Vyvrcholením Týždňa vedy a techniky na Slovensku bol galavečer v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave dňa 9. novembra 2017, v rámci ktorého ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová odovzdala Ceny za vedu a techniku 2017. Prof. Ing. Jaroslav Kováč, CSc., z Ústavu elektroniky a fotoniky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, získal ocenenie v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.
Prof. Ing. Jaroslav Kováč, CSc., pôsobil na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave 46 rokov, teda od roku 1971. Svojou vedeckovýskumnou činnosťou významne prispel k vybudovaniu vedeckej školy v oblasti fotoniky a mikroelektroniky na FEI STU v Bratislave. Získané vedomosti a tvorivý prístup využil pri rozvoji technológie prípravy polovodičových heteroštruktúr na báze viaczložkových materiálov a vývoja perspektívnych optoelektronických a fotonických prvkov na ich využitie v informačných technológiách. Získané poznatky uplatňuje aj pri rozvoji a inovácii výchovno-vzdelávacieho procesu v oblasti optoelektroniky.
Patrí k popredným reprezentantom vedy a techniky v oblasti fotoniky nielen v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí, o čom svedčí vedenie siedmich medzinárodných grantov v rámcových programoch EÚ. Je uznávanou autoritou vo vedeckých kruhoch, dlhé roky bol členom komisie VEGA a od roku 2014 je predsedom rady APVV pre technické vedy.
Svojou vedeckovýskumnou a výchovno-vzdelávacou prácou sa zaslúžil o rozvoj vedy a techniky pri budovaní vedeckej školy v oblasti fotoniky a optoelektroniky. O medzinárodnom uznaní jeho práce svedčí príprava a vedenie viac ako 20 vedeckých grantov, z nich 7 grantov v rámcových programoch EÚ. Ocenenie získava aj za rozvoj tvorivej spolupráce s univerzitami v Lipsku a vo Wroclawi, ako aj s MLC Bratislava a EÚ SAV Bratislava, a za aktívnu prácu v grantových agentúrach VEGA a APVV. Cena sa udeľuje pri príležitosti dovŕšenia jeho životného jubilea – 70 rokov a odchodu do dôchodku.
V súvislosti s udelením ocenenia sme prof. Ing. Jaroslava Kováča, CSc., požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, z rúk pani ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Martiny Lubyovej ste si prevzali prestížne ocenenie Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. S akými pocitmi ste si preberali toto ocenenie a čo pre Vás znamená?
J. KOVÁČ: Takéto ocenenie udelené v období životného jubilea je dobrým pocitom z vykonanej práce počas vedeckého a pedagogického pôsobenia na univerzite. Zároveň to znamená pre mňa pohľad späť aj v súvislosti s rýchlo sa rozvíjajúcimi oblasťami techniky, akými bola pre mňa optoelektronika a fotonika, ktorá umožnila rozvoj vysokorýchlostného prenosu dát pomocou optických sietí a už dnes samozrejmý farebný svet vývojom LED, laserov, displejov a mnohých systémov informačných technológií s integrovanými fotonickými prvkami.
M. B.: Cena za vedu a techniku Vám bola udelená za celoživotné zásluhy a tvorivý prístup k rozvoju vedy, techniky a vzdelávania v oblasti fotoniky a vynikajúcu medzinárodnú reprezentáciu pracoviska. Môžete nás aspoň stručne oboznámiť s Vašou hlavnou vedeckovýskumnou činnosťou?
J. KOVÁČ: Ako bolo už spomínané, od začiatku môjho pôsobenia som ako výskumný pracovník na FEI STU na Katedre rádiotechnológie (neskôr mikroelektroniky) v Oddelení mikrovlnnej techniky pod vedením prof. Hábovčíka pracoval na vývoji a výskume v tom období nových polovodičových materiálov typu A3B5 a to GaAs a neskôr InP pre mikrovlnné polovodičové prvky. Prudký vývoj optických komunikačných systémov v 70-tych a 80-tych rokoch a naše skúsenosti s prípravou prvkov na báze InP, podnietili môj záujem o vývoj optoelektronických prvkov pre optické komunikačné systémy, kde kľúčovým bol vývoj laserov a detektorov na báze InP.
Po úspešnej stavbe zariadení potrebných na technológiu prípravy prvkov sme v kolektíve úspešne začali rásť tenké vrstvy viazložkového polovodiča InGaAsP pre prípravu heteroštruktúr potrebných pre vývoj lasera a fotodiód. V roku 1983 sme dosiahli prvý významný úspech prezentáciou prvého polovodičového lasera pracujúceho na vlnovej dĺžke 1300 nm v Československu využiteľného pre optické komunikačné systémy. Neskôr, pre náročnosť priamej aplikácie laserov v systéme, vývoj pokračoval v ÚRE Praha a my sme sa zamerali na vývoj fotodiód, ktoré boli aplikované aj v prvých vývojových optických komunikačných systémoch vo VÚST Praha.
Tento výskum a celkový trend vývoja optoelektroniky, nielen výskumne ale aj pedagogicky, zmenil zameranie oddelenia na Oddelenie optoelektroniky a laserov, kde som bol od roku 2000 vedúcim na Ústave elektroniky a fotoniky FEI STU. Naša vedeckovýskumná práca sa ďalej rozvíjala aj vďaka úzkej spolupráci s MLC a EÚ SAV Bratislava a dlhoročnej medzinárodnej spolupráce najmä s kolegami na univerzite v Lipsku a vo Wroclawi. Najvýznamnejšia bola ale možnosť nášho zapojenia sa do riešenia projektov EÚ s tematikou zameranou na vývoj a charakterizáciu vlastností perspektívnych optoelektronických a mikroelektronických prvkov využitím unikátnych technológií umožňujúcich prípravu nanoštruktúr s novými fyzikálnymi vlastnosťami, ktorá dodnes úspešne pokračuje.
M. B.: Ktoré z dosiahnutých výsledkov počas svojho pôsobenia na fakulte považujete za významné alebo aj najvýznamnejšie?
J. KOVÁČ: Z výskumného hľadiska je to obdobie už spomínaného vývoja polovodičového lasera v období, keď bol veľmi obmedzený prístup k informáciam, novým technológiám, ako aj pobytom v zahraničí. Bolo potrebné vybudovať technologické pracovisko vlastnými silami z obmedzených dostupných zdrojov a materiálov, čo nebolo jednoduché. Ale značným úsilím a entuziazmom sa nám to podarilo a prvé namerané spektrum funkčného lasera bolo nezabudnuteľným zážitkom. Z pedagogického hľadiska som rád, že som bol pri rozvoji novej vednej oblasti optoelektroniky a po habilitácii som sa podieľal na vedení oddelenia a zavedení nových predmetov z oblasti polovodičových laserov a detektorov ako aj prvkov integrovanej fotoniky do výučby.
M. B.: Čo by ste chceli odkázať mladým ľuďom, ktorí sa rozhodujú, kam pôjdu študovať?
J. KOVÁČ: Z môjho pohľadu dnes nie je toto rozhodnutie jednoduché pre mladých ľudí, vzhľadom na množstvo informácií a faktorov, ktoré ich ovplyvňujú. Jedno však stále platí nezávisle na dobe: Ak nájdeš niečo čo si myslíš, že by si chcel vedieť alebo v živote dosiahnuť, musiš sa jednoznačne a cieľavedome rozhodnúť.
M. B.: Čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?
J. KOVÁČ: Prevažne je to relax na záhrade a chate spolu s rodinou a vnúčatami.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a aj v mene redakcie Vám blahoželáme k oceneniu.
Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR a z archívu prof. Jaroslava Kováča