Nestihli ste prednášku Kataríny Mikulovej a Jany Poórovej zo SHMÚ? A viete, čo je občianska veda? Pozrite si video.
Mgr. Katarína Mikulová, PhD., pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave (SHMÚ) v odbore klimatologická služba ako vedeckovýskumná pracovníčka.
Ing. Jana Poórová, PhD., je od roku 2005 riaditeľkou úseku hydrológie SHMÚ v Bratislave. Obe vedkyne v prednáške vysvetľujú odborné termíny, ktoré sa v súvislosti so suchom v krajine používajú. Približujú rozličné formy sucha a uvádzajú aj príklady, keď sme ho mohli pociťovať najviac.
V úvode prednášky predstavila RNDr. Zuzana Stožická, PhD., z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) koncept občianskej vedy, ktorého súčasťou je aj projekt monitoringu sucha.
Ako funguje koncept občianskej vedy
„Občianska veda je spôsob alebo vedecká metóda, keď sa do vedeckých projektov zapájajú aj bežní občania. Tento termín sa začal používať zhruba v 90. rokoch minulého storočia. Najprv pre projekty občanov, ktorí vzali do vlastných rúk riešenie environmentálnych problémov, pokiaľ organizácie, ktoré ich mali na starosti, nereagovali dosť pružne. Jednoducho sa sami spojili s vedcami, aby tieto problémy riešili,“ hovorí Zuzana Stožická. Dodáva, že neskôr sa začal tento pojem používať tiež v oblasti ornitológie, a to v súvislosti s ľuďmi, ktorí síce neboli vyštudovaní ornitológovia, ale mali záujem o pozorovanie vtáctva a zúčastňovali sa na projektoch sčítavania vtáčích druhov.
Medzičasom sa tento spôsob presunul do viacerých vedných odborov a do projektov otvorenej vedy sa môžu zapájať študenti, seniori, ktokoľvek, kto má záujem. „Môžu pomáhať vedcom zbierať dáta, ktorých je obrovské množstvo a vedcom ich robí problém spracovať, napríklad pri sčítavaní vtáctva alebo nahrávaní hlasov žiab a podobne. Môžu taktiež spracovávať dáta, napríklad triediť galaxie na snímkach z teleskopov a podobne. Môžu tiež urobiť experiment alebo drobný prospešný zásah do svojho okolia, napríklad zasiať do svojho trávnika lúčne kvety. A napokon môžu vymyslieť alebo navrhnúť výskumnú otázku alebo postup. Viac informácií o možnostiach, ako sa zapojiť do aktivít tohto typu, nájdete portáli CVTI SR po kliknutí na nasledujúci link: https://otvorenaveda.cvtisr.sk/.
Po tomto úvode sa už ujali slova Katarína Mikulcová a Jana Poórová zo SHMÚ. Hovorili nielen o aspektoch sucha, ale v súvislosti s ním aj o špecifikách našej krajiny a o tom, akými spôsobmi v nej sucho monitorujú.
Ako sa definuje sucho
Katarína Mikulová vo videu napríklad cituje definíciu sucha podľa meteorologického slovníka. „Je to všeobecné označenie pre nedostatok vody v krajine. Je dôsledkom nedostatku atmosférických zrážok, ovplyvnené výparom, ale tiež ďalšími faktormi vrátane antropogénnych. Nie je to jednoznačná definícia, a preto sa k hodnoteniu sucha používajú rôzne indexy sucha,“ dodáva.
Vo všeobecnosti môžeme sucho rozdeliť na meteorologické, pôdne, hydrologické a socioekonomické. „Meteorologické sucho je „len“ nedostatok zrážok. Ale keď sa začne prejavovať inak, napríklad vysychaním pôdy, hovoríme o pôdnom alebo poľnohospodárskom suchu. Keď sa už prejaví nedostatkom vody v korytách riek alebo v podzemnej vode, máme do činenia s hydrologickým suchom. A keď už nie je dostatok vody pre obyvateľstvo a chod podnikov, hovoríme o socioekonomickom suchu.“
Katarína Mikulová podotýka, že poslednú kategóriu sucha sme na Slovensku ešte nemali, ale v afrických krajinách je bežným javom a prejavuje sa až tak, že sa ľudia nemajú ani z čoho napiť.
SHMÚ sa tým pádom venuje prvým trom spomínaným druhom sucha a prevádzkuje ich monitoringy, ktorých výsledky môžete vidieť aj na hlavnej stránke SHMÚ.
Bratislavský hrad nad Dunajom. Zdroj: iStockphoto.com
Prečo voda zo Slovenska iba odteká
Jana Poórová hovorí, že Slovensko leží, žiaľ, na „streche” Európy a voda od nás iba odteká. „Naša krajina je našťastie veľmi bohatá na vodné zdroje, ale sú veľmi nerovnomerne rozložené, tým pádom je aj režim zásobovania vodou veľmi rozdielny,“ objasňuje. Ďalej dopĺňa, že podľa povodí delíme Slovensko na desať, pričom každé je jedinečné a má svoje vlastnosti.
„V posledných rokoch sú prejavy sucha častejšie aj výraznejšie a začína si to uvedomovať nielen odborná verejnosť, ale i občania a vyvoláva to veľa otázok. Všetci vidíme znížené toky riek, tento rok mnohé z nich dokonca vyschli, čo nie je obvyklý jav. Tento rok už od februára hovoríme o hydrologickom suchu,“ dodáva vedkyňa.
Vo videu sa tiež dozviete podrobnosti o štátnej hydrologickej monitorovacej sieti rozmiestnenej po celom Slovensku v podobe štyristo piatich monitorovacích bodov. Dozviete sa tiež o hydrologickom režime podzemných vôd v hydrologickom režime výdatnosti prameňov.
V závere prednášky padnú zaujímavé otázky z publika a v odpovedi na jednu z nich Jana Poórová poznamená, že z hľadiska globálnej cirkulácie dochádza aj k vyváženiu javov, keď je v jednej časti sveta extrémne sucho, ale v druhej sú záplavy. Ako sa to stalo v roku 1993, keď na Slovensku vrcholilo sucho a v štáte Mississippi v USA mali katastrofálne povodne.
Pozrite si
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.
(GL)
