Centrum vedecko-technických informácií SR, ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, je národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie a vedeckou knižnicou Slovenskej republiky so zameraním na technické odbory a vybrané oblasti prírodných, ekonomických a sociálnych vied. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumno-vývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.
História Centra vedecko-technických informácií SR, ktoré si v týchto dňoch pripomína 80. výročie založenia, sa začala písať v roku 1938, keď vznikla knižnica ako formujúca sa súčasť Štátnej vysokej školy technickej Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Škola bola v súvislosti s dejinnými udalosťami presťahovaná najskôr do Prešova, potom do Martina, až napokon zakotvila v Bratislave. Do roku 1951 knižnica pôsobila pod názvom Slovenská technická knižnica. V rokoch 1951 – 1961 bola vyčlenená zo štátnej vysokej školy a ustanovená ako samostatná verejná vedecká knižnica pod názvom Ústredná technická knižnica. V rokoch 1961 – 1992 sa vrátila k názvu Slovenská technická knižnica. V roku 1996 bola premenovaná na Centrum vedecko-technických informácií SR.
Zľava: prof. Ján Turňa, Ján Sedlák, David Horký
Centrum vedecko-technických informácií (CVTI SR), pri príležitosti 80. výročia usporiadalo viacero podujatí a medzi nimi aj odborné diskusné fórum, ktoré sa uskutočnilo dňa 28. novembra 2018 v CVTI SR pre širšiu verejnosť. Zúčastnení mali možnosť zdieľať svoje skúsenosti a spoločne hľadať odpovede na aktuálne otázky v oblasti podpory vedy a výskumu.
Diskusné fórum bolo zamerané na tri dôležité oblasti. Na programe bola problematika otvoreného publikovania, transfer technológií a postavenie Slovenskej republiky v Európskom výskumnom priestore.
Generálny riaditeľ CVTI SR prof. Ján Turňa v úvodnom príhovore okrem iného uviedol, že preto zvolili diskusnú formu podujatia, aby pripomenutím práce Centra vedecko-technických informácií SR zvýraznili nielen aspekty jeho činnosti, ale aby závery mohli slúžiť ako podklad pre ďalšiu prácu.
Prvý blok pod názvom: „Na ceste od predplatného k otvoreným informačným zdrojom“ moderoval Jozef Dzivák, riaditeľ sekcie Vedecká knižnica CVTI SR. V panelovej diskusii vystúpili: prof. Ján Turňa, CVTI SR, Ján Sedlák, Biomedicínske centrum SAV a David Horký, Clarivate Analytics.
CVTI SR je poskytovateľom prístupov do licencovaných elektronických informačných zdrojov (EIZ), ktoré majú význam pre slovenskú vedu. Účastníci v debate rozobrali otázku, ako vedci vo svojej praxi využívajú prístup k vedeckým informačným zdrojom, či už v rámci vedeckého bádania alebo pri vydávaní vedeckých časopisov. V rámci špecializovanej Vedeckej knižnice CVTI SR bola zriadená Kontaktná kancelária pre Open Access.
Pri otázkach otvoreného prístupu sa diskutujúci zhodli, že otvorené informačné zdroje budú po roku 2020 nevyhnutné. V tejto súvislosti by však nemalo dôjsť k zníženiu kvality vedeckých výstupov. Ukazuje sa, že v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné riešiť predovšetkým otázku financovia tzv. APC (Article Processing Charge), teda poplatkov za vydanie článku. Otvorená veda bude znamenať aj zmeny v bibliometrických systémoch hodnotenia vedy.
Druhý blok nazvaný „Ako dosiahnuť využitie výsledkov slovenskej vedy v praxi?“ sa zaoberal témou duševného vlastníctva, jeho ochrany a následnej komercializácie. Tému otvoril a moderoval Miroslav Kubiš, vedúci Odboru transferu technológií CVTI SR a zástupca Centra transferu technológií CVTI SR. Pripomenul, že pred rokmi vznikla idea založenia podpornej inštitúcie, ktorá by pomohla rozbehnúť transfer technológií (TT) na Slovensku. CVTI SR bolo v roku 2010 poverené implementáciou národného projektu NITT.SK a v rámci neho sa začali budovať podporné prvky a vhodná infraštruktúra, aby sa TT mohol začať realizovať systematickým spôsobom aj na vysokých školách, univerzitách a ústavoch Slovenskej akadémie vied. Slovenské vedecko-výskumné pracoviská dnes pojem transfer technológií nielen lepšie poznajú, ale ho aj v praxi intenzívnejšie realizujú.
V panelovej diskusii debatovali: Lucia Rybanská, Know how centrum STU, Kancelária spolupráce s praxou, prof. Marián Peciar, Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU), Danka Moravčíková, Transferové centrum Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU), Jakub Berčík, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Stanislav Stuchlík, Univerzita Komenského v Bratislave (UK).
Jednotliví účastníci panelovej diskusie hovorili o realizácii trasferu výsledkov vedy a výskumu na Slovensku v súčasnosti, o svojich skúsenostiach a dosiahnutých výsledkoch v oblasti TT v spolupráci s lokálnymi centrami TT. Ocenili pomoc, ktorú im poskytuje CVTI SR prostredníctvom Centra transferu technológií. Smernice, patentové a iné prihlášky, ale i technológie uplatnené v praxi sú dôkazom toho, že aktivity v tomto smere priniesli aj reálne výsledky. Je potrebné v týchto aktivitách pokračovať i naďalej a rozširovať ich.
Tretí blok pod názvom „Slovenský verzus európsky výskumný priestor a jeho dimenzie“ otvorila Anna Krivjanská, vedúca odboru medzinárodnej spolupráce CVTI SR. Národná koordinátorka NCP pre H2020 a vedúca oddelenia Národné kontaktné body pre H2020 CVTI SR Iveta Hermanovská informovala, že Kancelária národných kontaktných bodov Horizontu 2020 je hlavnou podpornou štruktúrou na národnej úrovni pre najväčší európsky program pre vedu a inovácie. Národné kontaktné body pre jednotlivé oblasti programu poskytujú odborné poradenstvo počas celého projektového cyklu, organizujú informačné dni, semináre, špecializované workshopy a individuálne konzultácie pre záujemcov o podávanie projektov, bez ohľadu na sektor alebo vedný odbor. Vedúci Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD) Andrej Kurucz hovoril o činnosti kancelárie a jej perspektíve.
Diskusné fórum k 80. výročiu CVTI SR uzatvorila debata úspešných riešiteľov projektov podporených z rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020, ktorú moderoval Jakub Šimkovič z CVTI SR. V panelovej diskusii vystúpili: Roman Behúl, ATOS, s. r. o., Tatiana Kováčiková, Žilinská univerzita v Žiline, Dana Peškovičová, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) a Radoslav Delina, Technická univerzita v Košiciach (TUKE).
Panelisti predstavili škálu projektov od informačných technológií až po poľnohospodárstvo. Hovorili o svojich osobných skúsenostiach. V minulosti sa často museli učiť na vlastných chybách. Zhodli sa však v tom, že prekonať úvodné prekážky sa im rozhodne oplatilo. „Je to ako zarobiť prvý milión,“ poznamenala prof. Tatiana Kováčiková zo Žilinskej univerzity. Narážala na fakt, že jeden vedecký projekt spravidla podnieti vznik ďalších, ktoré potom ľahšie získajú financie z Horizontu 2020.
S prácou národných kontaktných bodov panuje všeobecná spokojnosť. Ak to financie dovolia, panelisti by privítali rozšírenie Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli. Isté nedostatky vidia aj na národnej úrovni, napríklad pokiaľ ide o kofinancovanie projektov z domácich zdrojov. Viac pozornosti by venovali tiež podpore mladých výskumníkov. „Slovensko rozhodne nie je na vrchole svojej výkonnosti čo sa týka Horizontu 2020“, uzavrel Radoslav Delina z Technickej univerzity v Košiciach. Horizont 2020 je vo svojej poslednej fáze a vedecká komunita sa už pripravuje na nadchádzajúci program Horizon Europe.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT pri CVTI SR