Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Fotovoltika tretej generácie

VEDA NA DOSAH

VeDETSKÝ deň, 21. novembra 2026

Fotovoltický článok je zariadenie, ktoré premieňa priamo energiu svetla (fotónov) na elektrickú energiu. Od vývoja prvého použiteľného článku s účinnosťou približne 6 % prešlo šesťdesiat rokov a dnešné fotovoltické články sa stávajú postupne atraktívnymi a konkurencieschopnými energetickými zdrojmi.

Napriek tomu, že fotovoltika zaznamenáva rozmach až posledné dve desaťročia, nejde o žiadnu novinku. Svoju históriu začala písať ešte v roku 1839, keď francúzsky fyzik Antoine César Becquerel, spolupracujúc so svojím synom Alexandrom Edmondom, objavili a popísali fotoelektrický efekt. Na elektródach ponorených do elektrolytu pozorovali zmeny napätia v závislosti od slnečného žiarenia. Prvý solárny článok z roku 1883 tvoril pozlátený selénový polovodič, pričom mal účinnosť len 1 %. Prvý monokryštalický kremíkový solárny článok s účinnosťou 6 % vyrobila v roku 1954 spoločnosť AT&T Bell Laboratories. Vývoj článkov potom prešiel od objemových materiálov cez tenkovrstvové štruktúry k tzv. fotovoltike tretej generácie.

Generácie fotovoltiky

Foto a ilustrácie autoriDo prvej generácie fotovoltických článkov teda patria články z kryštalických materiálov, najmä kremíka, prípadne germánia alebo arzenidu gália. Hlavnou výhodou tejto skupiny je dobre zvládnutá technológia, robustnosť a časová stálosť elektrických a mechanických vlastností. Účinnosť článkov prvej generácie sa pohybuje od 12 do 17 %, najlepších až nad 20 %. Je to skupina článkov, ktorých vývoj sa začal v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Články druhej generácie vychádzajú z požiadavky znížiť výrobné náklady. Materiály hrubé stovky mikrometrov sa dajú nahradiť desať- až stokrát tenšou absorpčnou polovodičovou vrstvou. Ide o tzv. thin-film technológie. Zmenšenie hrúbky polovodiča je nevyhnutné vynahradiť inými úpravami, aby sa zachovala schopnosť maximálne pohlcovať svetlo. Najčastejšie ide o modifikácie kremíka (mikrokryštalický, polykryštalický a amorfný), prípadne ďalšie materiály. Daňou za nižšie výrobné náklady je však menšia účinnosť (asi 6 až 10 % pre amorfný kremík, pre kadmium-telurid – CdTe je 19 %), kratšia životnosť a nestabilita elektrických vlastností.

 

Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 8/2014).

Autori: Ing. Milan Perný, PhD., doc. Ing. Vladimír Šály, PhD.

Fakulta elektrotechniky a informatiky, Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky, STU, Bratislava

Foto a ilustrácie autori

Uverejnila: ZČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup