stratám kultúrnych a historických hodnôt, ktoré audiovizuálie predstavujú alebo obsahujú. Slovenská republika sa ratifikáciou Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie v roku 2006 prihlásila k zodpovednosti za ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva. V ten istý rok bol v gescii rezortu kultúry spustený Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky zameraný na záchranu, obnovu a sprístupňovanie slovenských kinematografických a audiovizuálnych diel. Vzhľadom na neustály vývoj v oblasti audiovízie a potrebu finančného zabezpečenia súvisiacich činností sa projekt periodicky aktualizuje a dopĺňa o konkrétne úlohy.
Ako to prebieha
Obnova audiovizuálneho dedičstva prechádza základnými siedmimi fázami – od diagnostiky, ošetrovania, obnovy, deponovania, evidencie, katalogizácie a sprístupňovania po záverečnú digitalizáciu. Technologicky najzložitejším procesom je deponovanie, čiže uschovávanie materiálu, ktoré sa riadi dodržiavaním prísnych pravidiel upravujúcich nakladanie s nebezpečnými horľavými a výbušnými materiálmi.
Aktuálny stav audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky
V súčasnosti neexistujú komplexné informácie o množstve materiálov, ktoré by mohli tvoriť audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky. Existuje však celý rad štátnych, verejných i súkromných inštitúcií, ktoré majú vo svojich zbierkach audiovizuálne či zvukové materiály, ktoré môžu mať umeleckú hodnotu, v každom prípade však majú hodnotu dokumentačnú a tiež hodnotu historických materiálov. V úvodnej fáze realizácie projektu bolo jednou z najdôležitejších úloh inventarizovať audiovizuálne dedičstvo v správe štátnych a verejných inštitúcií a následne vytvoriť podmienky na ochranu audiovizuálneho dedičstva, ktoré sa nachádza v súkromnom vlastníctve.
Slovenský filmový ústav ako príklad
K najaktuálnejším úlohám projektu v nasledujúcom dvojročnom období patrí riešenie priestorov pre deponovanie filmových materiálov a zabezpečenie dodávateľa laboratórneho spracovania filmových materiálov. V rokoch 2019 – 2021 plánuje napríklad Slovenský filmový ústav (SFÚ) obnoviť 300 tisíc metrov čiernobieleho a farebného filmového materiálu ku krátkometrážnym, stredometrážnym a dlhometrážnym slovenským audiovizuálnym dielam. Z celkového objemu existujúcej metráže filmového materiálu takmer 3,8 milióna metrov v zbierkach SFÚ je potrebné obnoviť ešte 1,5 milióna metrov filmového materiálu pri súčasnom objeme existujúcich filmových materiálov v zbierkach SFÚ.
Projekt sa v tomto období dostáva do svojej druhej polovice a jeho priebežné plnenie je vo vládou schválenom materiáli definované ako nanajvýš uspokojujúce. Aktualizácia projektu je tak z hľadiska predpokladanej dĺžky jeho trvania do roku 2033 pozitívnym medzníkom a tvorí základ pre úspešné plnenie úloh v nasledujúcom období.
Informácie poskytol: Slovenský filmový ústav a Ministerstvo kultúry SR
Redigovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR
Ďalší zdroj: Projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky
