Značka: výskum
Vesmírne zrkadlá rozjasnia oblohu nad územím veľkým ako Bratislavský kraj
Jediné zrkadlo na obežnej dráhe rozsvieti nočnú oblohu tak, že v okruhu desiatok kilometrov prestanú byť pri pohľade na osvetlenú...
Odborníci predpokladali, že našu osobnosť ovplyvňuje DNA. Mýlili sa, môže za to niečo úplne iné
Gény nám ponúkajú spôsob, ako prepojiť osobnosť naprieč skupinami ľudí.
Medzinárodný výskum so slovenskou účasťou priniesol pravdepodobne najväčší súbor rádiokarbónových dát z fosílií
Na výskume participoval vedúci oddelenia paleobiológie a evolúcie organizmov z Geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV Adam Tomašových.
Nový trend, pri ktorom sa muži snažia zaujať ženy pachom. Počuli ste už o feromón maxxingu?
Predstavte si, že by ste sa niekoľko dní nesprchovali a vyhýbali sa akejkoľvek voňavke či deodorantu. Presne tento trend, za...
Vtáčia hitparáda: spev drozda čierneho lahodí ľudskému uchu najviac
Vtáčí spev má pozitívny vplyv na pohodu človeka. Podľa novej štúdie znie najpríjemnejšie spev druhov, ktoré majú pestrý repertoár.
Embryá hadov sa počas vývoja stočia do špirály a odborníci už vedia, prečo
Hadie embryá sa hneď na začiatku vývoja stáčajú do charakteristickej pravotočivej špirály. Doteraz však odborníci netušili, prečo je to tak....
Čo rozhoduje o tom, či sa fáma na sociálnych sieťach udrží alebo zanikne?
Matematický model pomáha lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré rozhodujú o tom, či sa hoaxy a fámy udržia alebo postupne zaniknú.
Vesmírny ďalekohľad Nancy Grace Romanovej vyrazil do vesmíru. Nesie meno ženy, bez ktorej by možno neexistoval ani Hubblov vesmírny ďalekohľad
Nancy Grace Romanová sa štartu observatória pomenovaného na jej počesť nedožila, ale jej vedecký odkaz vďaka nemu pokračuje vo vesmíre.
Ibiš lekársky: Obsah slizov je základom jeho liečivej sily, ale aj známych sladkostí
Anglický názov marshmallow sa stal inšpiráciou na vznik sladkostí pripravovaných z koreňa ibiša, ktoré sú dnes známe po celom svete.
Pred 155 rokmi sa narodil priekopník jadrovej fyziky Ernest Rutherford
Ernest Rutherford získal v roku 1908 Nobelovu cenu za chémiu za výskum rozkladu prvkov a chémie rádioaktívnych látok.










