Zvuk je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Pôsobí na naše emócie a náladu. Málokto z nás si uvedomuje dôležitosť zvuku a zvukosféry, ktorá nás obklopuje. Zvuk na nás pôsobí 24 hodín denne. Má silu spájať rôzne skupiny.
Zvukosféra (Soundscape) je akustické prostredie vytvorené počuteľným zvukom a teda môže byť vnímané ľuďmi. To, či je nám zvukosféra príjemná alebo nie, závisí od situácie, očakávania, nálady či únavy, od osobných asociácií. Môže ovplyvniť správanie ľudí aj zvierat. Aj keď sústredene nepočúvame, zvuk na nás pôsobí. Zvuk je mechanické vlnenie. Môže sa šíriť iba v prostredí, kde sú molekuly. Prechádza médiom alebo prostredím. Je v paralele s našim životom (dobro sa šíri, aj zlo sa šíri). Zvuk má určité frekvencie, silu.
Mikrofón sníma akustický tlak. Minimálny počuteľný tlak je individuálny. Decibel je pomerová veličina. Nula decibelov (dB) nie je situácia bez zvuku, ale bez počuteľného zvuku. V akustike platí: 0 + 0 = 3 dB, 1 + 1 = 4 dB atď.
Svetlo sa šíri omnoho rýchlejšie ako zvuk. Zvuk sa šíri všesmerovo. Klesá o 6 dB pri dvojitej vzdialenosti.
Akustické prostredie hrá dôležitú úlohu nielen pri vnímaní pohody, ale i pri komunikácii. Z intonácie hlasu sa dozvieme nielen „čo bolo povedané”, ale aj „ako to bolo myslené”. Kvalitné akustické podmienky v triedach môžu zmierniť rozvoj poruchy čítania (dyslexie) u detí. Súčasné akustické normy sú vo všeobecnosti dimenzované na 18-ročného zdravého človeka, pričom populácia stárne a častokrát i mladí ľudia zápasia so sluchovými problémami.
Zvuk sa odráža od rôznych prekážok. Preto ho počuť v prednáškových sálach aj v zadných radoch, lebo sa odráža. Zvuk z okolitej dopravy „zamaskuje“ slová rečníka. Na zvuk potrebujeme čas. Tým, že sa šíri postupne, a odrazy prichádzajú postupne, vnímame to ako dozvuk. Každý odraz zvuku prekoná určitú trajektróriu. Priamy zvuk prispieva k zrozumiteľnosti reči.
Architekt môže zlepšiť napríklad zrozumiteľnosť reči v triedach, akustické podmienky v reštaurácii alebo nákupnom centre, ako aj prispôsobiť interiér budovy tak, aby sa nevidiaci mohli lepšie v budove orientovať. Zvukovo pohltivý materiál.
Zrozumiteľnosť reči závisí od toho ako hovoríme. Hlasnejšie hovoríme napr. na ulici. Niekedy počujeme, ale nerozumieme. Je to vtedy ak je v miestnosti príliš dlhý dozvuk. Vtedy nám nepomôže hovoriť hlasnejšie. V kostole, kde sú dlhšie dozvuky, je preto výhodné hovoriť a aj spievať pomalšie. Reč obsahuje samohlásky a spoluhlásky. Viac počuť samohlásky, pretože nesú viac zvukovej energie, a spoluhlásky môžu byť napr. hlukom alebo šumom zamaskované. Herci alebo trénovaní rečníci vedia narábať s hlasom inak.
Lokalizovanie zvuku a echolácia
Každý človek počuje inak. Ucho je zvukový filter. Hovorí sa, že nepočujúci ľudia žijú v priestore a nevidiaci v čase. Dážď premení rozkúskovaný svet nevidiaceho na spojitú akustickú skúsenosť. Odrazy zvuku od objektov nachádzajúcich sa blízko, sú oveľa detailnejšie ako tie, ktoré sú ďaleko.
Lokalizovanie zvuku je životne dôležitá schopnosť človeka. Posluchovými testami bolo zistené, že ľudia s lepšou presnosťou lokalizujú zvuk, ktorý je pred nimi ako po stranách. Pri ďalšom experimente lokalizovali zvuk spredu a zozadu v rôznych akustických podmienkach, a to vlastnými ušami, virtuálnymi ušami inej osoby a signálom z načúvacích prístrojov.
Človek je súčasne aj zdroj aj prijímač zvuku, vďaka čomu môže využívať zvukový signál, ktorý sám produkuje, použiť na orientáciu v priestore. Existujú profesionálni echolokátori, obyčajne ľudia so zníženými zrakovými schopnosťami. Dokážu bez vizuálnych vnemov určiť vzdialenosť prekážky, a niekedy i jej veľkosť a materiál, z ktorého je postavená, a dokonca tento mechanizmus naučiť aj iných ľudí.
Prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD., pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Je medzinárodne uznávanou odborníčkou v stavebnej a priestorovej akustike. Venuje sa tiež hľadaniu uplatnenia tzv. virtuálnej akustiky v iných vedných odvetviach. V súčasnosti sa vo svojom výskume zameriava najmä na využitie akustických simulácií a tzv. auralizácie pri príprave stavebno-akustických noriem a tiež pri výskume echolokácie nevidiacich v interiéri budov. Od februára 2016 je koordinátorkou EU projektu Horizon 2020 – RISE „papabuild” za STU Bratislava. V súčasnosti je aj profesorkou na Fakulte architektúry KU Leuven v Belgicku. V máji 2016 jej bolo udelené ocenenie Vedkyňa roka SR 2015.
Prof. Rychtáriková prezentovala tému Ako na nás vplýva zvuk a zvukosféra? vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE dňa 25. 5. 2017 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave.
Z prednášky a prezentácie spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie prof. Ing. Moniky Rychtárikovej, PhD.