Podľa štatistík je doprava na 3. mieste medzi najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia. Cestná doprava vyprodukuje až 93 % CO2. Dôsledkom je stenčovanie ozónovej vrstvy, následne tzv. skleníkový efekt, čo prináša globálne otepľovanie, teda záplavy, extrémne teplá, hurikány. Aj z týchto dôvodov sa postupne zvyšuje počet e-busov vo vozovom parku poskytovateľov mestskej hromadnej dopravy.
Dopravný podnik Bratislava plánuje už čoskoro rozšíriť svoj vozový park o 18 elektrobusov. Hlavné mesto sa tak stane ďalším na Slovensku, ktoré sa zaradí k moderným a ekologicky zodpovedným mestám. V roku 2015 jazdilo podľa prieskumu projektu Európskej únie ZeEUS (zero emission urban bus system) po svete asi 173-tisíc elektrobusov, z toho drvivá väčšina v Číne. Najvyšší podiel európskeho vozového parku e-busov má Veľká Británia (18 %), za ňou nasledujú krajiny ako Holandsko, Švajčiarsko, Poľsko a Nemecko (s podielom asi 10 %). Za Slovensko je v pozícií pozorovateľa, v rámci projektu ZeEUS, mesto Košice.
Hoci najmodernejšie elektrobusy majú vyššiu zaobstarávaciu cenu ako štandardné autobusy, táto je v konečnom dôsledku kompenzovaná nižšími prevádzkovými nákladmi a ekologickou prevádzkou. „Koncept elektromobility je pre mestskú dopravu momentálne to najlepšie čo sa môže u nás v tejto oblasti reálne robiť. V systéme mestskej dopravy má elektromobilita zmysel, keďže dopravný podnik pripraví infraštruktúru dobíjacích staníc, bude systém spravovať, manažovať a starať sa o to, aby fungoval,“ domnieva sa doc. Ľuboš Magdolen, odborník na automobily, lode a spaľovacie motory zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU). Na druhej strane hneď jedným dychom dodáva, že Slovensko ako také nie je na masívny nástup elektromobility, predovšetkým v oblasti individuálnej dopravy, zatiaľ dostatočne pripravené.
A aké benefity prinášajú elektrobusy svojim užívateľom, teda cestujúcim?
- Poskytujú väčší komfort – sú nízkopodlažné, klimatizované a majú wifi
- Zlepšujú ovzdušie, keďže produkujú nulové škodlivé emisie
- Znižujú hlučnosť – chod ich motora je tichý a hladký
Dopravný hluk, s ktorým sa stretávame bežne na ulici má v dopravnej špičke hodnotu okolo 65 až 70 decibelov. Očakávania odborníkov boli, že vzhľadom na nárast dopravy sa bude hladina hluku zvyšovať každoročne o 1 decibel. Európske smernice však dbajú na to, aby výrobcovia automobilovej techniky redukovali hluk na určitú prijateľnú hranicu, čím sa tento predpoklad minimalizuje. Z hľadiska hluku sú dominujúce najmä autobusy, nákladné autá a motorky, osobné autá majú relatívne nízku hladinu hluku. „Svetové štúdie konštatujú, že hluk má 33 % podiel na civilizačných chorobách. Ak je človek dlhodobo vystavený hluku (akustickej energii), dochádza k zvyšovaniu systolického krvného tlaku (hypertenzia). V porovnaní s autobusmi so spaľovacími motormi však e-busy generujú zanedbateľný hluk,“ vysvetľuje prof. Stanislav Žiaran, odborník na akustiku zo Strojníckej fakulty STU.
Z ekologického hľadiska sú teda e-busy v systéme hromadnej dopravy pozitívnym riešením. Odborníci však upozorňujú, že ak by sme, čisto teoreticky, nahradili bežné autobusy e-busmi, vznikali by problémy s elektrickou sieťou, jej nastavením a odberovými tarifami. Rovnako netreba zabúdať na to, že e-busy síce žiadne emisie neprodukujú, ale elektrárne pri výrobe energie áno a doriešiť bude potrebné aj recykláciu starých batérií. „Osobne si myslím, že elektrina nikdy celkom nenahradí klasické spaľovacie motory. Takže za mňa elektromobilita áno, ale s rozumom a opatrne,“ uzavrel túto tému doc. Ľ. Magdolen z STU v Bratislave.
Doplňujúci zdroj informácií:
http://zeeus.eu/uploads/publications/documents/zeeus-ebus-report-internet.pdf
http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/prve-elektrobusy-zacnu-jazdit-od-zajtra/
http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/bratislavska-mhd-bude-mat-nove-elektrobusy–/
Spracovala: Andrea Devánová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /TheoRivierenlaan/
Uverejnila: VČ