Vladimír Cambel: „Dôležité je, aby absolvent akéhokoľvek odboru robil veci vo svojom živote naplno, vážne a so zanietením. Potom sa výsledky určite dostavia.“
T. V.: Pán Cambel, dnes pôsobíte ako riaditeľ Elektrotechnického ústavu SAV. Viem si predstaviť, že je to dôležitá funkcia. Ako vyzerá Váš rutinný pracovný deň?
V. Cambel: „Dnes to nie je jednoduché, lebo neustále narastá administratívne zaťaženie riadiacich pracovníkov. Preto asi tak 75% času venujem riadeniu – riešeniu okamžitých a dlhodobých problémov, administratívnym formalitám, stretnutiam, atď. Ostatok času venujem doktorandom a spolupracovníkom, čítaniu vedeckých článkov, plánovaniu a vyhodnocovaniu experimentov, písaniu projektov a článkov a príprave na vedecké podujatia.“
T. V.: Spomínate si na svoje začiatky s elektronikou?
V. Cambel: „S elektronikou som začal na vysokej škole, kde som si postavil zosilňovač a v rámci tzv. vedeckej pomocnej sily som s mojim školiteľom postavil vysoko presný voltmeter.“
T. V.: Vyštudovali ste Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave – odbor Fyzika tuhých látok. Aký ste bol študent?
V. Cambel: „Fyzika ma zaujala už na základnej škole, takže aj na VŠ ma štúdium bavilo a školu som skončil s červeným diplomom. Ale to nakoniec nie je podstatné. Dôležité je, aby absolvent akéhokoľvek odboru robil veci vo svojom živote naplno, vážne a so zanietením. Potom sa výsledky určite dostavia, aj keď výsledky na škole neboli ideálne.“
T. V.: Dnes je počítač absolútne nevyhnutnou súčasťou Vašej práce. Pamätáte si ešte na prvý, s ktorým ste sa stretli?
V. Cambel: „Na škole sme mali sálový počítač a programovanie vo Fortrane pomocou diernych štítkov (roky 1975 – 1980). V rokoch 1983 – 1984 som pracoval vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky na počítačoch SM 4-20, čo bola kópia slávneho PDP-11 a čo bol na tú dobu malý počítač. No a po r. 1985 sa aj u nás rozšírili osobné počítače. Na začiatku sme používali aj náš osobný počítač vyvinutý v Piešťanoch na báze procesora 8080.“
T. V.: Technike sa asi úplne nevyhnete ani vo voľnom čase?
V. Cambel: „Nie nevyhnem, ale rád najmä športujem. Doteraz hrám basketbal, občas tenis, bicyklujem, v zime lyžujem a v lete mám najradšej windsurfing. Ale asi najväčšou láskou je šach, ktorý hrám za Slovan Bratislava.“
T. V.: Čomu sa chcete v práci do budúcna venovať?
V. Cambel: „Momentálne sa venujem nanomagnetizmu, kde sa otvárajú nové možnosti pre budúce vysokokapacitné pamäte, skúmajú sa nové princípy zápisu a čítania bitov.“
T. V.: Aký posun očakávate v najbližších rokoch vo vývoji informačných technológii či elektronike všeobecne?
V. Cambel: „Ako odznelo v prednáške, veľa úsilia bude venované zvýšeniu prenosovej kapacity počítačových sietí na každého obyvateľa, zvýšeniu rýchlosti výpočtov – kvantovému počítaču, vývoju nových senzorov a detektorov pre použitie v mnohých sférach každodenného života. Tým sa otvoria nové možnosti aj pre rozvoj softvéru a nových aplikácií.“
T. V.: Ďakujeme za rozhovor.
Rozhovor pripravil: Tomáš Verníček
Foto: NCP VaT pri CVTI SR; prezentácia RNDr. Vladimíra Cambela, DrSc.
Uverejnila: ZVČ