Najstaršiu fotografiu, ktorá sa zachovala dodnes, vytvoril Francúz Joseph Nicéphore Niépce v roku 1826, avšak prvou skutočne úspešnou fotografiou na svete bola až Daguerrova fotografia jeho umeleckého štúdia, nazvaná dagerotyp. Dagerotypia (z franc. daguerrétypie) je prvým prakticky používaným komplexným spôsobom fotografovania, ktorého autorom je Louis Daguerre. Prvé exaktnejšie informácie o vynáleze priniesol z Paríža do Viedne profesor Adreas von Ettingshausen, ktorý sa rozhodol osloviť kolegu, nášho rodáka Jozefa Maximiliána Petzvala, aby sa podujal zdokonaliť optiku vtedajších dagueroskopov. Tie využívali jednoduché objektívy konštruované iba na základe skúseností a intuície so svetelnosťou (1:16), preto expozičné časy boli neúnosne dlhé (cca 15 minút).
Petzval ako výborný teoretik uzavrel spoluprácu s viedenským optikom P. W. F. Voigtländerom a spolu vytvorili 
portrétový objektív, ktorý bol skutočným prevratom vo vývoji fotografickej optiky. Práve Petzvalovou zásluhou sa dovtedy používaná Daguerrova kamera priblížila k skutočnému fotografickému prístroju. K tomuto objektívu zostrojil koncom roku 1840 F. Voigtländer celokovový prístroj kónického tvaru z mosadze pre kruhové daguerrotypické snímky o priemere cca 90 mm. Predlohou bol jednoduchý prototyp z kartónu, ktorý na základe Petzvalovho návrhu zhotovil fyzik a knihovník Anton Martin.
Po nezhodách s Voigtländerom sa Petzval vrátil k vývoju objektívu určeného pre krajinársku fotografiu, ktorý nazval „fotografický Dialyt“. Pre skúšobné snímky s krajinárskym objektívom Petzval nechal skonštruovať veľkú kameru – dvojmechový prístroj s dvojitým výťahom fixovaným na nosnej tyči trojuholníkového profilu dĺžky 159 cm pri formáte štandardného obrazu negatívu 90×125 cm. Kamera bola upevnená na stabilnom trojnohom statíve, pričom podobný princíp je využitý dodnes v profesionálnej fotokomore značky Linhof.
Mimoriadna a všadeprítomná snaha o matematizáciu skúmanej problematiky doviedla Petzvala k revolučnému zdokonaleniu fotografického objektívu a ďalším dôležitým výsledkom v optike, ako aj iných oblastiach. Galileov
ďalekohľad zdokonalil na základe matematických výpočtov zameraných na teóriu ďalekohľadu. Toto zdokonalenie podnietilo konštrukciu dvojokého ďalekohľadu, z ktorého boli neskôr odvodené vojenské, či turistické ďalekohľady, v ktorých sa osvedčili Petzvalom prepočítané achromatické šošovky. Popritom sa mu podarilo vylepšiť i mikroskop. Ďalšou dôležitou Petzvalovou prácou bolo matematické prepočítavanie teórie zrkadliacich plôch. Prepočítal rôznorodé zakrivené zrkadlá, najmä guľové a parabolické, ktoré sa vo veľkom využívajú dodnes.
Petzvalov prínos do svetových dejín fotografickej techniky a optiky vôbec je všeobecne uznávaný. Stopu po Petzvalovi nachádzame v každom fotografickom aparáte a malý kúsok z jeho tvorby je ukrytý aj v najmodernejšom digitálnom prístroji.
NCP VaT pri CVTI SR pripravilo výstavu – Jozef M. Petzval – podmaniteľ svetla, kde bol priblížený jeho život, dielo a tlmočil sa jeho obrovský prínos do svetových dejín optiky a fotografickej techniky. Výstava je k dispozícii na zapožičanie. V prípade záujmu nás kontaktujte na ncpvat@cvtisr.sk.
Zdroje:
Brožúra – Jozef Maximilián Petzval – podmaniteľ svetla, CVTI SR
Fotografovanie In: Wikipedia: otvorená encyklopédia [online].[cit. 2015-07-15] [vid. 2015-03-07]. Dostupné
Spracovala: Martina Pitlová
Uverejnila: ZČ